Dalmatinski san
Koncom augusta sa nám s Majkou už síce znepalnieva, ale mne lezecký deficit šomre čosi o Tatrách, stenách a dĺžkach. Štyri dni voľna si pýtajú poriadne lezenie, preto s Peťom... Čítať ďalej
Bohinj – Soča – Arco – Benátky, alebo ako bolo na letnej dovolenke
Štvrtok 28.8. Štvrtok 15.30, konečne vyrážame smer Arco (s niekoľkými zastávkami). Cesta je pohodová, a tak rýchlo zabúdame na pracovné povinnosti a všetko, čo sme nestihli... Čítať ďalej
Prvé dotyky s Monte Rosou a poučenie z ľadovcového vývoja
V nedeľu večer sme dorazili do Täschu, čo je dedinka pred Zermattom. Ďalej sa autom ísť nedá. Prespali sme v kempe pri stanici. Na druhý deň sme vyrazili s plnou poľnou do Zermattu. Bolo... Čítať ďalej
Maliovitsa Sky Run – Alebo ako sa behá Psotkáč v bulharskej Rile
„Tri, dva, jeden... ŠTART!“ počujem zvonka keď si práve umývam ruky na wécku. Rýchlo bežím von a chmatám môj mini ruksak. V momente však brzdím a hľadám Asena. Vidím chrbty... Čítať ďalej
Chorvátsko 2014 (Porta Fortuna, Paklenica)
Jediná vec, ktorú predsa len nemôžem vynechať je Kača, cesta, s ktorou sme sa zoznámili v Paklenici. Link na video z... Čítať ďalej
Skialp na Wildspitze
Na kopec sa dá vystúpiť viacerými trasami, naša bola najľahšia, čo jej na kráse vôbec neubralo. Príjemnosť výstupu spočívala v tom, že v susednej doline sa lyžuje na ľadovci... Čítať ďalej
Trnavská stovka 2013 – koniec ladných pohybov
V máji sa kvôli počasiu nedalo vo vyšších pohoriach nič podobné podnikať, už sme mysleli že nič nebude, keď Monike padol do oka odkaz Maťa Kiňa na Loko stránke o blížiacej sa... Čítať ďalej
Adlitzgräben na sucho
Po príjazde na parkovisko začína povestná groteska o hľadaní sektoru. Blúdime cez všetky sektory, študujeme popis v sprievodcovi, ale márne. Tak si Martin vyskúša zaliezť v lezkách.... Čítať ďalej
5 + 1 alebo opäť o snoch.
V 1995 sa zadaril Mont Blanc, kde som sa aj zoznámil s Evičkou a následne vstúpil do Lokomotívy. M som vo sne nahradil Mníchom z Bernských Álp. Nech mám stále o čom snívať. Nie... Čítať ďalej
Trochu dlhší deň ako inokedy – Der längste Tag
Do kempu pod pohorie Totes Gebirge sme dorazili v piatok večer a po smutnom zistení, že tam nikde nečapujú, nám naozaj nezostávalo nič iné len vliezť do spacáku a vyspať sa. Ráno sme... Čítať ďalej