Spomienky na Psotkov Memoriál 2017

Kubo Wlachovsky

Po minulom roku, ked som bezal Basic som v nestrazenej chvili a nadseni na zaciatku sezony prehlasil, ze planujem ist tento rok Extrem. Uz sa to nedalo zobrat spat, tak mi ostavalo iba trenovat 🙂 Pocasie vyslo skvele a potvrdila sa povodna trasa cez Polsky hreben a Priecne sedlo, co znasobilo moju radost. Kedze som nikdy pred tym nebezal taku dlzku a prevysenie, tak som sa pocas prvej casovky drzal pri zemi a setril sily, sledoval vsak aby som stihol prvy 3hodinovy limit.

Na Polskom hrebeni sme sa vsetci pocakali a postupovali dalej cez Prielom spolu az na Zbojnicku. Tam zacala druha casovka, uvod skvely, no v polovici som zazil moju prvu bezecku krizu 😀 zrazu som nevedel kade mam ist a vsetky kamene sa mi zdali rovnake. Prekonal som to az ked som videl, ze ciel casovky je uz blizko.

Potom uz len cez Priecne sedlo na Terinku a Zamku. Z tejto casti si pamatam viac-menej iba kamene pod nohami, nemal som uz silu sledovat okolie. Zvysok trate som uz nejak dosuchtal, z coho nakoniec bolo 7:44:00, co znamena ze som stihol aj povodny limit 8:05.

Zazitok skvely, beriem to ako moju prvu skusenost s narocnym vysokohorskym behom. Partia paradna, kopa skvelych ludi a plno zabavy.

Andrea Bednáriková

Tento rok bola moja účasť na Psotkáči tak trochu výkrik do tmy na poslednú chvíľu. Sľubná vysoká účasť z radov členov AC Loko bola ale dostatočne motivačná a ako to býva, najviac túžime po tom, čo nemôžeme mať. Týždeň pred pretekom som chorá v posteli ľútostivo pozerala von oknom a nechcela som nič viac ako ísť na Psotkáč 😀 Zdvojnásobila som príjem vitamínov a tvrdohlavo sa prihlásila na trať basic. Ako to dopadlo… Natrekované kilometre z leta mi dali slušný základ a všetky dobré bežkyne asi tento rok zostali doma.

O tretie miesto som bojovala zo všetkých síl. Na poslednom úseku z Hrebienka do Lomnice som sa cítila výnimočne, keď ma ľudia povzbudzovali „Je minútu pred tebou! Dole kopcom to potlač a máš ju!“ To isté kričal asi niekto na tú predo mnou – nedobehla som ju 🙂

Tomaš Kenttaur Kučera

Dôvod , prečo som sa prihlásil na Psotkov memoriál mi nieje úplne jasný. Dôvod , prečo som sa prihlásil na trať extrém je pravdepodobne iba klasická ješitnosť. Blížiacim sa štartom moje odhodlanie opadávalo a skoro úplná absencia treningov to iba potvrdzovala. Ale v jednej diskusii Andy Bednárikova dala pamätnú vetu , po ktorej bolo rozhodnuté , že idem na štart:

Počasie vyšlo nad všetky očakávania. Takže po odštartovaní som spolu s ostatnými nahodil ľahké tempo , aby som sa v časovom limite dostal na Polský hrebeň. Až po Sliezsky dom sa bežalo fajne.

Potom začali trable s krčami , ktoré som nikdy pri behu nemával. Takže do cieľa prvej časovky som došiel skoro na hrane časového limitu a s odhodlaním , že končím.

Keď som ale videl , že další klubový účastníci tam na mňa čakajú , rozhodnutie bolo zmenené a išlo sa ďalej.

Cez Polský hrebeň a sedlo Prielom k Zbojníckej chate , kde nás čakal štart druhej časovky. Pod Priečnym sedlom sme ešte chvíľu oddýchli a vydali sme sa na posledný úsek. Zostup z Priečneho sedla bol pre niektorých mierne náročný a preto tam vznikla zápcha.

Konečný zbeh do Tatranskej Lomnice už bol pohodový. Napriek mojim vyhláseniam , že už nikdy viac, tak sa teraz dosť často zamýšľam , ako na budúci rok o trosku lepšiť výsledok.

Kosťa Šmarjov

Psotkov memorial sa nezacinal pre mna 2-krat lahko. Nabehane som vela nemal, tak som dlho vahal a prihlasil som sa az v stredu, tyzden pred behom. Na dalsi den ked som na e-mail dostal potvrdenie o prihlaseni uz som mal teplotu ? .Styri dni som proti nej bojoval cajom s medom a sportovymi aktivitami, a pomohlo. No a v piatok 3 hodiny pred odjazdom sa mi podarilo na bratislavskych cestach najst primeranu jamu, na ktorej som dostal defekt. A tak namiesto nakupov na cestu som riesil poistovnu, odtahovku, servis a ospravedlnenia vsetkym, koho som zdrziaval 🙂

Nastastie, nestastie sa tym skoncilo a zacal sa krasny vikend. Po prijazde do Lomnice sme sa stretli so zvyskom klubovej bezeckej partie. Malo kedy mate stastie vidiet Jastera s nealko pivom a vecer pred Psotkacom bola akurat jedna z tych vynimocnych prilezitosti 🙂

Rano pred behom sa klasicky zacalo kavickou a rozcvickou.

 

A po rozcvicke ja som uz klasicky preckal na WC skupinove predstartove Loko-foto 🙂

Atmosfera na starte bola kamaradska a vesela. Vsetci sa zabavali a zartovali, asi aby potlacili hlbsie myslienky na to, co ich zachvilku caka 🙂

Prve kilometre behu su pre mna vzdy dolezite. Treba zvolit spravne tempo, aby som sa neodpalil nahanajuc rychlych bezcov, vybrat spravne obete na ktorych sa zavesit, aby ma tahali a nie spomalovali, no a nerozcapit sa v tom startovnom dave 🙂

 

Asi najviac na celom behu ma prekvapila obcerstvovacka na Polskom hrebeni. V najmenej pristupnom mieste zo vsetkych obcerstvovaciek som necakal podobny luxus: voda, teply caj, tycinky, banany, chleba na vyber s mastou alebo nutelou… Klobuk dole pred ludmi ktori to tam pre nas vyniesli. Presne tam, po 18km dlhej casovke so stupanim 1660m, sme to najviac potrebovali.

Po tom co som mal tazku prvu casovku za sebou v casovom limite, vnutorne napatie opadlo a dalej sa bezalo lahko. S Tomasom a Kubom sme sa drzali viac menej spolu. Stihali sme sa fotit aj v sedlach, aj pri zostupoch po retazach, a to aj napriek Tomasovym komentarom “Zaaas sa fotit??”

Druha casovka sa zacinala pred Zbojnickou pri Sesterskom Plese.

A s usmevom na tvari, sposobenym prijemnymi spomienkami na srandu pri nocnom kupani pocas LokoTatroStretka pred mesiacom, som utekal smer Priecne sedlo.

V cieli druhej casovky na navrh “Ideme sa odfotit” Tomas povedal ze dalsiu fotku uz nevyrdzi, a utekal sam do Priecneho sedla 🙂

Tomasovi sa tak strasne nechcelo fotit, ze ani na Terynke sme ho nedohnali.

A dohnali sme ho s Kubom asi kilometer pred cielom. Dohodli sme sa, ze dobehneme do ciela traja spolu a slavnostne prekrocime cielovu pasku drziac sa za ruky a vsetci nas budu fotit. Vlastne, tak sa to aj stalo, az s vynimkou toho fotenia :). Vsetci na nas kaslali a krasne cielove foto z toho nevzniklo 🙂 Ale vznikla dlha vesela viacetapova afterparty 🙂

 

 

Soferujuc naspat som som cas to cele ohodnotit, lebo posadka bola prekvapivo ticha.

Krajsie slniecko a primeranejsiu teplotu v Tatrach je tazko si predstavit. Trat casoviek bola bez kaluzi a snehu,a lepsia uz asi byt nemoze, a aj po zdravotnej stranke ma ziadne stare zranenia tento rok netrapili. Ziadne nove zranenia som pocas behu nenadobudol – vekom sa to bude urcite len zhorsovat :). Z toho vsetkeho mi vyslo, ze asi lahseho Psotku vo svojom zivote uz asi nezazijem 🙂

---

Vysledky AC Lokomotíva:

BASIC – Celkom ženy
4	Andrea Bednáriková	02:25:20
12	Katarína Trebichavská	02:48:54
14	Eva Ťažarová	02:52:53
23	Elena Paráková	03:31:05

 

BASIC – Celkom muži
9	Lukáš Gubáni	02:09:58
30	Peter Ševčík	02:37:27

 

EXTREM – Celkom muži
50	Konstantin Šmarjov	03:07:18
70	Jakub Wlachovsky	03:23:28
83	Tomáš Kučera	03:33:20
84	Ľubomír Galanský	03:33:21

 

Kompletne vysledky: http://psotkovmemorial.sk/

Kompletny fotoreport: https://photos.app.goo.gl/wLTwMGqwVvM2YIb62

Foto: Kubo, Jašter, Tomáš, Andy, Katka, Kosťa.