Blog

Ako sa oplatilo ísť na víkend do Chorvátska

Adam vravieva, že von sa oplatí ísť vždy a na hocijako dlho. To isté platí aj o Chorvátsku. Tam sa tiež oplatí ísť vždy a na hocijako dlho. A tak sme s Betkou šli. Na víkend 11-12.7. Vyzdvihujem ju v Piatok okolo 12tej vo Viedni a už si to šinieme krokom cez miestne zápchy. Deň pred odchodom ešte sondujem, či sa nedá niekde po ceste trochu poliepať a jediné, čo mi Bergstaigen vypľuje je Burg Riegesburg – viacdĺžky priamo v areáli hradu + ferrata, alebo dve, čo by mali končiť priamo v hrade. Podľa sprievodcu sa ale platí vstupné, na 3 hoďky lezenia sa to ale pre nás neoplatí. Do GPS teda dávam rovno slovinský hraničný prechod. Kúsok pred hranicou ale ideme presne popod spomínaný hrad, tak to ideme aspoň okuknúť a vyzerá to fakt perfektne!



Burg Riegesburg
Cestu cez slovinský mimo diaľničný tankodróm nám predlžujú obchádzky. Tie nás nemíňajú ani v Chorvátsku a tak na parking pri Kalniku dorážame až okolo 7mej večer. Tečúca voda, lúčka, kde sa dá kempovať a chata, kde sa dá kúpiť pivo. To všetko v okruhu 50m od auta. Z lezenia síce už nič nebude, ideme aspoň popozerať lezecké sektory. Polovica z nich je v ruinách opevneného stredovekého mesta, ktoré bolo opustené v 17tom storočí.



Kalnik – Stari Grad
Ranné slnko nás vyháňa z nášho takmer obytného auta vcelku skoro. Keď má človek napozerané sektory a trajektóriu slnka, vie si lezenie naplánovať tak, aby liezol väčšinu dňa v tieni. Presne tak, ako my. Celý deň obliezame rôzne sektory v rámci starého mesta. Špáry, platne, hrany, mierne previsy od 4a po 6a+.



Kalnička 4b
Najväčšie problémy robia samozrejme najnižšie čísla. Minimálne 5c boulder problém v nástupe cesty za 4a, alebo špára široká tak 15-20 cm, kde sa dá strčiť tak pol rite a ruka až po rameno plaziť sa po centimetroch k vytúženému zlaňáku za 4b…



Kaubojski 5c
Po 12tich cestách nám stačí a ideme trochu zvýšiť chorvátske príjmy z turistického ruchu nákupom nejakého toho piva na chate. Slniečko nás pozýva na ďalšie a takto posilnení sa ideme ešte pozrieť k vysielaču, čo stojí na jednom zo skalných zubov tvoriacich hrebeň. Miestny značkári sú vtipálkovia a jedna značka vedie priamo hrebeňom cez všetky skalné zuby. Prechádzka, kde by sa občas zišlo lano a nejaké istenia.



Pohľad na hrebeň
Za vysielačom na najvyššom vrchole v okolí (Vranilac 643 m.n.m) to otáčame aby sme stihli návrat ešte za svetla. Svadobná veselka na chate sa medzitým rozprúdila. Pred decibelmi útočiacimi z reprákov do skorého rána nás ochránilo auto. Úbohý cyklisti spiaci v stanoch. Ráno vyzerali, že si veľmi nepospali.



Vranilac 643 m.n.m
Nedeľné doobedie trávime opäť v sektoroch starého mesta. Z každou prelezenou cestou podľa skracujúceho sa tieňa vidíme ako sa nám blíži odchod z tohto magického miesta. Stíhame 6 ciest od 3 po 6a+. Tentoraz nebolo treba bojovať len v ľahkých cestách. Všetko ale končí šťastným cvaknutím zlaňáku.



Pjev sirene 4c
Napriek tomu, že Kalnik je najväčšia lezecká oblasť na severe Chorvátska a vraj aj dosť frekventovaná, sme za celý čas nevideli žiadnych lezcov. Teda nieže by sme sa sťažovali, len občas nejaká cesta prehráva boj s miestou vegetáciou. Tento pokoj, spolu so zázemím, počtom ciest (cca 150), okolitou krajinou a zaujímavosťou miesta (neviem o inom mieste kde sa lezie v intraviláne opusteného mesta) ma sem pravdepodobne ešte niekedy pritiahne.

http://www.ukclimbing.com/logbook/crag.php?id=19756 alebo sprievodca Croatia od Borisa Čujića

Dexo

Publikované: 25. júla 2015
Zdieľajte článok:
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*