Leto 2014 s nováčikmi

Na jar počasie neprialo, ale na tretí pokus sa nám podarilo vyraziť do Hollenthalu. Zostava bola v zložení Ťažárová Eva, Molnárová Monika, Michalák Majo za nováčikov a v úlohe statných ošetrovateľov Gazdík Martin a ja. Popri zasväcovaní do viacdĺžkového lezenia sme rovno preskúmavali nám menej známu časť hollenthalského údolia – Vordere Stadlwand.
Prístup od auta je do 20 minút, výška steny okolo 150 až 250 metrov, cesty rôznych obtiažností, zostup tiež jednoduchý do 20 min. Vybral som dve z najľahších prevažne vyrovnaných ciest Altspatzenweg (IV) a Peternpfad (V-). Charakter je typický hollenthalsky – minimálne jedna dĺžka trávičkovo-choďáková a typické pre Vordere Stadlwand je mnoho stromov v ceste, čo je aj výhodou pre istenie.

• EVA: Výborne vybraté cesty pre nováčikov!!! Všetko v kurze pre mňa bolo nové, v praxi som si to nevedela vôbec predstaviť. Keďže cesty boli ľahké na lezenie mohla som viac pozornosti venovať obzeraniu sa po spôsoboch istenia, čo všetko a ako sa dá použiť. Veľmi si cením, že som mala možnosť aj si natiahnuť nejakú tú dĺžku, spraviť štand a istiť v ňom druholezca.
  
  * * *
  Tradičný Súľov na začiatku júla sa niesol viac v znamení upevňovania družby ako lezenia, ale aj na skalu sa dostali a poriadne poobliezali dobre známu Tabuľu.
• EVA: Úplne iné skaly, než na aké som zvyknutá z Pajštúna. Priznám sa, trvalo mi hodnú chvíľu, kým som prišla na to, ako liezť na inom povrchu. Skvelé bolo, že sa vždy našiel nejaký istič, ktorý bol ochotný istiť aj jemu úplne cudzieho človeka z klubu.
  * * *
  Koncom júla sme dvakrát vyrazili na Pajštún. Najprv v dvojke s Majom Michalákom, keď sa blysol OS prelezmi Pivného bruška (V+), Knihy (V+) a Flashov Sokolikov (V+) a Ferovho komína (VI). A potom o týždeň v početnejšej zostave, kedy hviezdila Eva Ťažárová, keď s prevahou preliezla Dunivé previsy (VI) štýlom Flash.
   
  * * *V auguste sme vyrazili objavovať ďalšie oblasti. Najprv sme navštívili Sitno. Krásne andezitové lezenie. Bývali sme v kempe pri Počúvadle odkiaľ nástup je do 45 minút do severných aj južných sektorov. Obťiažnosti ciest sa začínajú pri čísle V a ľahšie cesty za III-IV tam majú veľmi riedke zastúpenie.
   
  * * *Potom nasledoval Manín. Kde sme popoliezali v dvoch ľahších sektoroch – Spodná stena Gotická a Stena černokňažníkov. Spodná stena Gotická je jeden z najnovších sektorov, ktorý pripravil Dušan Zajac pre kurzové účely, takže tam nájdete aj cesty, ktoré si treba odisťovať. Tu si Monika Molnárová vyliezla jednu so svojich najhodnotnejších ciest s názvom Asi za päť (IV+/V-) štýlom OS. Eva s Majom si pozbierali pár hodnotných prielezov aj v stupni V.
• EVA: Prekrásna príroda, rôznorodé cesty. Vyskúšala som si zakladanie čokov a abalakov priamo pri lezení … a to som si kedysi hovorila, že to nie je nič pre mňa ;-D
  Nikdy nehovor nikdy!!!
  
  * * *
  Po úspešnom vydaní štvrtého čísla Jamesáka, ktorý obsahoval nového sprievodcu Blasensteinu, sa vyrojilo lezcov ako vinných mušiek na vinobraní a my medzi nimi. Vyliezli sme Mačacie lávky V+, podľa sprievodcu na tri dĺžky. Eva a Majo si to dali na jednu dĺžku štýlom OS a vyskúšali si predlžovanie expresov slučkami. Cesta vyjde na 40 metrov, je veľmi rozmanitá a hore nádherne vzdušná, vrelo odporúčam. Zlaniť sa dá na jedno zlanenie tak 25-27m, ale k tomu je potrebný parťák, ktorý za vami vylezie ako druholezec a povyberá materiál. Potom sme s Evou skúšali skvost na Malej javorovej veži s názvom Superman (VI-). Kratučká cesta, ale s krásnym boulderovým problémom. Aj keď Eva poctivo zabojovala bol z toho len AF prelez, snáď nabudúce.
• EVA: Mačacie lávky boli vtedy pre mňa to najťažšie čo som kedy vyliezla. Úseky s rôznymi spôsobmi lezenia. Dobrý test na kondičku, ak to leziete ako jednu dĺžku. Keďže cesta sa kľukatí, vzniká celkom slušné trenie a pri ťahaní lana aj pri istení druholezca sa celkom slušne namakáte.
  Odkaz pre môjho ističa a druholezca Matúša: Sorry, že som ti skoro pokazila tvoj baleťácky výkon na lávke ;-D. Škoda, že som ho nevidela!!!
  A čo dodať k Supermanovi (VI-)? Tiež sa dám nahovoriť na každú hlúposť ;-D
  * * *
  Posledný letný víkend sme vyrazili do Hollenthalu v zložení tri grácie: Ťažárová Eva, Benčúrová Katka a Molnárová Monika a moja maličkosť. Prvú cestu sme si vybrali Weg der Zuversicht VI- (IV+A0), ktorú som liezol pred šiestimi rokmi. Druhý deň som nahnal Evu ťahať Nix fur Suderer (VI) a hneď v prvej dĺžke ukázala Eva čo sa v nej skrýva, ľahkými pohybmi precupotala bouldrik (VI). V druhej chrumkavej dĺžke za V+ sa jej tiež podaril OS. Po dolezení tretej nás trošku spláchlo, tak sme radšej usúdili, že zlaníme pre prípad, že niekto otočí kohútikom na vyššie obrátky. Nič to, snáď si Eva čo najskôr zvesí ten „pyteľ“, čo sme tam nechali.
• EVA: Keď sme na jar boli v Hollenthale, Lukáš nám ukázal údolie obohnané pre mňa vysokými skalami ( ktoré mimochodom stále neviem, ako sa volá … vždy to zabudnem, asi vplyvom dojmov ). Vtedy som si opäť povedala, že to nie je nič pre mňa ;-D
  A už to tu bolo znova: NIKDY NEHOVOR NIKDY!!!… liezlo sa mi výborne, možno preto, že som nevedela, čo ma čaká.
  Dažďu nič nezazlievam, práve naopak. Oceňujem skúsenosť s útekom zo steny kvôli počasiu. Chcela som si niekedy vyskúšať zlaňovanie viacdĺžky a keď už sme museli utekať zo steny, tak som si to aspoň skúsila rovno naostro.
  
  * * *
  Prvý oktobrový víkend sme opäť stáli na nástupe Suderera. Žiaľ už tam boli nalezení a ďalší čakali. Tak sme sa s Evou rozhodli naliezť do Gaisbauer-Jug Weg. Pospájali sme dĺžky na celkovo štyri, pričom Eva ťahala tie kľúčové. Hore sme boli niečo cez dve hodiny a keďže nám ostával čas, tak sme chytro zbehli na nástup a šup ho do Suderera. Prvú dĺžku a druhú s treťou som ťahal ja. Potom sa Eva pustila do kľúčových dĺžok. Traverz a špáru preliezla krásnym štýlom, následné sa rozhodla spojiť kľúčového sokolíka. Žiaľ si nedobre nastúpala a tak musela odsadnúť, ale hneď plynulo pokračovala ďalej. A aby toho nebolo malo po pár metroch hodila takého tigra, za ktorého by sa nemusel hanbiť žiaden Fallschirmjäger. Záverečnú dĺžku som ťahal ja a potom sme už oslavovali parádny deň.
• EVA: Gaisbauer-Jug Weg: Prekrásna cesta, skvele som si ju vychutnala!!! Nová skúsenosť: na jednom úseku mokrá stena, takmer slizká, potom sa postavíte aj na to, čo podľa vás ani nie je použiteľné ako stup … a to že som si znova zatrepotala nožičkami vo vzduchu, už sa u mňa stáva pomaly ale iste zvykom …
  Nix für Suderer – samostatná kapitola!!! Hneď na začiatok som zistila, že aj to čo som už sama natiahla bez väčších problémov, dokonca hneď na prvý-krát, môže byť zrazu problém aj v úlohe druholezca. Lukáš mi to pekne vysvetlil: „Nevieš liezť Top Rope!“ Neviem, či ma to viac pobavilo alebo povzbudilo ;-D Štvrtá dĺžka ( traverz a špára ) prekrásna, pre mňa riadny „morál“, okolo mňa kvantá čistého vzduchu … dala mi zabrať, ale necítila som nevyhnutnú potrebu oddýchnuť si a pokračovala som do piatej dĺžky. Tá rozhodne stála za to!!! Začiatok vcelku v pohode, ale keď som naliezla do sokolíka, začala sa zábava. Poriadne som sa vytrápila, odsadla som, aby som si vytriasla ruky a poriadne som sa poobzerala. Zrazu to šlo!!! Preliezla som ďalšie tri metre, chýbalo mi tak 2,5 – 3 m po ďalší borhák, keď mi zrazu došli sily a rozhodla som sa, že druhý krát odsadnem. Presvedčená o tom, že mám posledný expres cvaknutý niekde pri páse som s pokojným svedomím zakričala Lukášovi, nech doberie. Ruky povolili a už som letela. Ten expres bol tak meter podo mnou a ja som si zalietala… Mal šťastie, že nepovolil a vydržal … lebo to už by som si s ním fakt vybavila ručne-stručne … no a odznova som mohla liezť celu časť nad sokolíkom. Zjavne platí, že opakovanie je matka múdrosti a tentokrát som si to poriadne nastúpala. Ten pocit, keď som doliezla na štand a cvakla sa doň stál fakt za to!!! Bola som rada, že som už v ten deň nemusela nič ťahať. Moja prvá lezecká sezóna rozhodne stála za to!!! Odkaz pre Lukáša: Ďakujem, že si mi dal možnosť pocítiť, ako chutí lezenie!!!