Arrow jam

Piatok 23.8.
Po práci balím lano, plavky a rukavice… no a samozrejme ešte plno ďalších vecí do staručkej Patagonie 70l.
Večer sa stretávame pri TPD v Petržalke. Dve autá – Octavia a Duster.

Posádka:

• Peter – The Captatin

 

• Jano alias Feri – The Backup Captain

 

• Mišo – The First Officer

 

• Marcela – First Lady

 

• Olivier – Le Chef, neskôr interne označený ako Maharadža (Francúz)

 

• Rasťo – Sailor First Class

 

• Tomáš – Sailor First Class

 

• Magda – The Globetrotter, neskôr interne označená ako Dmagda (Češka)

 

Vyrážame na noc. Nálada je dobrá. Tomáš sa pýta, či na hraniciach kontrolujú… 😉

Sobota 24.8.
Nočná jazda prebehla bez veľkých problémov, aj keď nás pár krát stretol dosť silný dážď. Doobeda prichádzame do Šibeniku. Trochu sme museli hľadať, kým sme našli správny prístav, ale nakoniec sme sa trafili. Mišo s Marcelou a Magdou šli nakúpiť. Oli si šiel dať sprchu. My ostatní sme sa snažili nalodiť. Trvalo to dosť dlho a tak sme vyrážali až okolo 15-tej z prístavu.
Zamierili sme do blízkeho Primoštenu. Po ceste sme sa kúpali v šírom mori a to bolo super.
Podvečer vchádzame do prístavu Primošten. Kotvíme na bójke. Vyťahujeme dingy a montujeme motor. Motor dako blbne, tak nakoniec musíme ísť aj s pádlami, aj keď motor nechávame na dingy namontovaný (ráno za svetla zistíme čo s tým). Všetci sa ideme najesť do Tomášovej obľúbenej reštiky. Neďaleko hrajú živú hudbu, Mišo s Marcelou si idú zatancovať a popočúvať. Olivier stále dakde odbieha nakupovať jogurty, meniť peniaze a tak. Peter je dáky unavený, tak ideme spolu na jachtu (s tým, že ja sa potom vrátim po ostatných). Lenže dingy nevieme nájsť. Hľadáme, ale nič. Na polícii chcú od nás doklady od jachty. Nakoniec tam Oliho s Magdou zavezie nejaký chalanisko za 100 Kn (14 eur). Oli doniesol doklady, ale telefóny sme si nenechali priviezť. Magda ostáva na Jachte.
Marcelu s Mišom nevieme zohnať, lebo nikto nemá na nich číslo alebo má telefón na jachte. Peter s Olivierom šli na políciu. Nakoniec nájdem Marcelu uplakanú pri pláži, lebo Magda jej nepekne vynadala a ona sa bojí o Miša. Mišo totiž šiel na jachtu plavecky, ale v tej tme na prvý krát netrafil. Zdržal sa u Rakúšanov na susednej lodi. Tomáš šiel na pivo.
Kým sa tak bavím s Marcelou, zrazu zbadáme taký mladý párik, ako si to pádlujú na dingy s motorom ku brehu. Dostali sme tušenie a šiel som sa ich na to spýtať. Vraj ju našli kúsok od brehu. Áno, bola to tá naša. Ja osobne som dospel k záveru, že sa rozviazal uzol na lane ku dingy (marí sa mi, že tam bol dračí uzol uviazaný cez dve oká). Jeden chlapík, s ktorým sme sa s Peťom bavili nám tvrdil, že keď sa nám odviazala, že ju nájdeme najskôr v zátoke pod hradom, lebo tam vraj najskôr príliv loď zaženie. To potvrdzuje aj miesto, kde našli loďku. My sme tým smerom s Peťom šli, ale nevideli sme ju tam. Sobotný večer bol dosť stresový, asi aj dosť preto, že sme navzájom o sebe nevedeli. Peťo povedal, že ráno musíme dať vážnu poradu.

 

Nedeľa 25.8.
Ráno v Primoštene je krásne. Cítime silný vietor a je jasné, že na plachty to bude dnes zábava. Sandy mi poslala SMS, že v Zadare bola búrka (v diaľke vidíme tmavé mraky). Peťo s Olivierom boli v meste a po ich návrate sme mali poradu. Dohodlo sa, že nikto sa nevzdiali preč bez toho, aby o tom aspoň jeden človek nevedel. Všeobecný súhlas. Na raňajky dáme párky. Vyrážame na more. Kapitán sa rozhodol urobiť cvičenie – hodil do mora Fender. Nakoniec sa podarilo ho vybrať. Potom nahodíme plachty. Keď sa Jano dostal ku kormidlu, skúšal umyť genovu, ale našťastie sa mu to nepodarilo. Zato sa mu však podarila obrátka o 360 stupňov. Našťastie to genova aj loď prežila bez úrazu.
Vlny ale urobili s posádkou svoje a po tomto vzrúšu už 5 ľudí len polihuje hore na lodi a tvári sa, že im je zle. Ideme na motor, len Tomáš stále spomína plachtenie. Nakoniec zahlásil: ‚Do pi.., ja to jeb..m! Idem spať!‘.
Podvečer dorazíme do zátoky pri mestečku Nečujam, kde sme na kotve. Ja som ostal na lodi, takže ani netuším, ako to v meste vyzeralo.

 

Pondelok 26.8.
Pekné ráno, slabší vietor. Problém s raňajkami: pôvodný nápad bol praženica (aby sa minuli vajcia a nerozbili sme ich všetky v chladničke pri ďalšom náhodnom pokuse o 360° obrat). Potom som navrhol chleba vo vajci – keďže chlieb mal už pár dní, tak sa mi to zdalo ako dobrý zlepšovák. Olivier to však poňal po svojom a chlieb najprv opekal ako hrianky a až potom ho obaľoval vo vajci. Olivier urobil Marcele samostatne čistú praženicu. Dosť sa tým celým predĺžilo varenie a aj odchod.
Vyrážame najprv do prístavu Stomorska natankovať vodu a urobiť drobné nákupy. Oli s Magdou však niekde zmizli a tak celá posádka čakala na lodi kedy sa vrátia. Keď sa konečne objavili nepochopili naše nahnevané výrazy v tvárach a Magda ešte odišla do obchodu kúpiť si nanuk. Vytočená posádka konečne vyráža smerom na Hvar (liezť). Vietor je slabší, ale aj tak sme kus plachtili a kus na motor. Marina v Sv.Nedeli je však plná a tak sa presúvame do neďalekej zátoky Lovisce na ostrov Ščedro.
Večera zasa problém – varí Marcela a do jedla dala cibuľu a cesnak. Olivier bol nasraný a šiel sa najesť do blízkej reštiky (loďkou). Nakoľko jeho večera trvala neuveriteľne dlho a prišiel až za tmy, na breh sa už nik z nás nedostal.

 

Utorok 27.8.
Ráno prší, na mori je vraj búrka. Museli sme zdvihnúť kotvu a krúžiť v zátoke, kým sme sa najedli a umyli riady, lebo to začínalo byť nebezpečné. Až potom vyrážame zo zátoky na more. Mierime späť ku Sv.Nedjelja, kde chceme ísť liezť. Počasie je už dobré, ale vietor a vlny sú stále pomerne silné. Najprv si nie sme istí, či môžeme ostať aj na noc, lebo prístav je malinký a na otvorenom mori sa v tomto počasí nedá kotviť. Tvária sa, že majú rezerváciu. Tak najprv len načerpáme vodu a dáme dáku hygienu. Ale potom nám oznámili, že predsa len môžeme ostať a tak sa vyberieme na nákupy a liezť. U Mira zaplatíme 30 Kn za osobu a dáme pár ciest. Má to tam ozaj pekne porobené. Tomáš si pochvaľuje DWS, ale po bouldrovaní je už unavený na normálne cesty. Po lezení si dáme v blízkej reštike ryby a dáke morské potvory – sú vynikajúce.

 

Streda 28.8.
Skoro ráno vyrážame z prístavu k Mirovi liezť (do cca 10-tej). Tiež zopár ciest za 30 Kun na osobu… no čo už.
Pred 12-tou vyrážame. Práve začal prudký dážď, keď sme odrážali. Pozerám ako sa k nám pomaly, ale nezadržateľne blíži vodná stena. Ideme na motor. Dážď za cca dve hodinky úplne prestal a vyčasilo sa. Vietor je však slabý (okolo 1,4) a tak musíme ostať na motore. Neskôr sa však rozfúkal príjemný vietor a ťaháme na plachty. Prehodiť genovu na druhú stranu už máme pomerne zmáknuté, tak je to väčšia zábava. Podvečer vchádzame do Velikyho Drvenika. Pri kotvení sa pred viaceré lode pichli dáki Francúzi. Najprv bol trochu problém s miestom, ale nakoniec sa nám podarilo zakotviť medzi dve lode. Zastrájali sme sa, že by sme mali Francúzom loď ocikať. Dnes som mal narodky, tak som dostal pred pristávaním milé prekvapenie – peknú broskyňu s nutelovými s očkami a muffin s jointom
miesto sviečky. Bolo to zlate. 🙂
Po pristaní sme šli s Janom na drobné nákupy a potom sme šli variť večeru. Magda s Olivierom dakde zmizli na hodinu-dve. Nepochopil som, prečo nám spred obchodu chcel Oli zobrať tašku ako pomoc, keď sa potom vybrali opačným smerom. Neskôr mi priniesli granátové jablká, čo natrhali ktovie kde (všade ich tam bolo plno). Ale nakoniec som ich vyhodil, lebo boli ešte nezrelé.
Po večeri sme mali mať palacinky, ale nejako to nešlo, tak som to zobral do rúk ja a urobil šmór.

 

Štvrtok 29.8.
Vyrážame z Velikyho Drvenika a ideme šnorchlovať .
Magda požičala chalanom okuliare, ale po chvíli ju začalo hnevať, že ich nemá, lebo Olivier sa rozhodol nachytať ježkov – vraj je to pochúťka. Chalani sa však vyvalili na pláži a tak ju to dosť nasieralo. Nakoniec poprosila dáke decká na loďke, aby jej šli po tie okuliare. Bolo to dosť trápne. Olivier nakoniec prišiel so sieťkou plnou ježkov (sieťka bola vlastne Magdine púzdro na okuliare a šnorchel).
Pred 16-tou vyrážame. Trochu máme problém zdvihnúť kotvu, lebo je dosť veterno. V rádiu hlásia Boru. Ideme na motor do Primoštenu, aj keď pôvodný plán bol kotviť v inom prístave. Ježky sú uviazané na konci lode vo vode.
Večer sme šli do Primoštenu na večeru, zmrzlinu a pivo. V poslednom bare bola živá hudba a dosť dobrá, tak nám pivko chutilo viac. Dokonca sme si s Marcelou zatancovali.
Malá poznámka – Oli sa oboma smermi len viezol, ani raz nepádloval… zato ukazoval smer.

 

Piatok 30.8.
Ráno v Primoštene. Olivier s Peťom šli do mesta na nákupy a sprchu (Oli si dal hodinovú.. Peťo vraj penil, keď na neho musel tak dlho čakať). Magda znovu pindala, že chce ísť na breh aj ona, ale keď nakoniec prišli, tak šla plávať. Neviem čo na to povedať, ani Peťo. Zjavne viacerí sa snažíme vydržať s nervami do konca plavby. Okolo 11-tej, keď sa vrátila Magda s Tomášom, vyrážame z prístavu. Pekný vietor – plachtíme. Pri otáčaní genovy stratím klobúk. Plával na vode a bol pokus ho zachrániť, ale kým sme stiahli genovu a mainsail, tak dva motorové člny tak rozvírili vodu, že sa klobúk potopil. Ideme na motor do zátoky šnorchlovať (ostrov Tijat). Keď som šiel do vody, všimol som si, že ježkovia sú na lodi – nie vo vode. Mám pocit, že toto im dobre určite neurobilo. Ale pre istotu som ich hodil zasa do vody. Voda je vynikajúca. Mišo s Tomášom a Marcelou sa dali vytiahnuť hore na sťažeň. Keď Tomáš skočil do vody, mali problém dostať dole lano, lebo nebolo zaťažené. Hmm, s tým zjavne nerátali. V zátoke sa nesmelo kotviť, ale my sme si to nevšimli a aj tak sme dali na kotvu. Našťastie, až keď sme už odchádzali došla dáka stráž. Normálne na bójku sa tam platilo 50 kuna/hodinu. Kto vie, koľko by bola pokuta. Okolo 17-tej sme sa vrátili do Šibeniku, dotankovali naftu a zaparkovali v maríne. Pri prehliadke lode vraj všetko ok, okrem kýlu. Ale ten sme určite neštrajchli, takže veríme, že už bol predtým a všetko bude ok.
Na večeru sme mali mať ježky a risoto nero, ale ježky boli mŕtve a tak boli len kalamáre, čo Oli kúpil v Primoštene. Ako druhý chod bola ryža a kuracie mäso. Trochu sa aj popilo. Potom chalani s Marcelou šli do mesta, Oli sa tiež dakde vytratil, ja som šiel umyť riady a spať. Magda ostala čítať knihu. Jej pokus spať s Tomášom jej nevyšiel.

 

Sobota 31.8.
Dnes máme odjazd. O 9-tej odchod z lode, potom dáke kúpanie sa a cesta domov…. aaaaale, trochu inak sa udialo. Ráno Oli vstal a šiel sa kúpať (cca 7 mohlo byť) Okolo 8 sme sa pobudili aj zbytok partie, najedli sa, pobalili. Okolo 9-tej sme ešte netušili, kde je Oli. Predpokladali sme, že sa bol aj dakde najesť, ale to teda nie. Prišiel, keď už sme dávali veci do auta a čakali len na neho. On sa ešte len chcel najesť a musel sa aj pobaliť.
Peťo, Jano a Magda šli do kancelárie po kauciu. Vrátili nám všetko bez akýchkoľvek slov. Magda bola vraj smutná, že sa nemohla ukázať, aký je ona preborník vo vybavovaní reklamácií. Nakoniec sme asi okolo 11-tej vyrazili zo Šibeniku. Potom už samozrejme nebolo toľko času na plánované kúpanie sa, tak sme dali len zmrzlinu a dáky nákup na cestu. Na diaľnici nás zdržala dosť veľká zápcha – asi hodinu v kolóne. Večeru sme dali na parkovisku v Maďarsku.
Do BA sme prišli krátko po 10-tej.

 

Celá galéria