Peilstein – na prieskume

Po nejakých tých doťahovačkách sme vyrazili otlčenou fábiou na jednodňový výlet na spomínané skaly. Kris, autor tohto článku a moja sestra. Keďže u nás bol sviatok, letné prázdniny a keďže je oblasť tam, kde je – neďaleko Česka, Slovenska a Maďarska a navyše brutálne odistená, očakávali sme tu nátresk skalkárov. Ukázalo sa, že obavy boli zbytočné a užili sme si vyslovene pohodový deň na skalách. Ale aj na štrúdli a pive.

Peilstein je z Bratislavy veľmi dobre dostupný, či už po diaľnici, alebo trocha komplikovanejšie cez jednotlivé dedinky. Volili sme pomalšiu možnosť. Cesta trvala do hodiny a pol. Pohodička. Z prázdneho parkoviska vedie jedna cesta, kde si zrejme veľa ľudí uľavuje, keďže tu nie je verejný toi toi. Dôkazom je prť lemovaná papierovými vreckovkami ako v TANAPe. Tak touto cestou za lezením nechoďte. Za peilsteinským lezením sa ide presne opačne. V smere prvej viditeľnej chaty-reštaurácie. Za chatou je viacero možností prechodu ku skalám. Prístup trvá asi 20 minút. My sme sa vybrali po istej vrstevnici. Chceli sme sa dostať k úvodným sektorom, k Luckete Wand. Sú tu totiž doslova tony jednodĺžkových ciest pre začiatočníkov, dokonca aj pre deti. Netrafili sme však správne (od chaty treba ísť na prvej križovatke ciest viac do kopca) a dostávame sa pod relatívne vážnejší sektor – Matterhorn, hneď na prístupovej ceste, vedúcej popod skaly – Wandfusssteig. Je červeno značená. Napokon ako sa neskôr ukáže, aj odtiaľto sú dobre dostupné všetky ostatné sektory.

Oblasť sme nepoznali, tak sme chceli začať niečím vyložene ľahkým. Kris je prvý v sedáku a štrngá na ňom matroš a už aj je v nejakej ceste, čo vypadá v pohode. Ja zatiaľ zisťujem, kde to vlastne sme, na skalách sú totiž názvy ciest uvedené len sporadicky a orientačne. Ukáže sa, že sem tam nájdete peknú tabuľku s názvom cesty a podľa toho sa treba v spojení s informáciami zo sprievodcu orientovať.

Kris teda lezie prvé metre neznámej cesty, pofuní v nich a je v ľahkom trojkovom teréne s hutnými výhľadmi do údolia a na ostatné skaly a lukratívnu vežu Cimone. Paráda. Dáme si to postupne všetci a potom už šup do vedľajšej ľahkej cesty, tiež neznámej. Neskôr zistíme, že nad týmito skalami je hlavná časť sektoru Matterhorn, ktorú máme popísanú v sprievodcovi. (Inak sprievodca na miestnej chate – Peilsteinhaus, stojí 35 euro a tuším máme aj nejaký ten výtlačok priamo v klube a čo-to je celkom dobre spracované aj na internete). Tu hore nachádzame tabuľku s názvom cesty Elternschule 5+ podľa nej sa orientujeme ďalej.

  Dáme tu spolu 4 cesty a hneď je jasné, že Peilstein je ozaj brutálne odistený. Tradičný borec by sa chytal za hlavu. Borháky vypadajú zánovne, sú v rozmedzí metra až metra a pol a to všetko je korunované tučnými prasatami v zlaňákoch. Pozastavujeme sa nad tým, lebo sú takmer trikrát také tučné ako naše pajštúnske prasatá. Všetko pekne dvojbodovo ukotvené, prepojené reťazou, až by metodik zajasal. A možno práve preto sa treba mať na pozore. Vypadá to totiž dokonale a opatrnosť sa ľahko stáva druhoradou.

V sektore Matterhorn, ktorý je čo do prírodného pôžitku veľmi pekným, máme cesty od 3 až po nejakých 9-. Veľmi pekná je klasická Stadler-Swoboda Riss za 5 vklinená medzi ťažké cesty. Je to miestna klasika, ponúka 32 lezeckých metrov + paranormálne výhľady. Dnes je v sektore kľud, lezieme len v spoločnosti dvoch Čechov. Pohodička.

Zrazu je poobede a že teda ideme pozrieť mystický Peilsteinhaus, miestnu chatu hore nad skalami. Od Matterhornu sa treba pobrať doľava po červenej a postupovať travezami po tejto značke až k chate. My sme išli presne naopak, ale popozerali sme aj ďalšie sektory – hlavnú peilsteinskú stenu a parádnu vežu Cimone. Tu už to vypadá prevažne na ťažšie cesty, hoci vždy je medzi ne vklinený pohodovejší kúsok. Vypadá to, že aj na viacdĺžku by vydalo. Veža Cimone je veľké lákadlo, dnes dokonca úplne voľná. Chceme však nájsť pôvodne zamýšľaný sekor Luckete Wand a Peilsteinhaus. Nakoniec sa zadarí.

Peilsteinhaus čistá pohodička, možno draho, ale kvalita. Poskytujú ubytko. Jedlo všeličo, od mastného chleba s cibuľou až po topfenštrúdel a buchtle s vanillasauce. Spaštekizujeme sa a nepohrdneme ani almdudlerom. Obedná pauza za nami, fičíme na Luckete Wand. Sú to nekonečné jednodĺžkové metre vecí 3-7 stupňa. Potvrdzuje to aj hustejšie obliehanie sektora. Istenie je prvotriedne, lezem nejakú štyrku a na jej konci sa na mňa škeria tri pretlstnuté prasatá. Všetko vypadá pomerne novo preistené. Pohodička jazz. Počasie na jedničku. A tak popoliezame a zrazu je podvečer. Je čas zhrnúť prieskumnícky výpad. Napadá mi len – Peilstein = čistá pohodička.

  Čo sme popoliezli a poskúšali:

Sektor Matterhorn:

Elternschule 5+, 22m: záverečné asi 3 metre v špáre sa nám videli ťažšie, alebo sme to nesprávne liezli, alebo čo.
Nur fuer Kinder 3, 22m
Fuer Karl, Kurt und Arnold 7-, 11m
NW Wand 6-, 20m
a ďalšie dve neznáme cesty – za 3 a za nejakých 5

  Niektoré cesty oplývajú dierkami a za prelezenie určite stojí klasická Stadler-Swoboda Riss za 5, hoci sme do nej len pozerali zdola.

Sektor Luckete Wandv

Luckete Wand Steig 4-, 40m
Luckete Wand Riss 6-, 20m
Fri. Kar. Steig 6+, 20m

Sektor ideálny pre začiatočníkov, plný jednodĺžok.

Podľa Bergsteigen.at vypadá zaujímavo viacdĺžka Zinne nord, ktorá je na tomto servri pekne spracovaná.