Šnébergisti

Z jednej strany ju ohraničuje lezecky populárne údolie Hollental, zatiaľ čo dolu druhou – severovýchodnou stranou sa spúšta niekoľko skialpinisticky zaujímavých žľabov so sklonom do 50 stupňov. Sú to najmä tvar hory charakterizujúci žľab Breite ries a ďalšia kopa iných riesov najmä však Privat ries, Quellensteig rinne, Rote Schutt, Schneidergraben, alebo Krumme ries. Všetko sú to pekné výstupy na vrcholovú šnéberskú pláň, väčšinou s 1000 metrovým prevýšením z údolia.

Výstupy šnéberskými žľabmi sú jednak výborným tréningom na ťažšie veci, ale aj pastvou pre alpinistické oko. Mojim snom bolo pozrieť sa do záhadnej Privat ries. Podľa popisu sa malo jednať o jeden z najstrmších a pre lyžiarov najnebezpečnejších žľabov šnéberských. Mal som už za sebou výstup cez Breite ries v pomerne zlom počasí a so zmiešanými spomienkami a tak som si chcel túto túru zopakovať za lepších podmienok s trochu pozmenenou trasou. Privat Ries zhruba v poslednej skalnatej tretine steny odbáča z Breite ries doľava a má 45 stupňový sklon. Pri prezeraní infa a fotiek na sieti som si veru vobec nebol istý, či sa mi tam chce, na druhej strane mi očká svietili pri popise: Sehr schon + 4 hviezdičky k tomu. A tak som nahovoril Lukáša a 29.12.2012 sme vyrazili, charakteristickou, všetkémuodolnou zelenou fiatkou o piatej ráno.

Cesta rakúskymi dedinkami bola pravá idyla bez áut a tak sme sa ocitli zaránky na mieste činu. Pučíme oči do Breite ries, ale nie je vôbec isté kadiaľ vedie Privat ries. Žľab je skrytý medzi skalami. Počasie je však na pláne výborné, zostáva už len nájsť správnu cestu do Breite ries z dedinky Losenheim. Darí sa nám to. Červená značka začína na hlavnom lyžiarskom svahu odbočením doľava, približne v jeho tretine. Je tam aj smerovník.

V stredisku zasnežujú, a v lese je napadaný čerstvý sneh. Tak akurát. Približne po hodine už sme na nástupe do Breite ries. Nahážeme na seba veci a nejaké aj do seba. Výstraha: Pikao, pri nulových teplotách výrazne tuhne! Pofukuje, vietor navieva sypký prašan na stvrdnutý firn. Snehu je však málo. V spodnej časti Breite ries trčia šutre a veru na lyžovanie to dnes nie je. Aspoň sa nebudeme musieť vyhýbať lyžiarom.

Kvôli odkrytým šutrom stúpame trochu viac vpravo, bližsie k Rote Schutt. Po firne sa v mačkách stúpa výborne. Ideme vyslovene na pohodičku, dávame pauzy, čajíčky, kocháme sa. Hore plech, času dosť. Cesta v Breite ries je jasná. Stále rovno hore žľabom, až k skalnej bariére. Pod ňou sa cesta delí. Hádame, kde je vstup do Privat ries. Tzv. Direkte Breite ries pokračuje ďalej priamo hore a čoskoro objavíme aj správnu odbočku doľava. Že sme správne sa mi potvrdí, až keď si spomeniem na skalné ihly, ktoré som videl dakde na fotkách. Nie je jasné, čo nás tu presne čaká. Podmienky na výstup sú výborné, snáď to dáme. Najviac som zvedavý na záverečný 180 metrov dlhý úsek, ktorý má byť najstrmší.

Privat ries je kľukatý žľab, uprostred, ktorého cestu križuje skalný stupeň pokrytý ľadom. Nie je to nič hrozné, ale lyžiar ktorý tadeto chce prejsť musí mať gule a byť primerane skúsený. Je dôležité vedieť odhadnúť najmä stav a konzistenciu snehu. Žľab je úzky, je potrebné vedieť manévrovať. Doporučuje sa taktiež pred zjazdom Privat ries touto istou cestou najskôr vystúpať a posúdiť celkové podmienky. Všeobecne ideálnym obdobím na zlyžovanie žľabov na Schneebergu je jar.

Privat ries bol prvýkrát zlyžovaný až v šeťdesiatych rokoch, čo je dôkazom jeho náročnosti. My ním však stúpame s radosťou. Striedame sa v prešľapávaní. Veľmi pekná prechádzka. Nad skalným stupňom sme si našli štandík pod skalou. Odtiaľ už vidno záverečný strmý úsek. Neviem sa dočkať a vyrazím smerom k slnkom osvetlenému vrcholku na hrebeni. Veľmi pekné. V závere trochu hraben nohami, chýba mi technika, ale nakoniec sa pregulím cez naviaty sneh na hrebeň. Z tieňa žľabu priamo na slnko. Do zimnej idylky. Nádhera. Počkám na Lukáša. Tradičný stisk rúk a ideme doľava hrebeňom na Fischerhutte, ktorá je vzdialená pár minút chôdze. Viem, že tam je otvorený winterraum, kde sa dá kúpiť pivo, slané a sladké drobnosti. Dá sa tu taktiež núdzovo prespať.

Vo winterraume stretávame prvých ľudí. Pohoda. Z chaty vidno hlavný vrchol s vysielačom. Počasie naďalej líbivé. Nakoniec už len odpraceme mačky a ideme dolu hrebeňom cestou Fadensteig – obvyklý nástup skialpinistov do všetkých žľabov. Netrvá dlho ca. 2 hodiny a sme dolu pri aute v Losenheime. Cestou ešte minieme Edelweisshutte.

Celé nám to trvalo ca. 8 hodín v absolútne pohodovom tempe s kopou prestávok. Prvotriedny deň za nami. Záverom asi toľko, že ak nie je času nazvyš vybehnite okúsiť šnéberské riesy. Je to ideálna destinácia na plnohodnotné jednodňovky a víkendovky.

Linky k veci a ďalšie fotky:

Viac fotiek z túry

http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx?ID=12896
http://www.bergsteigen.at/de/touren.aspx?ID=1047
http://www.bergsteigen.at/de/touren.aspx?ID=846