EJ, SKOKOSNIEVA SA V BUČINE
V sobotu 20. 12. 2008 sa uvidíme na 7.ročníku prudko návykového kontemplatívneho pochodu „Kokosy na snehu“. Keďže ani v ročníku predošlom sme neprišli na to prečo to robíme, kvízová otázka i trasa Zochova chata – Bratislava zostáva zachovaná.
Nikdy nie je zlé počasie, ale ako povedal klasik V.I.L. po návrate z vyhnanstva na Sibíri, „Impregnovať, impregnovať, impregnovať!“
Hoci posledné dva ročníky boli diétne na sneh, nezaškodí revízia harpún, tuleních plávacích vakov a kto nemá fetišistický windstopper, nech si strčí aspoň noviny za košeľu. To keby niečo.
Alycol síce vytuhne až po vás, dajte však pokus o kultivovanejší pitný režim. Napríklad taká klinicky overená vákuová termoska s vareným vínom má tú správnu kadenciu.
Klub vydáva povolávací rozkaz pre Miša za účelom presného zmerania kilometráže i profilu trasy tým oným s GPS, čo vyzerá ako náramkový nosič detekčných trubičiek na indikáciu štyroch typov otravných látok (Maro ako chemik – odmorovač v zálohe zodpovie prípadné otázky).
Výstraha – NIKDY NEJEDZ ŽLTÝ SNEH!
Útržky z Jašterovho zápisníka o ročníku minulom
Keď sa v skorých ranných hodinách strhla rumová víchrica, odolávali jej už len šiesti pešiaci a jeden pes. Veľký biely pes menom „Yellow“ zaliezol unavene pod stôl, kde zaujal polohu hore labkami. Ranní pútnici sú kasta sama o sebe. Sú pripravení na to čo príde. Poldecák a brzda. Alebo aj nie. Krčmár, prevozník z krajiny tmy za rieku svitania, mal lícne kosti farby zažltnutého záchodového komiksu. Ospalo rovnal ohmatané sklo pohárov na pulte a vypúšťal úsporné bubliny slov.
„Horúca voda nie je.. ani čaj, ani káva.. do deviatej sa chlastá.“
Ak sme aj dvere tejto viechy v Rači otvorili nechtiac ako Pandorinu skrinku, bola ešte mäkko vystlanná pachom včerajšieho večera. Mladí ohúrene zdrhli na prvú rannú električku, netušili, že na periférii malého Veľkého mesta to môže byť až také drsné. Kruté. Zlomili ich vlastné ideály. Ale medzi nami, prebdieť celú noc v decembri v lese.. taký rum si vo finále švacnem medzi mandle až mi slzy vyhŕknu. Zaklonil som hlavu a hneď som si ich aj utrel. Každý zo šiestich pešiakov potiahol rundu. A mali sme na čom smiať, najmä ak vstať tak bolelo, z kalendára na stene sa na nás cerila nedeľa a povestná Zuzkina slivka padla ešte pred Bielym krížom. Dobrá bola toto akcia, aj podľa hviezd sa dalo tentoraz orientovať (ísť za hviezdou je v predvianočnom čase ďalší možný symbolický rozmer podujatia), na Babe v tej poondenej chate čo každý ročník pochodu z nej hrmotalo tuc tuc bum tac a nikdy nás nevpustili dovnútra, tak tentoraz z nej vyšla žena, vypleštila na nás oči, zapálila si a vydýchla: „Zálesáci!!!“ Bolo okolo polnoci, v orloji dverí sa tackavo ukázal ďalší týpek a svoje krátke účinkovanie na tanečnej scéne uzavrel prísľubom, že nám „vynesie von prasa“. Slovo dodržal, najedli sme sa. Hm.. tieto predvianočné firemné večierky v lese, to je ako keď sa na sprostého šťastie usmeje. Pes občas zúrivo brechal na niečo hrozivé v tme. Zacítil pach nového roku?!?
Skrátka, po dorazení do račianskej viechy po celonočnom pochode sme dolaďovali už len detaily…
Mapa trasy.
Vážená klubová i široká odborná verejnosť, stretneme sa v poslednom večernom autobuse na osudnom smere.
Máš len jeden pokus, 19:40 vyráža z AS Mlynské Nivy bus (viac tu). Zraz účastníkov v hale nad aktuálnym nástupiskom spoja. Istotu, že sa do autobusu dostanete máte len tu! Obyčajne na zastávkach Krasňany, či Rača býva už slušne našlapaný.
TRVALE PLATNÉ UPOZORNENIE – určite si nezabudnite protisnehové návleky a rezervné fusakle, v prípade fakt obstojného humáču môžu prísť fakt vhod.
PRISTAVENIE PRVEJ RANNEJ ELEKTRIČKY NA ZASTÁVKU ZDARMA!