Blagodarjev – Skialp Rila a Pirin
Myslím, že vždy na nadchádzajúcu sezónu nájdeme najlepšiu motiváciu v obhliadnutí sa za tou minulou, či už vo forme udržania si úrovne, alebo jej zlepšenia. Ja by som sa rád poobhliadol za skialpovou akciou z januára 2008 a uviedol ju ako inšpiráciu pre Vaše ďalšie cesty. Rila a Pirin 2008.
Nakoľko súčasne aerolinky ponúkajú veľmi výhodne spojenia, rozhodli sme sa navštíviť tentokrát zem, ktorá nieje až taká okukaná v zime našincami a zamierili sme do Sofie. Privítanie bolo celkom nepríjemné, nízka oblačnosť, vykradnuté batohy, nejasné výmenné kurzy a všadeprítomní ziskuchtiví taxikári. Ale aspoň sme sa ešte ten deň dostali do mestečka Borovec, turistického strediska v národnom parku Rila, kde získavame informácie od miestnej „horskej služby“ o vysokohorskej chate, ktorú sme si zvolili ako východisko pre naše túry. Kupujeme lístky do „vajíčka“ (cca 15lv) a nechávame sa vytiahnúť na 2369m vysoký Jastrabec. Tu sa konečne rozchádzajú chmáry nad nami a dostávame sa nad oblačnosť a vychutnávame si prvé pohľady nad balkanskými velikánmi.
Na vrchu Jastrabec a Musala
V diaľke vidíme vytipovanú chatu a mierime po hrebeni k nej. O pár hodín zisťujeme že winterraum pri Lednom jazere sa vôbec netvári ako chata ktorej služby sme v doline zachranárom opisovali a preto sa nadávajúc vraciame k chate Musala. Žiaľ, komunisti asi nestihli dokončiť ich veľdielo v podobe horského hotela, a tak ostávame v chatrči, ktorá si hádam aj vojnu pamätá. Hrúbka stien 10cm naznačuje, čo nás v noci bude čakať. Aj keď v našej izbičke máme vlastné kachle a kúrime koľko chceme, tak do plusových teplôt sa dostať nevieme. Večeru tvoria naše zásoby a jediná položka menu chaty – šošovicová polievka, uvarená určite s láskou miestneho chatára. Ráno celý zkrehnutí vyrážame na najvyššiu horu Balkánu – Musalu. 2 hodinky nám trvá, kým sa znova dostaneme k Lednému jazeru a potom po rebre vystupujeme na vrchol. 2925m vysokého Stalina (bývalý názov) je také isté ťažké zdolať ako vystúpiť na Veľký Rozsutec. Na vrchole sa nachádzajú dve stanice, v jednej je možné prespať. Keby sme vedeli o tejto možnosti, určite ostaneme tu a nevraciame sa na chatu Musala. Po vrcholovkách si vytipujeme žľaby a púšťame sa do zlyžovania. Miestami nafúkaný sneh nám spôsobuje zopár pádov, čo pri tom sklone a skorom nebrzdení mohlo vytvoriť dlhú šmýkačku. Žľaby sú prehľadné a priame, jednoducho, keď sa niečo stane, viete, kde sa doodieraný nájdete. Večer sa vraciame na Jastrabec k ľudskejšiemu ubytovaniu s neľudskou obsluhou s ukrajinskými koreňmi. Ďalší deň venujeme lyžovaniu v okolitej prírode. V Bulharsku si človek nemôže byť ničím istý, ešte aj snehové sondy kopané 20 metrov od seba v jednom svahu ukazujú totálne odlišné podmienky. Na ďalší deň odchádzame za krásnej inverzie po perfektne upravených zjazdovkách späť do Borovca.
Lyžovanie v Pirine z bezmenných kopcov, v doline rozostavaná chata, ubytovanie možné v priľahlých chatrčiach. Inverzné počasie a upravené zjazdovky
Tu sa už ale snažime jednať s klasickými bulharmi a za pár šupiek sa dostávame s deduškom ktorý by u nás už ani vodičské oprávnenie nedostal a jeho nákladným mercedesom, o technickom stave pomlčím, do civilizácie. Tam nastupujeme na klasickú autobusovú linku, ktorých sieť je pomerne hustá a lacná cez študentské mestečko Blagoevgrad do Banska – vstupnej brány do národného parku Pirin. Tu je už znateľný zahraničný kapitál a stavebný boom kontrastuje s pôvodnými chudobnými chatrčami. Od tohto sa dištancujeme a mierime na dopredu zabezpečenú chatu Vihren. Keby sa mi nepodarilo zohnať študenta bulharskeho gymnázia v petržalke, ktorý nám toto dopredu zajednal, zasa by sme boli po pár hodín šlapania stáli pri zavretej chate. Z nie moc komunikatívneho chatára sa nakoniec stal chlapík, ktorý nám vždy keď sme šli do terénu zbehol do mesta na skútri po zásoby a objednaný tovar. Fľaša národnej brendy Pliska vyšla u neho 150Sk a sám sa čudoval, keď nestíhal z doliny donášať jej krabice. Proste 10 chlapov ma splav.
Cestovanie autobusmi – pohodlné a lacné. Len keď sme nakladali lyže jednou stranou, tak sme aj potom pozerali, či sa druhou stranou nevykladajú.
Chata by taktiež potrebovala rekonštrukciu, ale prístup chatára, naša exkluzivita, a okolitá príroda spravila svoje. Pirin na rozdiel od Rily je už viac strmší s výraznými hrebeňmi a vrcholmi s kraľujúcim Vihrenom – 2914. Vlastne celý kotol od Vihrenu až po Todorku je lyžovatelný a vrele ho odporúčam. Malo návštevníkov a skvelá príroda.
Z výstupu na Vihren (treba si všimnúť nerovnakého vyvaženia bielej)
Vrcholový stĺp Vihrenu a kot, ktorý vám na chate Vihren v noci zošrotuje nestrážené zásoby jedla.
Nočný „Jumping contest“ a panenská príroda v okolí Pirinských jazier.
Lavínka, ktorá sa za nami rozutekala, a pohoda v hoteli Straznije ****, kde získate prístup do wellness časti za 15 lv, keď si vás pomýlia s hotelovými hosťami (v pozadí Todorka).
Kontrast v Bansku, nové vs. Pôvodné.
Pod severným vrcholom Todorky s výhľadom na mesto Bansko.
Výstup na Vihren. V ľavej časti západný vrchol Todorky.
Niekde v Rile, z hmly vykúka Musala.
Pohľad na majestátny Vihren, s pohodovým lyžovaním.
Vrchol Vihrenu, Todorky, s jasnými žľabmi, ktoré sme lyžovali a masívu Straznije.
O ďalších problémoch pri návrate do reality, ako stratených lyžiach leteckou spoločnosťou alebo stupidnými policajnými prehliadkami, keď vás v strede neznáma vyhodia z taxíka nemá zmysel hovoriť, to treba zažiť :-). A nezabudnite, keramický záchod je tam považovaný za luxus, väčšinou sa stretnete s tureckým typom, ktorý sa Vám stane dôverne známim po ochutnaní tradičných bulharských kyslých mliek. A bulhari majú opačné kývanie na áno a nie, takže, keď sa ráno spýtate chatára či vám spraví steak na raňajky a on pokrúti hlavou z prava do ľava pozrie sa na Vás a ešte raz to zopakuje, znamená to „no problem“.
Horám zdar. Peter
Fotogaléria