KITTSEE PREGLEJKA CUP 2008
21. 6. 2008 sme sa stretli v rakúskom Kittsee na nultom ročníku klubového pučenia chytov na preglejke. Prehodiť reč i ruky do kríža na chytoch, prstami si z pohára povytiahnuť baranie rohy ku klobáske, natočiť zo sudu penivé a možno tak trocha si aj pomerať sily. Ale to posledné s patričným nadhľadom, odolať zvodom nadštandartne vybavenej separačky bolo jednoducho nereálne…
Trasy, ktorými sme sa dostali na bicykloch na miesto určenia sa rôznili prípad od prípadu. Hranicou sa nám podarilo intuitívne prejsť na troch miestach. Prvá skupina sa vymotala spomedzi petržalských panelákov pred Jarovcami a strihla to pálivou asfaltkou. Druhá jazdecká eskadróna z Čapajevovej brigády sa realizovala na nejakej poľnohospodárskej ceste od Kopčian. No a dvojka, čo to na bicákoch chladnokrvne napálila cez čiaru po diaľnici, si myslím zaslúži najmimoriadnejšie uznanie… Je možné, že v budúcnosti kvalita príchodov na podujatie vydá na samostatnú súťažnú kategóriu. V každom prípade sme sa ocitli v správny čas na správnom mieste, v dome Štefana Ballóka, ideového pôvodcu i organizátora celej akcie. Štefan stihol ešte v piatok doviezť sud desiny Bernardu, umiestniť ho v nejakej chladničke mamutích rozmerov a zažehnať farebnými kriedami hrozbu orientačnej krízy v pripravených cestách. Pôsobením tepla sa v nich začali odliepať lepiace pásky spod chytov.
Sud sme pochopiteľne okamžite so slávnostnými výkrikmi plnými očakávania sprevádzkovali a zasadli vo dvore svorne ku stolom k úvodnému drobnému pohosteniu. Toto miesto zároveň poslúžilo aj ako separačka.
Prvá dramatická časť Preglejka Cupu neočakávane udrela ešte pred samotnou kvalifikáciou. Hojná ponuka zemiakových chipsov, tortíl, piva a koláčov nezostala neopätovaná. Dehydrovaní priekopníci ďalej spontánne prepadli kúzlu nápojového lístka. Vynikajúca bublanina na stole, bábovka, tvarohový mrežovník, perníkové koláčiky, dve torty.. signalizovali že dámy odštartovali súťaž o najlepšie múčniky svojpomocne. Bol to rachot. Nedokázal som si predstaviť, ako si vážená odborná verejnosť s takými nafúknutými bruchami vôbec namádžuje. Katastrofa, čo sa týka predštartovnej životosprávy. Myslel som si. Zdalo sa, že cez kvalifikáciu neprejde ani jedna lezečka.
K 14:00hod sa zaregistrovalo 16 dospelých účastníkov a 2 juniori.
V lezení na obtiažnosť boli pripravené štyri cesty, kvalifikačná a tri súťažné.
Lezenie na rýchlosť tvorila línia traverzu cez celú šírku steny. Kategória v oboch disciplínach bola len jedna, obojpohlavná. Snáď sa v budúcnosti ženy i devy pochlapia a prídu v počte, ktorý si kategóriu osve zaslúži.
Kvalifikačnou cestou sa prekúsali všetci lezúni. Chvíľu to vyzeralo, že stavači ciest nastavili obtiažnosť dosť nízko a “hrozila” hromadná úspešnosť v prelezoch. Vážená odborná verejnosť drvila jednu súťažnú cestu za druhou bez zaváhania. A to si ešte pravideľne odskakovala do separačky čapovať a zajedať!!! V žltej netopli len dvaja, v bielej ceste štyria.
Modrá vytrvalostná cesta s bouldrom vo výleze nakoniec zapôsobila a vyplela účastnícke pole k veľkej úľave autorov ciest. Podľa očakávaní sa v cestách na obtiažnosť bezchybne poprechádzal Maťo Sember, starý istič – brigádnik z nemenovanej umelej steny. Do finále okrem neho postúpilo ešte päť borcov – Mišo Bebjak, Peťo Sámel, Peťo Kabát, Braňo Čahoj a Štefan Ballók. To ešte rozuzlenie neprinieslo, finálovku topli Maťo, Mišo a Peter Kabát. Dráma ich dva krát zahnala do separačky ku grilu z ktorého sa začalo dymiť.
V nastavovanom superfinále ako prvému na viac nevydalo Peťovi Kabátovi, ruka mu prešmykla na opačáku a skončil na treťom mieste. Následne v súboji o prvé miesto zaváhal “živý vyrysovaný anatomický obrázkový atlas” Maťo Sember, dal o chyt viac než Peťo a napriek tomu, že ručal ako na majstrovstvách vo vábení jeleňov, po víťazný top sa predsa len v tichosti (napriek pozbudzujúcemu revu) prekvapujúco načiahol nenápadný Mišo Bebjak. Bolo dobojované.
V lezení na rýchlosť bez zaváhania kraľoval Peťo “Chobotnica” Kabát. Jeho chápadlá s prísavkami sa po dva krát bezchybne zavlnili medzi chytmi a zrazu nebolo o čom. Časové straty konkurencie boli výrazné. Po druhé miesto si doskočil Mišo Bebjak, spolu s Peťom najúspešnejší účastníci liepania sa. Vavrín z tretieho miesta zostal na domácej pôde, v rukách Štefana Ballóka.
Čo sa týka súťaže o “Koláčik podujatia”, podľa rýchlosti, s akou boli početnou porotou všetky bez výnimky skonzumované, neboli udelené žiadne iné miesta okrem prvého. Dievčatá, ďakujeme!
Po ocenení víťazov diplomami a drobnými, lezecky užitočnými vecami sme sa sústredili na spoločenskú časť podujatia. Bernard osviežujúci, motivujúci, aktivujúci. Nefalšovaný záujem verejnosti vyvolali plastové plážové lehátka. Nakladané mäso v páci, kurčiatka, slanina, klobásky dostávali zabrať na grile. Baranie rohy boli vynikajúcim tipom pre gurmánov. Dobre rozčapovaný sud si držal svoje tempo. Gitaristi zahúdli ponad struny rôzne pesničky. U niektorých sme dokonca aj poznali texty. Prihodilo sa aj večerné premietanie obrázkov z vertikálnych antigravitačných výtržností rôznych aktérov na dvere garáže.
Hlavne že je pohoda.
Celkové výsledky
| Lezenie na obtiažnosť | Lezenie na rýchlosť | |
|
|
11.83s 13.92s 17.63s 18.33s 23.15s 23.96s 24.40s 28.01s 36.64s 42.86s 44.74s 47.52s 51.88s |
Ako najmladší účastníci boli špeciálne ocenení Štefan Ballók junior v lezení na obtiažnosť a Elisabeth Ballóková v lezení na rýchlosť.
Na záver patrí poďakovanie rodine Ballókovej za vytvorené súťažno-spoločenské podmienky podujatia a zasponzorovanie sudu Bernardu. Peťovi Ševčíkovi za obetavo vybehanú pípu. Zuzke Bartošovej ďakujem za návrh a realizáciu originálnych diplomov. No a vám všetkým zúčastneným za podporu klubovej akcie. Veď je to o nás a pre nás.
(fotografie použité v texte poskytol Mišo Bebjak)