No minimálne…
Príbeh o prečíslení ubytovacej kapacity 82.THT na Popradskom plese alebo nič to, odvoláme sa. No minimálne… |
|
14.9.2006, Štvrtok
Braňo: Lezenie v horách? ANO … NO MINIMÁLNE. Keď sa naskytla možnosť, tak som sa dlho nerozhodoval. Menšie obavy samozrejme boli (som vôbec schopný vyniesť seba a batoh na Zbojničku?). Bernard: Obavy sa zväčšujú Maroš a ani Rado sa nemôžu zúčastniť. Tento týždeň som si tohto pivka fakt užil, keď už včera sme tu ukončili pajštúnsky rozlez pred Tatrami. Príjemná rozlúčka s Bratislavou, aby som nezabudol kôli čomu sa oplatí vrátiť. Cesta vlakom – nespíme. |
Maro: Pôvodne som si plánoval prísť v septembri na Slovensko s tým, že pozriem všetkých známych a skočím s kamarátmi z klubu do Tatier na THT. Nakoniec sa to zvrhlo na takmer nekontrolovateľnú štvanicu za časom a ani tie Tatry nevyšli celkom tak, ako to bolo pôvodne plánované. Keďže sa nejakým spôsobom nestretla naša klubová požiadavka na počet miest na THT s termínom prihlásenia a ponukou Jamesu, ‚zorganizovala sa‘ akcia na Zbojničke. Po tradičných redukciách počtu účastníkov sa nás tam nakoniec zišlo deväť, z toho jeden seriózny tatranský lezec a kŕdeľ záujemcov o tatranské lezenie. Takže program bolo potrebné mierne upraviť. Braňova jabĺčkovica bola super, brandy, slivovice, fernet a všeličo iné tiež. |
Rasťo: Minuloročné THT bolo fajn a tak som sa rozhodol ísť znova. Navyšše sa mi v tom týždni rysoval jeden Tatranský trek, takže by sa cesta ozaj vyplatila. Záujemcov o THT bolo ale viac a tak sme zmenili plán na súkromnú klubovú THT-akciu na Zbojničke. No minimálne.. tak dobrú ako na Popradskom. |
Jano: Pripájam zopár riadkov k víkendovej akcii vo Vysokých Tatrách. Vďaka Sedembolestnej Panne Márii a nášmu parlamentu bol pred nami predĺžený víkend a vidina lezenia vo Vysokých Tatrách. |
Jašter: V priechode II.reinkarnácie Magickej krčmy sa nakopila dosť originálna zbierka batohov, poniektoré s prilbami na vrchlíkoch. Podozrivo vyškerená spoločnosť, pozostávajúca z dvoch členov Tajného bratstva údených makriel, nášho človeka v Bristole a Katky sa zhlboka napila nepasterizovanej karmickej desiny. Na stretnutie. No minimálne.. nám padla skupinová zľava na vlak.. (objednávame ďalšiu rundu).. prišli sme aj o dva páry dvojičiek, nehovoriac o strate dvoch ťahúňoch z toho horšieho konca lana.. (tretia runda na stole, vážená stolná spoločnosť doprajte si, pivo stojí na chate 50 šušňov.).. Popíjajúc sme sa vyrovnávali s blížiacou sa budúcnosťou, v ktorej budú štandy trpieť nedostatkom kvalifikovaného personálu (stručný popis situácie – pre päť z deviatich účastníkov to má byť prvý výstup v horách), ale dovtedy sa hádam dostaví náhla genialita a poriešime. „Braňo, zobral si jablko v plaste?“ „Hej.“ Tak potom je slušná šanca na určité stavy blízke genialite. Braňo je ozajstný beatnik. Paráda. Inak podnik je fajn, možno aj preto že sa tu netancuje. Opúšťame ho s nostalgiou. Majka, Betka a Vlado vyrazili autom, z posledného telefonátu som vyrozumel že sú v „šachtičke?“ a nebolo mi zrejmé, či sa jedná o lokálny názov miesta alebo do nejakej spadli. Rasťo, už týždeň sa ponevierajúci po Tatrách najprv stratil mobil, potom druhý našiel, takže mu nemáme volať. Jasné. Jana Lančariča stretávame na Hlavnej stanici podľa dohovoru, môžeme sa nalodiť do natrieskaného vlaku. Kto by to bol povedal, že pitie piva môže súvisieť s určitým druhom akútnych meditácií. WC SA NESMIE POUŽÍVAŤ, POKIAĽ VLAK STOJÍ V STANICI Svätá pravda. Od slova do slova. Má to väčšiu hĺbku než by sa dalo posúdiť z miesta na ktorom tie slová človeku |
15.9.2006, Piatok
16.9.2006, Sobota
17.9.2006, Nedeľa
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.