Po-absolventské stretnutie na Súľove
Nováčikovia úspešne ukončili kurz a tak si zaslúžili výlet. Osedlali sme ocelové kone a vyrazili na Súľov. Ako kto, ako kedy, ako ako 🙂 a niekto značne vtipne.
 |
Veľmi pohodová akcia, krásne prostredie, úžasné – úplne nevšedné lezecké podmienky a aj vydarené počasie. Nováčikovia sa osvedčili. Sami si naťahujú ľahšie obťiažnosti a s odvahou a obratnosťou sa púšťajú do ťažších obtiažností na druhom konci lana. Veľmi sa mi páčila veselá atmosféra – už som skoro zabudol, aké to bývalo, keď som sám začínal. Snáď jediné čo mi vadilo – bolo to, že som si nezobral čiapku a teda mi v noci, “čuduj sa svete”, mrzli uši. Ale nech, aj tak to stálo zato. Rado |
| Pravdu povediac ani keď som zo Súľova odchádzala, ešte som nevedela koľko nás tam vlastne bolo:-) … totiž pri spoločnej večery alebo raňajkách nás v kruhu naukladaných karimatiek, depatujúc a o/vychutnávajúc kto si čo priniesol sedelo vždy iný počet ľudí 😮 Na Maja |
 |
 |
Zdravím všetkých čo nikdy neboli na Súľove ale aj tých čo tam boli len nepostrehli, že sa tam dá zažiť super vec. Druhý Ja mám Odmenou za tento výkon je Betka |
| Sewa horolezci, horolezkyne a iná háveď pod skalou, keďže nemôžem spať (vstaval som o cca 6:00, a ešte pred spaním sme si dali ja, Jašter, Braňo a Fero beh z Borinky do Záhorskej za rekordný čas cca 35 min) a Jašterovi som sľúbil, že napíšem článok tak tu ho mate:) : Súľov, POĎAKOVANIE: Ďakujem môjmu „homosexuálnemu A aby ste boli všetci v obraze, chrápe Monika nie Bola to zatiaľ najvydarenejšia akcia na ktorej som sa P.S: S K A P T E !!! Maťo |
 |
 |
Pre mňa bolo toto lezenie na Súľove veľmi poučné a plné zážitkov. Spoznala som svoju osobnú módnu ikonu – uja lezca, ktorý mal rovnaký vzor na lezkách ako na ruksaku. A to nie len tak hocijaký vzor, bolo to modro-biele káro. Rozhodne má náš oranžový tím* čo doháňať, najmä čo sa imidžovej stránky týka.. Myslela som, že z toho uschnem. Ale neuschla som, skôr naopak, zapotila som sa. Pretože pomedzi zoznamovanie s miestnym „bikerom“ už od rána potuženými Sandbergom (ktorý, mimochodom, ostal chladný voči môjmu šarmu a viac nezavolal), sme aj dačo poliezli. No, rozmýšľam, čo povedať o lezení…veľmi nie je o čom, veď to poznáte: stále hore Myslím, že všetci sme sa niečo naučili alebo sa v niečom zlepšili. Niektorí dali aj svoju prvú držku, ale keďže o tom (vďaka neschopnosti miestneho paparrazziho) nie je žiaden dôkaz, akoby sa to ani nestalo (ale inak ďakujem všetkým fanúšikom…autogramy až na letisku). Ale až vyrastiem, bude zo mňa lezec. Rozhodne sa učím. Tí lepší z nás sa popri tom stihnú naučiť aj chrápať (že, Maťo?), ale na to už skrátka nemám, tak sa v tmavej noci len potichu chichocem do spacáka. Monika *Toto nie je skrytá reklama na žiadnu spoločnosť, ktorej |
| Dva dni na Súľove v podstate nepotrebujú veľmi obšírny komentár, lebo ako inak by tam mohlo byť ako dobre. Keď sa zvolí pomerne dobrá lezecká konštelácia, zabezpečí sa dostatok jedla, spí sa minimálne na suchej karimatke a krčma s pivom „za dvatsku“ je čo by kameňom dohodil − všetko sa zdá byť ideálne. Prípadné nepredpokladané odchýlky sa neberú do úvahy. Počasie bolo priaznivé a tak neboli nijaké objektívne príčiny, ktoré by nám zabránili aktívne sa venovať svojim lezeckým výkonom a úkonom a skúšať pokiaľ nám naše (ne)schopnosti dovolia vyliezť. 5 – 6 .. ako sa komu zadarilo, no ja som každopádne večer cítila každý môj sval. Nepomohlo ani vyšsie uvedené pivko či hlboký spánok. Aké je tedy zhrnutie tohto krátkeho pobytu pri skalkách… no, narástli mi trochu svalčeky na rukách z toľkého visenia vo vertikálnej polohe, mala som možnosť natiahnuť si druhú cestu svojho života, pribudli nejaké tie škrabance na nohách a napokon uistenie, že štandy nikdy robiť nebudem 🙂
Andrea |
 |
Tak nám ďalší kurzisti vyleteli z
hniezda.. a rovnako zaujímavé ako sledovať ich
prvé pokusy na skale, je nechať sa uhranúť čarom
ich príletov do vertikálnych biotopov 🙂
Piatočné nočné ornitologické
stanovište pred súľovskou krčmou pomaly, ale
rázne prešlo na lahváče
(čapovaný Popper bol riskantný krok, projekt
ktorý nenaplnil očakávania), čas
telefonátu 22:00hod a začínalo byť
jasné, koho prílet bude obtiažnostne
najhodnotnejší po technickej i umeleckej
stránke. Ráno definitívne potvrdzuje
predbežné výsledky. Vyhráva
Tomáš, ktorý podľa
vlastných slov 03:00hod núdzovo
pristál na neznámom trávnatom pozemku
v Súľove, kde zotrval na karimatke v polohe ležiaceho
strelca až do východu slnka. Následne sa
úspešne zorientoval a prikvitol do kempu na
raňajky.
Raňajky.. tak taký skvelý chaos som už fakt
dávno nezažil, bude sa mi cnieť ľudia.
V kempe medzitým vylepšili toalety a fototapetu
zeleného briežku nad nimi. Boli na nej pasúce sa
ovce. A možno boli skutočné, po nápoji
výraznejšej chuti kôstkovín,
čierneho korenia a višní v čokoláde, s
výraznejšou štruktúrou
mladých trieslovín, prestieranom na nepranom
obruse noci prepálenom od hviezd, sa mnohé veci
javia byť magickejšie.
A polezenica učebnicová, tentoraz si ma
štruktúra „betónu liateho s
nedbalou eleganciou“ už definitívne
získala (podobne naviackrát som si navykal na
olivy). Spokojnosť vidieť ako sa „mladí“
zakúsli do svojich OS či RP. Dva dni pohody a
nekonečného naväzovania sa na lano.
Hlášku víkendu spáchala
Andrea. „DRŽ RUČIČKA… DRŽ!!!“
Peknú držku si hodila pokročilá členka
oranžového tímu Monika.
Najpochybnejšie lano dovliekol Peťo B. 🙂
Nekonečnou zásobou makových a
tvarohových závinov disponoval Maťo.
KYSLÉ ČERVÍKY A RYBIČKY, SLADKÝ POTKAN
S LODNOU SĽUČKOU NA CHVOSTE.
Prajem všetkým kurzistom pekné,
bezpečné výstupy, šťastné
návraty a nejaké to poctivé pivo
navrch, aby sa pri ňom každý váš
zážitok z vertikál pretavil
rozprávaním do príbehu aj pre
ostatných.
Jašter