PAJŠTÚN, VESMÍR A VÔBEC… DÍKY ZA ŠPEKÁČKY!

Bola nás klubákov celá kopa a musím povedať, že sme sa poriadne snažili.
C-ko dvojky sme sfúkli celé (sestry! super! super!)
v B-čku dvojkách sme sa vy-plazili na prve miesto 🙂
C-ko rýchlost Brano na prvom mieste o 3 sekundy pred Rasťom
B-čko rýchlost sme vy-plazili jazyk z prvého miesta
aaaaa …. no však si pozrite výsledky

GALÉRIA LEZECKEJ HVIEZDNEJ ROTY

Maja: … som veľmi rada že som sa zúčastnila tohtoročného Pajštúnskeho budíčka … skvelej akcie, na ktorej sa zišla hromada veselých a usmiatych ľudí spolu s dobrou klobásou a pivom:-), to ale nepočítam Jašterovo šamanské šampanské, ktoré sme hneď z rána pod skalou „porozlievali“ … ešte cestou na Pajštún som sa v duchu utvrdzovala „idem sa len zúčastniť a hlavne zabaviť“ totiž po sobotňajšej stretávke spolužiakov som sa vôbec nevedela dať ráno do hromady…. chcem sa poďakovať usporiadateľom, že pripravili aj skupinu v ktorej si môžu zaliezť úplní začiatočníci /leziem 10 mesiacov „aj s prezimovaním“/…  a z ceny, ktorú vyhrala som mala veľkú radosť – tri týždne radosti a úsmev okolo celej hlavy:-)… všetci ostatní, ktorým patrí moje poďakovanie to všetko vedia …

Betka: Ešte dva roky dozadu som sa pri výlete na Pajštún len závistlivo pozerala zhora zo zrúcanín hradu na „borcov“ ktorých som videla zavesených v lanách pod sebou a snažila som sa im pritom nespustiť na hlavy pár šutrov. Stačilo však stretnúť pár správnych ľudí a 28.5.2006 som už nemusela na Pajštúne obzerať len zrúcaniny. Ráno sa mi zadarilo načas vstať a mohla som vyraziť. Vďaka velice galantným kolegom z kurzu (Peťo a Pali  )  ma obišla povinnosť vynášať pod skalu batoh. Možno aj preto sa mi potom tak dobre liezlo. Hneď na začiatku sme absolvovali malú oslavu, ktorá sa neobišla bez pár výdatných hltov šampusu, vďaka ktorým som potom trochu zmätene a čiastočne nekoordinovane vyliezla prvú cestu – Sedemskobovku. Ostatné cesty už boli v pohode až na niekoľko chýb, ktoré sa mi podarilo vyviesť, ale o ktorých vedia len zasvätený. Okrem toho že sa nám s Majkou podarilo zvládnuť cesty ktoré sme si vybrali, som zistila že na Pajštúni žijú aj ropuchy, kde sú tam WC a že pri tom treba prebrodiť celkom slušnú žihľavu, že niektorý ľudia si ešte stále opekajú špekačky na prudkom ohni aj keď vedia že môžu mať z toho rakovinu a že aj po kolmej skale sa dá vybehnúť za pár sekúnd len treba vedieť ako na to. Aby som to tak na záver zhrnula bola to veľmi vydarená akcia, super ľudia, dobrý šampus aj špekačky a hlavne skvelé chladivé počasie a bez komárov a mušiek. PS: Na tomto klubovom mieste sa zároveň chcem veľmi pekne poďakovať jednej milej a usmiatej osôbke, ktorá  ma pred rokom do klubu priviedla a ako prvá zasvätila do všetkých vecí ktoré sa lezenia týkajú – Kikuška technické sklo si budem pamätať ešte raz vďaka

 

Brano: Vraj dávate do kopy nejaký článok z budíčka. Tak pod hrozbou opľutia expresiek pripájam svoje pojmy a dojmy: Som rád, že sa mi konečne podarilo zúčastniť tejto akcie aj keď som sa jej minulý rok dobrovoľne zriekol. Bratranec sa oženil v daždi a teraz bolo iba pod mrakom tak mi už nič nestálo v ceste. Po chorobách v tíme som nakoniec spracoval filozofa Peťa (dík za odvoz). Musím priznať že toľko ciest som na Pajštúne už dlho nevyliezol, čo mohlo byť spôsobené tým, že človek sa nemusel ponáhľať uhasiť chuť po pive zliezaním do Borinky lebo ono ho tam už čakalo, vďaka pár obetavým ľuďom. Aj krvilačný hmyz bol pokojnejší ako obyčajne. Keď sa k tomu pridá aj slnko schovane za mrakmi tak sa naplnili všetky počiatočné podmienky spúšťajúce adekvátnu reakciu. No neviem ako to bývalo po uplynulé ročníky ale zaslúžilo by si to asi hojnejšiu účasť. To že sa zrušil múrik, mi vôbec nechýbalo, podľa mňa je lepšie urobiť jednu akciu v jeden deň a s dvomi disciplínami ako ju rozťahovať po víkendoch. Lezenie na rýchlosť na mňa zapôsobilo a určite si ho ešte vyskúšam bo tam netreba toľko rozmýšľať. Len chudák istič (aspoň mňa boleli z doberania ruky viac ako z celého lezenia). Najviac sa mi páčilo dobíjanie Kodijaka pričom som mal pocit že som na skutočnej súťaži, ale samozrejme ako divák. Budúci rok ak sa veci udejú ako tento, že zaprší kedy má a nezaprší kedy nemá tak určite prídem opäť. Tak to by bolo asi vsjo. Maj sa.

 

Jašter: Pajštúnsky budíček je tradične záležitosť  braná osudom tak akosi cez kopirák. Aspoň za posledné tri roky sa pre pravidelné príležitostné mokro ani raz nekonal v pôvodnom termíne. Príroda však patrí do prírody, bez komentára. Prišla sa nás na Pajštún symbolicky zobudiť celá kopa finalistov čo to počas mizernej, dlhej zimy nevzdala, nerozpredala a neprepila materiál, neliečila sa na následky takéhoto počinu ani nevstúpila do tretieho piliera aby si radšej užila dôchodok a tak podobne… Presnejšie okrem skutočne chorej Moniky, autorky víťaznej klubovej hlášky ročníka predchádzajúceho, citujem: „Od Galilea tiež nebolo fér, keď prehlásil že Zem je guľatá“

A i keď sa vtedy napokon ukázalo, ako to v podobných prípadoch býva, že úvaha smerovala k celkom inému problému, len vkusne podčiarkla fakt, že nielenže má Zem ďaleko k ideálnej guli, ešte je aj pokrytá skalnatými výstupkami na ktoré sa poniektorí jedinci snažia zo záhadných dôvodov vyteperiť tým najmenej logickým spôsobom. A teda sa za tým účelom príležitostne zhromažďujú, dávajú pri tom priechod ambíciám alebo len tak do pohody sa liepajú. Monika, ani po roku sa v tomto ohľade svet nestal o nič spravodlivejším, len do malého Veľkého mesta pribudla výstava faksimílií Leonarda da Vinciho (doporučujem vzhliadnuť), a nám do klubu pár nováčikov. Možno s podobnými úvahami na duchu, ako si to tak dodatočne obťažkaní pivom v plechovkách a zapožičaným lezeckým haraburdím našlapávali hore bučinou. Keď sa nás potom neskorá jar opýtala, čo sme robili v zime, zhora sa začali ozývať  slová povahou ordinérne, tak i zvuky vhodné skôr do dabingu porno filmov. Neklamné znamenie, že začíname púšťať šťavu v kľúčových miestach ciest, čoby len špekáčky na grile. Skrátka fajn akcia, vďaka ľudia za atmosféru a nezištné povzbudzovanie. Špeciálne poďakovanie venujem aktérom pripomenutia mi môjho životného jubilea, bol som zaskočený a… len v ľavom oku som mal Framykoin, to pravé slzilo od dojatia. Takže keď sa v „Stromovke“ rútila k zemi dolu hlavou v duchu najlepších tradícií slovenských padákových strelcov Pralinka (padáky RZ 20 zapožičané láskavosťou Wehrmachtu vyžadovali výskok plavmo z dverí lietadla), mala v mojom ponímaní omrvinku rozmazané okraje siluety. Prosba na usporiadateľov – pre budúcnosť nepovoliť voľnú konzumáciu delikátne opečených údenín pred časovkou, ako sa to stalo teraz. Kľúčové miesto v Kodiakovi bolo vymastené ako kľukovka na ruskom polárnom traktore!!! Pivo a špekáčky boli fajn, chceme aj ryby! Posledné poďakovanie patrí Braňovi Štepánkovi z Filozofu za bezprecedentný akt vynesenia liatinového grilu pod hradné bralo. To sú tie nízkorozpočtové kasové trháky.  Vážne, bol to geniálny nápad. Na záver pekného dňa sme si ešte v krčme srdečne potriasli  rukami s predsedom a zároveň jediným členom fanklubu lezcov v Borinke, hrobárom Vilom.

 

Pet:o) : môj tradičný spolulezec na Pajštúnskom budíčku Maro sa vyhrieva pod lúčami hrejivého anglického slnka, tak som na budíček nahovoril Silviu. Prišla , vyliezla a vyhrala cenu. Potom sa zamyslela v snahe zistiť prečo je tak unavená a spočítala, že vyliezla behom piatich  hodin 11 ciest. A to si ešte k tomu aj na prelaktí odniesla podpis od nemenovaného oslavujúceho šamana, vykonaný nástrojom, ktorého sa dotkly ruky lezeckých legiend Huberovcov podpisujúcich svoje hviezdne honoráre za účast na festivale HaM a nemenej slávnej nováčičky klubu, ktorá s ním písala knihu jázd pre firemné auto.

Rasťo:
Na tohtoročný Pajštúnsky budíček som sa dohodol s Petrou, že zaútočíme na najnižšie pozície. Takže sme hneď škrtli kategóriu A a B a šli sme do C-čka. Prefíkaným spôsobom sme odštartovali lezenie – z Borinky sme vyrážali po deviatej a tiahli priamo na Bratislavu, aby sme jednak zmiatli súpera , a potom aby sme vyzdvihli Petrine kopačky. Náš ťah sa ukázal ako správny, pretože sme nemuseli čakať v rade na registráciu lezcov , a ani sme nemuseli liezť 4 hodiny ale len 3.

Na skalu sme však vyrazili zhurta, len čo sa Petra naučila istiť. Šlo jej to celkom úspešne, čo potvrdzuje aj existencia tohto článku. Naše lezenie bolo v štýle reklamy na ‚ lááážo-plááážo‘. Po obovzdaní našej listiny sme sa už tešili na spekáčky, ale zrazu som sa dozvedel, že mám ísť liezť na rýchlosť. Vďaka predstavám ako sa zakusujem do štavnatého zaúdeného špekáčku pokrytého čiernou vrstvou karcinogénov , som vyštartoval k sedemskobovkovému vrcholu. Samého ma prekvapil výsledok. Škoda len že som sa šuchtal v nástupe. Návratom z výšin na zem ma už nemohlo nič zastaviť od zaslúženej mäsitej odmeny.

Kedže nás prišla pozreť skupinka ‚civilistov‘, šli sme sa im troška venovať hore na hrad k ohníku. Takže sme nevyužili gril. Teraz spätne trocha ľutujem, že som takto prišiel o dobíjanie Kodiaka. Vrátili sme sa práve v čas, aby sme sa mohli postaviť na stupne v íťazov. Dosť nás to prekvapilo, lebo lezcov v C-čku bolo veľa a my sme ozaj liezli ležérne – ťahal som len to, čo by Petra mohla zvládnuť. Vysvetlenie sa našlo, keď sme neskôr pozreli na webe kompletnú výsledkovú listinu – dve skupinky z neznámych príčin neodovzdali papiere a chlapci štvrt í v poradí mali viac bodov ako my. Klasik by povedal: Chybička se vloudila. Môj vyhratý maglajz aj Jamesáka som sa rozhodol posunúť, len sa mi dajako nedarí prísť na schôdzu. 🙂

Na záver by som povedal, že tohtoročný Budíček mal z môjho pohľadu celkom zaujímavý vývoj. Bol som spokojný s organizáciou , a hlavne so spôsobom bodovania a kategóriami. Oproti minulému roku bolo cítiť ten progres. Vďaka.

maro:

Ahoj Peťo. Aj keď z objektívnych dôvodov som sa nemohol zúčastniť Budíčku, hádam ti to moc nevadilo. Náhradu si si zabezpečíl po kvalitatívnej aj estetickej stránke o pár tried vyššiu…
Zo všetkých vašich príspevkov je zrejmé, že Budíček sa stáva veľmi kvalitnou akciou a ja si pomaly idem hľadat nejakú lacnú letenku na budúci ročník s možnosťou výsadku v oblasti Borinky. No a ešte jednu pre výsadok v oblasti Zochovej chaty v termíne december 2006.
A pre budúci ročník vám prezradím tajnú fintu anglických lezcov, ktorú som tu náhodou vypátral. Ako už iste viete, sú to strašní borci, čo výlučne zakladajú aj v previsnutých mramorových platniach.
Tu je tá finta: v prípade krajnej núdze istič používa povel: ‚Use the Force, Luke!’…

Výsledky

1. kolo maratón, lezenie na obtiažnosť

A. kategória
1. Peter Kajan, Rasťo Šimko, 2140 bodov (1090 + 1050)
2. Peťo Greksák, Koloman „Duco“ Gachall, 1810 (930 + 880)
3. Anka Lineková, Vlado Linek, 1805 (730 + 1075)
4. Jana Florková, Martin Medviď, 802 (114 + 688)

B. kategória
1. Ľubo Galanský, Ján Zaťko, 1260 bodov (630 + 630)
2. Miro Janotka, Tomáš Hanzlík, 1044 (620 + 424)
3. Martin Medveď, Matej Duda, 827 (397 + 430)
4. Ján Kianička, Braňo Štěpánek, 678 (425 + 253)
5. Kamila Melečková, Iveta Súkeníková, 582 (205 + 377)
6. Silvia Čermáková, Peter Korman 406 (126 + 280)
7. Miška Nemečková, Robo Kovács, 323 (136 + 187)
8. Filip Jánoš, Martin Dída, 278 (160 + 118)
9. Martin Sýkora, Jožo Kunoš, 212 (63 + 149)

C. kategória
1. Braňo Čahoj, Peter Víťaz, 243 bodov (190 + 53)
2. sestry Mária a Betka Polcové, 99 (60 + 39)
3. Jakub Filo, Ľubo Petrík 73 (57 + 16)
4. Rasťo Michálek, Petra Kotianová, 69 (60 + 9)
Pavlaninová, Piovarčiová 0 bodov – neodovzdali cesty
Peter Hanuliak, Pavol Bigoš 0 bodov – neodovzdali cesty

2. kolo, lezenie na rýchlosť

A. kategória, Kodiak, 7+
1. Vlado Linek, 0:58, 1008 bodov
2. Rasťo Šimko, 0:59, 1004
3. Peťo Greksák, 1:11, 956
4. Peter Kajan, 1:12, 952
5. Anka Lineková, 1:28, 888
6. Koloman Gachall, 1:46, 816

B. kategória, Kodiak = K, 7+, Odkazovač = O, 6+
1. Ľubo Galanský, K 1:42, 832 bodov
2. Martin Medveď, K 1:53, 788
3. Braňo Štepánek, K 1:57, 772
4. Miro Janotka, K 2:00, 760
5. Matej Duda, K 2:32, 632
6. Ján Kianička, K 2:35, 620
7. Iveta Súkeníková, K 2:46, 576
8. Robo Kovács, O 0:45, 530
9. Peter Korman, O 1:09, 482
10. Silvia Čermáková, O 1:12, 476
11. Tomáš Hanzlík, O 1:14, 472
12. Filip Jánoš, O 1:36, 428

C. kategória, Sedemskobovka, 5+
1. Braňo Čahoj, 1:42, 208 bodov
2. Rasťo Michálek, 1:45, 205
3. Peter Víťaz, 2:16, 174
4. Ľubo Petrík, 2:52, 138
5. Jakub Filo, 2:59, 131
6. Betka Polcová, 4:31, 39

Dvojboj muži
1. Vlado Linek, 2083 bodov (1075 + 1008)
2. Rasťo Šimko, 2054 (1050 + 1004
3. Peťo Kajan 2042 (1090 + 952)

Dvojboj ženy
1. Anka Lineková, 1618 bodov (730 + 888)
2. Iveta Súkeníková, 953 (377 + 576)
3. Silvia Čermáková 602 (126 + 476)