Blog

PAJŠTÚN, VESMÍR A VÔBEC… DÍKY ZA ŠPEKÁČKY!

Členovia pozor!
Ďakujeme všetkým, ktorí ste prišili, či už liezť, či povzbudzovať.
Pohov!
Aktualizované 14.6.2006

Bola nás klubákov celá kopa a musím povedať, že sme sa poriadne snažili.
C-ko dvojky sme sfúkli celé (sestry! super! super!)
v B-čku dvojkách sme sa vy-plazili na prve miesto 🙂
C-ko rýchlost Brano na prvom mieste o 3 sekundy pred Rasťom
B-čko rýchlost sme vy-plazili jazyk z prvého miesta
aaaaa …. no však si pozrite výsledky

GALÉRIA LEZECKEJ HVIEZDNEJ ROTY

Maja:
… som veľmi rada že som sa zúčastnila
tohtoročného Pajštúnskeho
budíčka … skvelej akcie, na ktorej sa
zišla hromada veselých a usmiatych
ľudí spolu s dobrou klobásou a pivom:-), to ale
nepočítam Jašterovo
šamanské šampanské,
ktoré sme hneď z rána pod skalou
„porozlievali“ … ešte cestou
na Pajštún som sa v duchu utvrdzovala
„idem sa len zúčastniť a hlavne zabaviť“
totiž po sobotňajšej stretávke spolužiakov som sa
vôbec nevedela dať ráno do hromady…. chcem sa
poďakovať usporiadateľom, že pripravili aj skupinu v ktorej si
môžu zaliezť úplní
začiatočníci /leziem 10 mesiacov „aj s
prezimovaním“/…  a z ceny,
ktorú vyhrala som mala veľkú radosť –
tri týždne radosti a úsmev okolo celej
hlavy:-)… všetci ostatní, ktorým
patrí moje poďakovanie to všetko vedia …
Betka:
Ešte dva roky dozadu som sa pri výlete na
Pajštún len závistlivo pozerala zhora
zo zrúcanín hradu na „borcov“
ktorých som videla zavesených v lanách
pod sebou a snažila som sa im pritom nespustiť na hlavy pár
šutrov. Stačilo však stretnúť
pár správnych ľudí a 28.5.2006 som už
nemusela na Pajštúne obzerať len
zrúcaniny. Ráno sa mi zadarilo načas vstať a
mohla som vyraziť. Vďaka velice galantným kolegom z kurzu
(Peťo a Pali  )  ma obišla povinnosť
vynášať pod skalu batoh. Možno aj preto sa mi
potom tak dobre liezlo. Hneď na začiatku sme absolvovali
malú oslavu, ktorá sa neobišla bez
pár výdatných hltov
šampusu, vďaka ktorým som potom trochu
zmätene a čiastočne nekoordinovane vyliezla prvú
cestu – Sedemskobovku. Ostatné cesty už boli v
pohode až na niekoľko chýb, ktoré sa mi podarilo
vyviesť, ale o ktorých vedia len
zasvätený. Okrem toho že sa nám s Majkou
podarilo zvládnuť cesty ktoré sme si vybrali, som
zistila že na Pajštúni žijú aj
ropuchy, kde sú tam WC a že pri tom treba prebrodiť celkom
slušnú žihľavu, že niektorý ľudia si
ešte stále opekajú špekačky
na prudkom ohni aj keď vedia že môžu mať z toho rakovinu a že
aj po kolmej skale sa dá vybehnúť za
pár sekúnd len treba vedieť ako na to. Aby som to
tak na záver zhrnula bola to veľmi vydarená
akcia, super ľudia, dobrý šampus aj
špekačky a hlavne skvelé chladivé
počasie a bez komárov a mušiek.
PS: Na tomto klubovom mieste sa zároveň chcem veľmi pekne
poďakovať jednej milej a usmiatej osôbke,
ktorá  ma pred rokom do klubu priviedla a ako
prvá zasvätila do všetkých
vecí ktoré sa lezenia
týkajú – Kikuška
technické sklo si budem pamätať ešte raz
vďaka 

 

Brano:
Vraj dávate do kopy nejaký článok z
budíčka. Tak pod hrozbou opľutia expresiek
pripájam svoje pojmy a dojmy:

Som rád, že sa mi konečne podarilo zúčastniť
tejto akcie aj
keď som sa jej minulý rok dobrovoľne zriekol. Bratranec sa
oženil v daždi a teraz bolo iba pod mrakom tak mi už nič
nestálo v ceste. Po chorobách v tíme
som nakoniec spracoval filozofa Peťa (dík za odvoz).
Musím priznať že toľko ciest som na
Pajštúne už dlho nevyliezol, čo mohlo byť
spôsobené tým, že človek sa nemusel
ponáhľať uhasiť chuť po pive zliezaním do Borinky
lebo ono ho tam už čakalo, vďaka pár obetavým
ľuďom. Aj krvilačný hmyz bol
pokojnejší ako obyčajne. Keď sa k tomu
pridá aj slnko schovane za mrakmi tak sa naplnili
všetky počiatočné podmienky
spúšťajúce adekvátnu
reakciu. No neviem ako to bývalo po uplynulé
ročníky ale zaslúžilo by si to asi
hojnejšiu účasť. To že sa zrušil
múrik, mi vôbec nechýbalo, podľa mňa je
lepšie urobiť jednu akciu v jeden deň a s dvomi
disciplínami ako ju rozťahovať po víkendoch.
Lezenie na rýchlosť na mňa zapôsobilo a určite si
ho ešte vyskúšam bo tam netreba toľko
rozmýšľať. Len chudák istič (aspoň mňa
boleli z doberania ruky viac ako z celého lezenia). Najviac
sa mi páčilo dobíjanie Kodijaka pričom som mal
pocit že som na skutočnej súťaži, ale samozrejme ako
divák.
Budúci rok ak sa veci udejú ako tento, že
zaprší kedy má a
nezaprší kedy nemá tak určite
prídem opäť.
Tak to by bolo asi vsjo. Maj sa.

 


Jašter:
Pajštúnsky budíček je tradične
záležitosť  braná
osudom tak akosi cez kopirák. Aspoň za posledné
tri roky sa pre
pravidelné príležitostné mokro ani raz
nekonal v pôvodnom termíne.
Príroda však patrí do
prírody, bez komentára. Prišla sa
nás na Pajštún
symbolicky zobudiť celá kopa finalistov čo to počas
mizernej, dlhej
zimy nevzdala, nerozpredala a neprepila materiál, neliečila
sa na
následky takéhoto počinu ani
nevstúpila do tretieho piliera aby si
radšej užila dôchodok a tak podobne…
Presnejšie okrem skutočne chorej Moniky, autorky
víťaznej klubovej hlášky
ročníka predchádzajúceho, citujem:

„Od Galilea tiež nebolo fér, keď
prehlásil že Zem je guľatá“

A
i keď sa vtedy napokon ukázalo, ako to v
podobných prípadoch býva, že
úvaha smerovala k celkom inému
problému, len vkusne podčiarkla fakt, že
nielenže má Zem ďaleko k ideálnej guli,
ešte je aj pokrytá skalnatými
výstupkami na ktoré sa poniektorí
jedinci snažia zo záhadných dôvodov
vyteperiť tým najmenej logickým
spôsobom. A teda sa za tým účelom
príležitostne zhromažďujú,
dávajú pri tom priechod
ambíciám alebo len
tak do pohody sa liepajú.
Monika, ani po roku sa v tomto ohľade svet
nestal o nič spravodlivejším, len do
malého Veľkého mesta pribudla
výstava faksimílií Leonarda da Vinciho
(doporučujem vzhliadnuť), a nám
do klubu pár nováčikov. Možno s
podobnými úvahami na duchu, ako si to
tak dodatočne obťažkaní pivom v plechovkách a
zapožičaným lezeckým
haraburdím našlapávali hore bučinou.

Keď sa nás potom neskorá
jar opýtala, čo sme robili v zime, zhora sa začali
ozývať  slová
povahou ordinérne, tak i zvuky vhodné
skôr do dabingu porno filmov.
Neklamné znamenie, že začíname
púšťať šťavu v
kľúčových miestach ciest,
čoby len špekáčky na grile.
Skrátka fajn akcia, vďaka ľudia za
atmosféru a nezištné povzbudzovanie.
Špeciálne poďakovanie venujem
aktérom pripomenutia mi môjho životného
jubilea, bol som zaskočený a…
len v ľavom oku som mal Framykoin, to pravé slzilo od
dojatia. Takže
keď sa v „Stromovke“ rútila k zemi dolu
hlavou v duchu najlepších
tradícií slovenských
padákových strelcov Pralinka (padáky
RZ 20
zapožičané láskavosťou Wehrmachtu vyžadovali
výskok plavmo z dverí
lietadla), mala v mojom ponímaní omrvinku
rozmazané okraje siluety.
Prosba
na usporiadateľov – pre budúcnosť nepovoliť
voľnú konzumáciu delikátne
opečených údenín pred časovkou, ako sa
to stalo teraz. Kľúčové miesto v
Kodiakovi bolo vymastené ako kľukovka na ruskom
polárnom traktore!!!

Pivo a špekáčky boli fajn, chceme aj ryby!

Posledné
poďakovanie patrí Braňovi Štepánkovi z
Filozofu za bezprecedentný akt
vynesenia liatinového grilu pod hradné bralo. To
sú tie nízkorozpočtové
kasové trháky.  Vážne, bol to
geniálny nápad.
Na záver pekného dňa
sme si ešte v krčme srdečne potriasli  rukami s
predsedom a zároveň
jediným členom fanklubu lezcov v Borinke,
hrobárom Vilom.

 

Pet:o) :
môj tradičný spolulezec na
Pajštúnskom budíčku Maro sa vyhrieva
pod lúčami hrejivého anglického slnka,
tak som na budíček nahovoril Silviu.
Prišla , vyliezla a vyhrala cenu.
Potom sa zamyslela v snahe zistiť prečo je tak unavená a
spočítala, že vyliezla behom piatich  hodin 11
ciest.
A to si ešte k tomu aj na prelaktí odniesla
podpis od nemenovaného oslavujúceho
šamana, vykonaný nástrojom,
ktorého sa dotkly ruky lezeckých legiend
Huberovcov podpisujúcich svoje hviezdne honoráre
za účast na festivale HaM a nemenej slávnej
nováčičky klubu, ktorá s ním
písala knihu jázd pre firemné auto.

Rasťo:
Na tohtoročný Pajštúnsky budíček som sa dohodol s Petrou, že zaútočíme na najnižšie pozície. Takže sme hneď škrtli kategóriu A a B a šli sme do C-čka. Prefíkaným spôsobom sme odštartovali lezenie – z Borinky sme vyrážali po deviatej a tiahli priamo na Bratislavu, aby sme jednak zmiatli súpera , a potom aby sme vyzdvihli Petrine kopačky. Náš ťah sa ukázal ako správny, pretože sme nemuseli čakať v rade na registráciu lezcov , a ani sme nemuseli liezť 4 hodiny ale len 3.

Na skalu sme však vyrazili zhurta, len čo sa Petra naučila istiť. Šlo jej to celkom úspešne, čo potvrdzuje aj existencia tohto článku. Naše lezenie bolo v štýle reklamy na ‚ lááážo-plááážo‘. Po obovzdaní našej listiny sme sa už tešili na spekáčky, ale zrazu som sa dozvedel, že mám ísť liezť na rýchlosť. Vďaka predstavám ako sa zakusujem do štavnatého zaúdeného špekáčku pokrytého čiernou vrstvou karcinogénov , som vyštartoval k sedemskobovkovému vrcholu. Samého ma prekvapil výsledok. Škoda len že som sa šuchtal v nástupe. Návratom z výšin na zem ma už nemohlo nič zastaviť od zaslúženej mäsitej odmeny.

Kedže nás prišla pozreť skupinka ‚civilistov‘, šli sme sa im troška venovať hore na hrad k ohníku. Takže sme nevyužili gril. Teraz spätne trocha ľutujem, že som takto prišiel o dobíjanie Kodiaka. Vrátili sme sa práve v čas, aby sme sa mohli postaviť na stupne v íťazov. Dosť nás to prekvapilo, lebo lezcov v C-čku bolo veľa a my sme ozaj liezli ležérne – ťahal som len to, čo by Petra mohla zvládnuť. Vysvetlenie sa našlo, keď sme neskôr pozreli na webe kompletnú výsledkovú listinu – dve skupinky z neznámych príčin neodovzdali papiere a chlapci štvrt í v poradí mali viac bodov ako my. Klasik by povedal: Chybička se vloudila. Môj vyhratý maglajz aj Jamesáka som sa rozhodol posunúť, len sa mi dajako nedarí prísť na schôdzu. 🙂

Na záver by som povedal, že tohtoročný Budíček mal z môjho pohľadu celkom zaujímavý vývoj. Bol som spokojný s organizáciou , a hlavne so spôsobom bodovania a kategóriami. Oproti minulému roku bolo cítiť ten progres. Vďaka.


maro:

Ahoj Peťo. Aj keď z objektívnych dôvodov som sa nemohol zúčastniť Budíčku, hádam ti to moc nevadilo. Náhradu si si zabezpečíl po kvalitatívnej aj estetickej stránke o pár tried vyššiu…
Zo všetkých vašich príspevkov je zrejmé, že Budíček sa stáva veľmi kvalitnou akciou a ja si pomaly idem hľadat nejakú lacnú letenku na budúci ročník s možnosťou výsadku v oblasti Borinky. No a ešte jednu pre výsadok v oblasti Zochovej chaty v termíne december 2006.
A pre budúci ročník vám prezradím tajnú fintu anglických lezcov, ktorú som tu náhodou vypátral. Ako už iste viete, sú to strašní borci, čo výlučne zakladajú aj v previsnutých mramorových platniach.
Tu je tá finta: v prípade krajnej núdze istič používa povel: ‚Use the Force, Luke!’…

Výsledky

1. kolo maratón, lezenie na obtiažnosť

A. kategória
1. Peter Kajan, Rasťo Šimko, 2140 bodov (1090 + 1050)
2. Peťo Greksák, Koloman „Duco“ Gachall, 1810 (930 + 880)
3. Anka Lineková, Vlado Linek, 1805 (730 + 1075)
4. Jana Florková, Martin Medviď, 802 (114 + 688)

B. kategória
1. Ľubo Galanský, Ján Zaťko, 1260 bodov (630 + 630)
2. Miro Janotka, Tomáš Hanzlík, 1044 (620 + 424)
3. Martin Medveď, Matej Duda, 827 (397 + 430)
4. Ján Kianička, Braňo Štěpánek, 678 (425 + 253)
5. Kamila Melečková, Iveta Súkeníková, 582 (205 + 377)
6. Silvia Čermáková, Peter Korman 406 (126 + 280)
7. Miška Nemečková, Robo Kovács, 323 (136 + 187)
8. Filip Jánoš, Martin Dída, 278 (160 + 118)
9. Martin Sýkora, Jožo Kunoš, 212 (63 + 149)

C. kategória
1. Braňo Čahoj, Peter Víťaz, 243 bodov (190 + 53)
2. sestry Mária a Betka Polcové, 99 (60 + 39)
3. Jakub Filo, Ľubo Petrík 73 (57 + 16)
4. Rasťo Michálek, Petra Kotianová, 69 (60 + 9)
Pavlaninová, Piovarčiová 0 bodov – neodovzdali cesty
Peter Hanuliak, Pavol Bigoš 0 bodov – neodovzdali cesty

2. kolo, lezenie na rýchlosť

A. kategória, Kodiak, 7+
1. Vlado Linek, 0:58, 1008 bodov
2. Rasťo Šimko, 0:59, 1004
3. Peťo Greksák, 1:11, 956
4. Peter Kajan, 1:12, 952
5. Anka Lineková, 1:28, 888
6. Koloman Gachall, 1:46, 816

B. kategória, Kodiak = K, 7+, Odkazovač = O, 6+
1. Ľubo Galanský, K 1:42, 832 bodov
2. Martin Medveď, K 1:53, 788
3. Braňo Štepánek, K 1:57, 772
4. Miro Janotka, K 2:00, 760
5. Matej Duda, K 2:32, 632
6. Ján Kianička, K 2:35, 620
7. Iveta Súkeníková, K 2:46, 576
8. Robo Kovács, O 0:45, 530
9. Peter Korman, O 1:09, 482
10. Silvia Čermáková, O 1:12, 476
11. Tomáš Hanzlík, O 1:14, 472
12. Filip Jánoš, O 1:36, 428

C. kategória, Sedemskobovka, 5+
1. Braňo Čahoj, 1:42, 208 bodov
2. Rasťo Michálek, 1:45, 205
3. Peter Víťaz, 2:16, 174
4. Ľubo Petrík, 2:52, 138
5. Jakub Filo, 2:59, 131
6. Betka Polcová, 4:31, 39

Dvojboj muži
1. Vlado Linek, 2083 bodov (1075 + 1008)
2. Rasťo Šimko, 2054 (1050 + 1004
3. Peťo Kajan 2042 (1090 + 952)

Dvojboj ženy
1. Anka Lineková, 1618 bodov (730 + 888)
2. Iveta Súkeníková, 953 (377 + 576)
3. Silvia Čermáková 602 (126 + 476)

Publikované: 3. júna 2006
Zdieľajte článok:
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*