Kokosy na snehu "Snow Paradise"

Motto:
mimochodom.. už prisiel niekto na to, prečo sme si tento
zážitok spôsobili???

Vždy ma prekvapí, ako sa nováčikovia z kurzu
každý rok nechajú ukecať na takú
haluz, ako je nočný prechod zo Zochovej chaty po hrebeni
Karpát do Bratislavy.
Tento rok bol výnimočný!
Bolo napadaného dosť čerstvého snehu a
navyše bol veľmi jasný mesiac, aj keď hore zrejme
dost silno fúkalo.
(doteraz som ešte nevidel tak rýchlo sa
presúvajúce mraky)
Toto všetko vytváralo
nádherné efekty.

Stojím po kolená v novom snehu:
– spomínam ako je dobre mojim návlekom doma v
krabici
– dumám ako spraviť ďalší krok bez
toho aby sa mi znovu nabral sneh do topánok
(NEMOŽNÉ!)
– a teším sa…

Môj obdiv patrí hlavne Ĺudmile, ktorá
vydržala až do Bratislavy, napriek našim pokusom o
zábavu (hlavne Chozé a mobil)

Výber z ICQ komunikácie v pondelok
ráno:
P: ako si sa mal?
Ch: 10h som šlapal ako pako

—
Zostavené na
základe vykradnutia myšlienok, mailov a
diskusných príspevkov
účastníkov Jaštera, Rada a
Chozého, chlapíkom, ktorý
slúbil že príde, vzdal to a išiel sa
skialpovať … hanba mu

A tu je konečne fotogaléria!

Postrehy
ďalších účastníkov:

Ľubo –	Kokosy na snehu?! Čo to je? Následne som sa to dozvedel. Keď mi to bolo vysvetlené, tak som si povedal paráda, aspoň si vyluftujem hlavu. Počas cesty autobusom sa mi obzvlášť páčilo kolovanie „placatých kamarátov“ . Začínali sme šlapať. Touto cestou by som chcel poďakovať Jašterovi za to, že mi požičal aspoň tie štucne čo mi požičal. Chcel by som podotknúť to, že je to celkom nepríjemné keď pri každom kroku cítite pekelný chlad toho bieleho čomu hovoríme sneh… ale inak hovorím, že to bola super akcoška. Nebo v tú noc bolo až nenormálne gýčové aspoň pre mňa a mesiac s hviezdami tiež. Šiel by som aj nabudúce, lebo už viem, že by som si mal zobrať aspoň dvojo termosiek a niečo proti šialeným kŕčom, ktoré som potom dostával pri šlapaní. Ale pre mňa najkrajšie bolo to keď sme sa dostali na Biely kríž, bo tam je potom až do Rače vyasfaltovaná cesta . Bol to super pocit keď sa mi nohy nezabárali miestami až po kolená. Ale keby som mal ohodnotiť túto zverinu dal by som jej asi 8,5 z desať……
Ľudmila –	Prvé čo ma napadlo, keď som sa o tomto dozvedela bolo, že to bude super akcia (šlapať jak idiot v noci v zasneženej krajine musí byť perfektné). Vystúpili sme z autobusu v hustom snežení a začala som rozmýšľať či to bol taký super nápad. Po prejdení pár metrov mi bolo jasné, že moje pľúca nestíhajú s mojím chcením. Krajinka je krásna, sneženie tiež. A hlavne ten sneh v topánkach je dokonalý. A miestami je úžasný mesiac. Ani neviem ako a podarilo sa mi dôjsť na Biely kríž. Bolo to pekné a poučné. V podstate som aj rada, že som sa zúčastnila a chcem poďakovať za rozveseľovanie mobilom.
Jakub –	Kapuca na hlave, staré tatranky na nohách a v batohu požičaná termoska, ktorá mi každým krokom rozkýva ťažisko. Šlapem hore kopcom, sneh siaha až po vajcia (kúpali sa chlapci z Rajca?), hlava celkom prázdna, iba sa sústredím na to ticho a iba jednu myšlienku „kokosy alebo k….i?“ S podobným štýlom 8 až 10 hodín stále dokola chvíľu hore, chvíľu dole, chvíľu rýchlo, chvíľu pomaly – stále dúfajúc že tá najbližšia informačná tabuľa bude posledná… Záver je však za mnou, s hodnotením veľmi jednoduchým – pekná túra, pekné ticho, trochu snehu, trochu zimy, ale ináč v pohoda s výzvou do budúceho roku…