Blog

Technické lezenie

Úvod
Keď
sa povie technické lezenie, väčšina si určite predstaví stúpanie po borhákoch,
dojenie expresov, šplhanie sa po lane, či iné podobné spôsoby ako sa prebojovať
cez obtiažny lezecký úsek, či už na skalke alebo v horách.. Musím vás sklamať,
nie je to tak..
Ako to je, musí každý zistiť sám.
Na úvod snáď ešte citát od T. Roubala z Montany: ‘Sex je pro decka, chlapi pijou,
bouráci hákujou..’

Čo na to treba?
Základom všetkého bude asi pohodlný sedák so širokým chrbtovým popruhom, nezaškodí
ak bude aj odvetraný. Samozrejme liezť sa dá aj s úplne obyčajným, ono je to
po pár hodinách v ňom strávených už aj tak úplne jedno.. Rovnako budete otlačený
aj z Petzla(síce trochu menej) aj so Singing rocku..
Použitie prsáku závisí len od vás, niektorý ho používajú, niektorý nie.. Ale
ak, tak potom lepšie ako klasický poslúži už nejaký lepší, ktorého súčasťou
sú aj oká na materiál, ktoré sa pri množstve navešaného železa určite budú hodiť.

Prilba je samozrejmosťou, chráni jednak pri páde šutrov, pri páde lezca a užitočná
je aj ako ochrana pred práve vytrhnutou skobou, frendom a pod.
Celkom sa zídu aj jumare – na ťahanie svine, pri čistení dĺžok, pri páde prvolezca,
atď..

Toľko k tej základnej výbave, ktorú by väčšina lezcov už mala mať v osobnom
vlastníctve. Okrem toho by sa hodilo ešte pár iných vecí:
Daisychain je dlhá odsedávačka s viacerými okami. Jeho dĺžka by mala byť taká,
aby od oka sedáku (ku ktorému je pripevnený ako klasická odsadávačka) na vystretú
ruku dosiahol až k prstom, ktorými ho budeme cvakať do istenia. Na hákovanie
sú treba 2 a v obchode sa ich cena pohybuje okolo +600 sk/ks. Neuškodí, ak bude
mať každý kvôli lepšiemu prehľadu inú farbu.

Správne zladený sedák s 2 daisychainami a fifihá ikomSprávne
zladený sedák s
2 daisychainami a fifiháčikom

Rebríky sú rebríky. Na začiatok sa uspokojíte s dvoma, neskôr pochopíte, že
tak dva páry budú akurát.. Umožní vám to pohodlnejšie státie, lepší balanc a
často sa stáva že jeden pár treba nechať pri voľnom odliezaní v poslednom istení.
Na výber sú popruhové alebo duralové, s okami alebo s priečkami, kúpené alebo
vyrobené. Popruhové sú určite ľahšie, skladnejšie, ale ich nevýhoda spočíva
v tom, že sú o niečo mäkšie, a tak sa rýchlejšie tvarovo deformujú, čo znamená
asi toľko, že po nejakom čase používania, ich bude treba na nohu nasúvať pomocou
rúk, na čo sa ale dá zvyknúť.. Ide skôr o stratený čas. To platí hlavne pre
rebríky s okami.
Tento problém sa dá sčasti odstrániť, použitím rebríkov s priečkami – vyzerajú
ako klasický drevený rebrík, s tým rozdielom, že sú z popruhu, ktorý sa nad
poslednou priečkou spája tak, aby sa dal cvaknúť do karabíny. Na miesto poslednej
priečky sa zvykne dávať duralová tyčka, aby rebrík držal lepší tvar. Oproti
rebríku s okami má tú výhodu, že sa v ňom dá stáť bez problémov aj oboma nohami.
Pri duralovom vyhotovení sú popruhové priečky vymenené za duralové trubky, ktoré
sú navlečné na repšnúru.
Takýto rebrík sa dá veľmi ľahko vyrobiť aj doma.. Ak zrovna nemáte po ruke duralové
trubky, stačí ráfik zo starého bicykla. Narežete ho približne na rovnake kúsky
asi 20 cm široké, na každú stranu navŕtajte diery. Zožeňte si dajme tomu 2x
2 metre 8mm repky(závisí na tom, aký dlhý rebrík chcete mať) a na jeden koniec
každej spravte uzol. Navlečte jednu urezanú priečku, cez dierky na obe repky
a o nejakých 30 cm vyšie spravte zas uzol, navlečte ďalšiu priečku, atď.. na
konci treba už iba obe repky zviazať tak, aby sa dali cvaknúť do karabíny. A
rebrík je na svete. Síce bude vyzerať trochu komicky, pri strete so skalou bude
vydávať divné zvuky, a pokiaľ ste zrovna nerozrezali niekoľko tisícový rafík,
tak bude asi aj čosi vážiť.. ale na začiatok to bude stačiť. Pri použití duralových
trubiek treba myslieť na to, že kov sa občas aj láme a trubkami nezabudnúť prevliecť
pre istotu tenšiu repku, ktorá sa naviaže na bočné lanká.
Niečo podobné sa dá ušiť aj z popruhov, ale to si už vyžaduje trochu trpezlivosti,
pevné nervy a šičského umenia. Popruhy stačia tie stredne tvrdé, čo sa používajú
na Treksport batohoch, šírka 25mm(predávajú ich v Rempe alebo v Treklande).
Niť môže byť buď ľanová(do stroja nevlezie, skôr na ručné šitie), mäsiarska(ťažšie
sa zháňa, veľmi pevná), alebo čalunícka (v bežných obchodoch sa ťažšie zháňa,
majú ju napríklad v Rempe, ale je drahá jak sviňa). Poslúžia aj dobré kombinačky..:)
Dobré rebríky za dobré ceny sa dajú zohnať aj v Čechách v Sunsporte.
A pokiaľ sa vám nepozdáva ani jedna z možností a máte trochu viac sily, u deda
na záhrade sa určite nájde aj nejaká stará drevená ozruta..

vpravo 2 fifi háčiky, vľavo skyhooky (viď nižšie)Vpravo
2 fifi háčiky,
vľavo skyhooky (viď nižšie)

Fifi háčik – vyzerá ako sfetovaný morský koník. Predáva sa buď už s našitou
slučkou (BD) alebo bez nej (Kong, Cassin..). Cena sa pohybuje okolo 200-300
Sk. Býva upevnený k sedáku už spomenutou slučkou. Vo vrchnej časti je malé očko,
ktoré sa niekedy používalo na vyťahovanie rebríkov. Ja tam mám asi 10 cm dlhú
repku, ktorá mi umožňuje jeho ľahšie vyťahovanie z daisychainu, ak mám obe ruky
plné a v ústach práve nemám cigu..:))
Niekto používa radšej expresku alebo karabínu, po chvíli lezenia ale pochopíte,
že fifi je oveľa lepší.
Rukavice
Nákolenačky – Tak ako budete otlačení zo sedáku, tak budete mať aj dobité kolená
z neustáleho sa opierania o skalu. Myslím, že k tomu netreba viac dodať.
Rukavice – najlepšie s urezanými prstami (na rukaviciach samozrejme). Lebo tak
ako budete mať dobité kolená bez nákolenačiek, tak budete mať aj dobité hánky,
dopálené dlane a rozflákané brušká bez rukavíc z neustálej manipulácie s matrošom.
Stačia klasické robotnícke za cca 30 šušňov.
A ešte hlavne kopec trpezlivosti !!!!!

Ako na to
No dobre, všetko ste si už zohnali, vyhodili za to kopec prachov, tak čo stým
teraz.. Na sedák si pripevnite oba daisychainy a fifiháčik. Na druhý koniec
každého daisychainu cvaknite karabínu a do nej rebrík/rebríky, podľa toho koľko
ich máte. Niekto do karabíny zvykne cvaknúť aj ďalší fifi háčik, čím sa umožňuje
lepšia manipulácia, hlavne pri odliezaní – netreba sa vycvakávať, stačí iba
„prezvoniť“ daisychain a pokračovať v lezení.
Potom na seba treba navešať kopec haraburdia, expresov, skôb, čokov, atď.. a
sme pripravení začať hákovať.

Moravská cesta A3- v Kostoleckej tiesHave v podaní autoraMoravská
cesta A3- v Kostoleckej
tiesňave v podaní autora

Prvolezec
Spôsob, ktorý teraz popíšem, je spôsob, ktorý používam ja a vraj tak lezú aj
Amíci. Okrem toho ešte existujú určite aj iné, lepšie aj horšie, ale s tými
nemám skúsenosti. Princíp je ale v podstate rovnaký.

Stojíš na zemi. Zbadáš nejaké istenie, na začiatok dajme tomu nit. Cvakneš
si doňho expres, doňho daisychain(do vrchnej karabíny, nie do tej kam sa cvaká
lano), nohami si nastúpaš v rebríkoch, rukami sa pridŕžaš, tak aby si sa čo
najlepšie dokázal postaviť a fifi háčikom sa „fifneš“ do karabíny
v nite. Ak sa ti hneď nepodarilo dostať sa až na túto úroveň, nič sa nestalo,
oká v daisychaine sú tam na to. Tak sa teda fifneš do oka, kam ti dočiahne fifi
(čím vyššie tým lepšie) a odsadneš si doňho. Dáš nohy vyššie, znovu sa postavíš
a teraz už snáď dosiahne háčik až do istenia.
Sedíš v tom istení, už si doňho cvakol aj istiace lano a pozeráš nad seba. Zbadáš
peknú špárku na dvojkového čoka, ale zdá sa ti trochu ďaleko a zo sedu ju nedočiahneš.
A tu sa dostávame k podstate celého hákovania.. Pekne sa teda postavíš čo najvyšie
v rebríkoch, skontroluješ fifi, či ti dobre drží (občas sa tá sviňa zvykne vyvliecť),
nacapíš sa na skalu a pekne sa postavíš(Znie to tak ľahko..). Čok, ktorý si
si predtým pripravil, držíš v jednej ruke, druhou sa niekde pridržiavaš. A takto
sa dostaneš až k tej vysnenej špáre, kam ho založíš. Ak si sa ešte predtým nepoistil
a necvakol ho aj s expreskou do daisychainu, sprav tak teraz. Lano tam zatiaľ
necvakaj! Sadni si naspäť do toho nitu.
Ten čok treba najprv vyskúšať. Rukou teda pár krát potiahni za rebrík, a ak
sa ti zdá že drží, postav sa jednou nohou do rebríku (najlepšie do spodnej priečky
– aby sa zmenšila dĺžka pádu v prípade vytrhnutia testovaného istenia) v tom
čoku (druhou ostaň v nite), najprv ho zaťaž staticky a potom v ňom pár krát
poskáč. Testovaním nemá zmysel stráviť viac ako 30 sekúnd.. ak drží tak drží..

Ak teda vydržal, vyfifni si háčik so spodného daisychainu, a fifni ho do toho,
čo je cvaknutý v čoku. Odsadni si, nastúpaj si vyššie a fifni sa zas do expresu.
Spodný daisy si vycvakni, prehoď si ho cez rameno, alebo ho iba voľne spusti
pod seba, ale hlavne si dávaj bacha, nech sa ti nepopletie medzi ostatné haraburdy!

Zas sa pozrieš nad seba, zbadáš ďalšiu špáru na frenda, a urobíš to isté, čo
z nitu do čoku. A takto pokračuješ až kým sa z toho úple nezblázniš.
Treba si dávať pozor ešte na jednu vec: istiace lano do práve založeného istenia
necvakať hneď! Ak by sa totiž náhodou vytrhlo, dráha letu by sa predĺžila o
ten kus lana, čo ide od predposledného istenia k poslednému a späť tam, kde
sedíš, čo niekedy kľudne môžu byť aj 3 metre. Ja osobne cvakám do istenia lano
až vtedy, keď z neho odchádzam do nasledujúceho. Toto samozrejme neplatí pre
nity a bombové skoby, o ktorých vieš, že ťa nesklamú.

`tand by mal bye v~dy o najpreh>adnejaí a bezpe<br />
ný Štand
by mal byť vždy
čo najprehľadnejší a bezpečný

Po nejakej chvíli teda prídeš na štand a nevieš, čo so sebou. Ako prvé sa
hlavne cvakni, poriadne sa predýchaj z predchádzajúcich zážitkov, napi sa a
začni rozmýšľať nad tým, ako pomôžeš druholezcovi upratať ten bordel, čo si
pod sebou nechal.
Ako druhú vec by si mal dať lezecké lano na fix, najlepšie celým lodným uzlom
a dobré bude ho poistiť aj osmičkovým(pre metodikov). Nezabudni si medzi uzlom
a sebou nechať nejakú vôlu, ktorú budeš potrebovať pre lepší pohyb na štande
a pri ťahaní svine.

Druholezec
Ak teda ten smrad nad tebou zakričal, že „móóóžeš zrušíííť, mááááám onééé,
štááánd!! Lezeckô lanô na fíííx!!“, môžeš sa pomaly pripravovať na svoju
úlohu. Pekne si priprav jumare, cvakni ich do lezeckého lana a pusti sa do roboty.
Vyjumaruj k prvému isteniu, zruš ho, choď k ďalšiemu, zruš ho(poprip. vyber
ho).. a takto pokračuj ďalej. Ak sa náhodou práve objaví nejaký traverz, tak
to je celkom prúser.. na postup sú ti tu jumare zbytočné, ale aj tak ich nevycvakávaj,
ostaň v nich, a na postup môžeš využiť založené istenia (Proste budeš normálne
hákovať, len na druhom konci). Keď sedíš v tom ďalšom, tak to predošlé môžeš
zrušiť, atď, až kým zas nebude možné jumarovať smerom hore. Takto je to najjednoduchšie,
aj keď sú aj iné spôsoby.. ale na tie po čase každý príde sám..
Tak dojumaruješ až k štandu, k prvolezcovi, kde si potrasiete rukami a po zistení,
že technické lezenie nie je nič pre vás, zlaníte dolu. Alebo si zoberieš ostávajúci
matroš a pekne sa vydáš do ďaľšej dĺžky.
Jumarovanie ale nie je jediná možnosť druholezca. Jasné, že môže liezť aj na
druhom konci a precvakávať sa z istenia do istenia, ale verte, že je to o dosť
pomalšie. Iným prípadom sú veľké previsy a strechy, kedy má jumarovanie nulový
význam. Vtedy iná možnosť, ako hákovanie druholezca neexistuje..
Celkom dobrou vecou je nahradiť jeden jumar Gri-Grinou. Jej výhoda je v tom,
že lano v nej je uzavreté a na rozdiel od jumaru(ak nie je poistený) sa z nej
nemá ako dostať. A o tom, ako vám dokáže spríjemniť nekonečné chvíle strávené
pri nekonečnom istení ani nemusím písať.
Na záver ešte snáď len pre istotu dodám to, že počas celého lezenia, jumarovania
a istenia by sa nemal ani druholezec, ani prvolezec odväzovať z istiaceho lana,
náhoda je blbec, pamäť ešte väčší, tak prečo skončiť na úplnej blbosti.

Ehnko ako druholezec istí d:~ku a o ividne ho to bavíEhnko
ako druholezec čistí dĺžku
a očividne ho to baví

Ťahanie svinky
Nepýtajte sa ma prečo, ale neodlučiteľnou súčasťou technického lezenia je aj
ťahanie svine. Nie že by všetci technický lezci boli ortodoxní mäsožrúti, alebo
si len chceli spríjemniť chvíle v stene.. Sviňa je tlstý vypasený batoh, ktorý
najprv treba odniesť k stene a aby toho nebolo málo, treba ho aj ťahať so sebou
hore, keďže obsahuje kopec zbytočností, ktoré samozrejme budeme neskôr potrebovať.

A keďže lezenie s batohom nie je nič príjemné ani pri voľnom lezení, treba ho
dostať zo štandu na štand nejakým iným spôsom. Predstava ťahania batohu čistými
rukami je viac ako šialená a pri väčšej váhe takmer nemožná.
Pokiaľ náhodou nie ste Farky a nevlastníte každú Petzl prkotinu, v tomto prípade
mám na mysli autoblokovaciu kladku Mini traxion, úplne si vystačíte s jednoduchou
kladkou a 2 jumarmi.
Cvakni si karabínu s kladkou niekam do štandu, do nej cvakni karabínu s jedným
naopak obráteným jumarom. Prevleč cez obe tieto veci lano, na ktorom je cvaknutá
sviňa a na druhý koniec lana, čo ide od kladky, cvakni druhý jumar už v normálnej
polohe. Celé to teda vyzerá takto: sviňa, od nej natiahnuté lano až k naopak
otočenému jumaru, prechádzajúce cez kladku a cvaknuté do druhého jumaru. Do
tohto treba cvaknúť (do spodného otvoru) rebríky s daisychainom a pustiť sa
do roboty. Zaťažovaním druhého jumaru nohou nastáva nejaký fyzický zázrak a
sviňa sa dáva do pohybu, pričom prvý jumar blokuje nabraté lano. Vhodné je ho
ešte niečim zaťažiť, stačí trochou matrošu cvaknutého do poistného oka, aby
sa jumar pri ťahu lana nevyťahoval hore. A ak náhodou nie je po ruke kladka,
lano sa dá previesť aj cez karabínu, ale v tom prípade treba počítať s väčším
trením.

Technické špeciality
Pri technike sa stretnete s všelijakými srandami používanými na postup, ktoré
pri normálnom lezení príliš bežné nie sú. Patria sem hlavne háčiky, rurpy, jedničky,
alu-/copperheady.

Skyhook v akciiSkyhook v akcii

Háčiky (alebo skyhooky) asi už videl každý minimálne na obrázku a predstavuje
si, aký to musí byť adrenalínový nášup sedieť v niečom takom. Omyl! Podľa mňa
je dobre založený, či skôr položený háčik jeden z najlepších prostriedkov, ako
sa rýchlo a efektívne dostať o kúsok vyššie. Treba dávať trošku viacej pozor
na zbytočné pohyby hlavne do strán a trochu menej dýchať, ináč nasleduje rýchla
a neefektívna cesta smerom nadol..
Existujú približne 3 veľkosti, najmenší na úplne malé odštepy, stredný asi najuniverzálnejší
na bežné police a najväčší, ktorý sa hodí tam, kam sú tie ostatné malé. Špecialitou
je trojcípy háčik od BD, Talon, ktorý okrem háčiku najmenšieho rozmeru obsahuje
aj taký s úzkym zobákom, vhodný na vkladanie do navŕtaných dierok.
Schubert si vo svojej knihe asi pohneval množstvo Yosemitských lezcov, keď napísal,
že háčiky prilepené na skalu páskou(tzv. badhooky), nie sú vhodné ako postupové
istenie. Možno má chalan z fyzického hľadiska pravdu, ale ako psychická podpora
to určite postačí. Ja som takúto podporu skúšal síce iba 2 krát a určite je
to príjemnejšie ako nič. A ešte niečo – háčiky sa netestujú skákaním(je to zbytočné),
stačí pár krát potiahnuť za rebrík a ak tam ostane, tak by to malo byť v poriadku.

Hore roztlčený copperhead, dole sčasti zatlčený RURPHore
roztlčený copperhead,
dole sčasti zatlčený RURP

Ďalšou srandou je RURP. Skobka veľkosti zastrúhanej desať koruny, vhodná do
vlasových špárok. Na prvý pohľad odstrašujúca predstava, odsadnúť si do niečoho
tak malého, ale aj dobre zabitý RURP sa na krátku chvíľu môže stať celkom dobrým
spoločníkom. Pri odliezaní do ďalšieho istenia by sa doňho nemalo cvakať istiace
lano – v prípade pádu sa aj tak skôr vytrhne a takto si aspoň ušetríte prácu
pri ďalšom pokuse. Keďže sú celkom malé, rýchlejšie sa opotrebovávajú a životnosť
jedného je tak max 5 zatlčení a 4 vytlčenia.
Do trochu širších vlasových špárok sú vhodné jedničky, skoby v tvare jednotky.
Pri zaťažovaní je sila rozložená medzi zatlčenú čepeľ a o skalu sa opierajúci
spodok, takže sú tiež celkom spoľahlivým prostriedkom na zaistenie. Black Diamond
vyrába trochu zmenšenú verziu – Bird beak.
Predstavte si čok, ktorý roztlčete v nejakej plytkej špárke, do ktorej nič iné
nevlezie. Tak presne na toto slúžia Alu-/Copperheady. V obchodoch u nás sa kúpiť
nedajú, vraj najbližšie v Maďarsku, preto si ich väčšina vyrába. Stačí si zohnať
medenú alebo hliníkovú trubku s priemerom tak +-1 cm, narezať na x cm kúsky(závisí
od veľkosti), stredom navŕtať dieru, prepachať ocelové lanko, kombinačkami po
bokoch stlačiť a head je na svete. Roztĺka sa pomocou dlátka a ak náhodou žiadne
nie je po ruke, stačí aj nejaká pevnejšia skoba.


Voľakedy
neexistovali frendy,
tak ich nahradzovali drevené kliny

Klasifikácia
K tej už niečo napísal Chose
vo svojom všeobecnom prehľade, tak sa k tomu už asi netreba nejako vracať. Existuje
nejaké A1, ktoré je celkom leziteľné a existuje nejaké A5, na ktoré už treba
okrem lezenia dokonale ovládať umenie meditácie a levitácie. K tomu asi toľko.

No a ako tak nad tým rozmýšľam, zdá sa mi, že už som vyčerpal skoro všetko,
čo som mohol o hákovaní napísať. Prioritou by asi aj naďalej malo ostať voľné
lezenie, jednak je príjemnejšie, jednoduchšie a rýchlejšie, ale niekedy sa proste
ináč nedá. Tak si to teda užite, dávajte si pri tom bacha a dajte už konečne
niekto v robote výpoveď, nech mám s kým cez týždeň liezť!
A keby mal niekto ešte nejaké otázky, nech sa mi kľudne ozve.

Niečo o technickom lezení sa dá nájsť aj tu:
http://www.planetfear.com/climbing/features/howto/bigwall/bigwall.html
http://www.fishproducts.com/howto/howto.html
a nejaké triky a vylepšenia tu:
http://www.climbing.com/techtips/aid
Všetko bohužiaľ (ako pre koho) iba v Angličtine.

remo

Publikované: 18. júna 2004
Zdieľajte článok:
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*