Hlásenie pre horolezcov v Poludňajšom kľude: „KOK.T.“

Ale radšej vám to vyrozprávam pekne od začiatku.
Všetko to začalo jedného, nie príliš šťastného večera na Brnčalovej Chate v
Tatrách. Farky sa márne pokúšal prehovoriť Remorkéra (ďalej už iba Remo), aby
spolu vyliezli Hranu Weberovky. Remorkér sprvu oponoval, že nie je rozlezený,
potom použil argumenty ťažšieho kalibru ako – je to dlhé, cesta nemá poriadne
štandy, bude zlé počasie… Farky pod váhou týchto argumentov ustúpil od svojho
zámeru spáchať vraždu a samovraždu v tejto ceste. Pristal na alternatívny návrh
Rema a to na o nič ľahšiu cestu Ľavý Ypsilon.
Na druhý deň ráno po raňajkách a zapísaní do zošita túr naši dvaja hrdinovia
vyrazili na cestu. Po 20 minútach šliapania pod nástup ich cesty im však zmrzol
úsmev. Nie, že by bola kosa to nie, bolo slabých 5 pod nulou, ale v ich ceste
bola nalezená iná dvojka. Farky začal byť zúfalý, veď v zošite nebol nik zapísaný.
Medzi nadávaním na tu poje…. dvojicu padol návrh, vyliezť Biely Kvet, cestu
nie príliš dlhú, no zodpovedajúcu kvalitám oboch lezcov.
Farky večer pred tým „pozorne“ preštudoval nákres, takže nemali nastať žiadne
komplikácie. A pravé vtedy sa Farky dopustil osudového omylu, ktorý poznačil
celý deň. Musím vás upozorniť na Farkyho dlhodobú pamäť, ktorá je postihnutá
Farkynsonom. Prejavuje sa, iba ak človek lezie a to tým, že postihnutý jedinec
nevie čo lezie, až kým mu to niekto nepovie. Ale vtedy už je bohužiaľ neskoro.

Po
vyzbrojení sa a vzájomnej dohode Remo naťahuje prvú dĺžku. Ide o čisto ľadové
lezenie v obtiažnom 20stupňovom lade. Napriek nesmiernym technickým obtiažiam
Remo bez pádu, ktorý by znamenal istú smrť dosiahol štand. Dobral Farkyho, ktorý
tiež musel riadne zabojovať a rozhodovali sa čo ďalej. Obaja vedeli, že obtiaže
budú geometrickým radom narastať. Druhú dĺžku a zároveň aj jeho poslednú, ktorá
viedla v trávach natiahol Remo.
Excelentne zvládol inak ľahkú iba troch zamrznutú trávu v 60stupňovom svahu.
Farky so zatajeným dychom sledoval, ako Remo búšil do tej trávy svojimi novými
„QuarkamiI“ až mu iskry od hrotou uskakovali a tešil sa, že aj on bude vyrábať
taký skvelý ohňostroj.

Po
dolezení druhej dĺžky nastúpil Farky a znova sa dopustil osudovej chyby. V tretej
dĺžke si totiž môže horolezec vybrať, či bude liezť pravou čisto skalnou alebo
ľavou snehovou variantov. Ak by si Farky vybral pravú variantu, zistil by že
na to nemá a vrátili by sa na chatu. No on si vybral ľavú a tým bol rozsudok
vynesený.
Tretia dĺžka v ľavej variante má za tých najhorších podmienok 60 stupňov a tvrdý
firn. Farky mal však šťastie a čakala ho dĺžka v drobnej šotoline prikrytej
skvele nenesúcim snehom. Keďže mali iba 50m polky a dĺžka mala tak odhadom 60m
musel Remo čo to nadliezť.

Štand
ku ktorému sa napokon Farky dostal bola stará zhrdzavená vražda zatlčená do
špárky nad torzom druhej skoby, ktorá tu prvú držala v škáre. Nič iné mu nezostalo
a tak poistil tento tutový štand vklinencom, ktorý založil za primrznutý kamienok.
Farky z povzbudzujúcim – „Mám štand, ale nepadaj!“, vyzval Rema na skolaudovanie
štandu.
Na treťom štande sa odohrala prvá z dvoch šťastných udalostí. Farky pri zúfalej
snahe nájsť čo i len drobnučkú špárku na hocičo čo by v nej držalo, narazil
na skvost v podobe skoby z doby kamennej. Tú môžete zhliadnuť v istej predajni
na istom nábreží v istom hlavnom meste v istej krajne v srdci Európy.
Štvrtá dĺžka je nič moc traverz po naklonenej kamenno-trávnatej polici tak za
chabých 4 UIAA. Farky s odhodlaním nadržaného opičieho samca sa pustil do zdolania
tejto lahodnej police. Adrenalín mu striekal ušami ako už toľko kráť. Nechápal
ako je možné, že sa mačky nechcú vryť do skaly. Postupne sa viac a viac prepadal
do akéhosi tranzu. Automaticky cvakol dve hrdzavé vraždy a založil jeden mikrovklinenec,
ktorý by aj tak prípadný pád nevydržal.
Hovorí
sa, že blbí majú šťastie. Po štvrtej dĺžke, ktorá apropo mala neuveriteľných
20 metrov, Farky zatĺkol skobu, o ktorej bol presvedčený, že ho udrží. Keďže
je stále medzi nami jeho presvedčenie bolo správne.

Po
dolezení pokrochkávajúceho Rema sa Farky netušiac čo ho čaká, pustil do piatej
dĺžky. Prvé metre to išlo, super stupy, špárka v ktorej zbrane držali samé.
Po prelezení tejto lahôdky, Farky zbadal pred sebou už iba mierne kolmý vysnežený
kút. Tak toto bude brnkačka, pomyslel si a začal znova liezť. Po asi tak štyroch
krokoch sa presvedčil že až taká brnkačka to nebude.

Farky: „Majo (tiež Remo) dávaj bacha, asi jebn .m, do pič… čo do riti je
toto, no ty koky!“
Farky začal mať strach. Nachádzal sa v kúte, ani nevedel prečo je tu, ale vedel
že jeho jediné istenie je skoba na štande, ktorá bola asi tak 20 m pod ním.

Remo: „Farkýýý!!!!“
Farky: „Čoooo? Majo, ja jebn..m.“
Remo: „Čoooo?“ Ako to vyzerá, dá sa to?“
Farky sa utrhol z reťaze .
Farky: „Do pič.. skur…j ja to jebeeee…, poďme s tadeto do pič… Je tu iba
zasnežená skur..ááá skala!“
Farkyho začali bolieť lýtka.
Remo: „Čoooo?“
Farky: „Pojebeee….. sa, keď to poleeeezjeeeešš.“
Remo: „Čoooo????“

Ale to už Farky štandoval na erárnej červenej slučke, ktorú obaja videli z
druhého štandu. To čo Farky liezol so zovretým zadkom Remo prefrčal ako drak.

Farky: „Nooo, čo vravíš, aké to bolo, hmmm???“
Remo: „Pohoda.“
Farky: „No dobre, dáme pauzu, som hladný ako sviňa.“
Remo: „OK.“
Farky a Remo: „Hlásenie pre horolezcov v žľabe: kok….tiii.“

Obaja čo to pojedli a popili. Farky zobral od Rema matroš a odvážne sa vydal
do ďalšej dĺžky.

Na tomto mieste vás musím upozorniť že nasledujúce riadky nie sú určené pre
deti, ľudom čo nevedia čítať a milovníkom slušných slov!

Scéna
sa odohráva v šiestej dĺžke a na našich protagonistov doľahne únava, pocit osamelosť
a beznádeje.
Farky: „No uvidíme či to pustí. Majo dávaj bacha!“
Farky lezie prvé metre.
Farky: „Super ľad.“
Remo: „Založ si niečo.“
Farky odhrabáva sneh s kúta a nachádza špárku na 5-ho frienda. Nasleduje kolmý
4m vysoký výšvih. Farky sa zaženie cepínom a ……
Farky: „Do pič…. to je iba glazurka do skur…j, poje…j vykok…..ej pič…….
no ty koky.“
Remo: „Čoo, čoo je?“
Farky zopakuje Removi kurz slovenského jazyka. Napokon sa to podarí a Farky
stojí nad výšvihom.
Farky: „No ty vole, no ty koky, to čo má byť do pič…. pič….. ja jeb…..m.
Majo dávaj bacha, ja do pič… jeb….m!“
Remo: „Do pič… založ si niečo, do pič…. poje….j, kur….a opováž jebn…ť,
zabijem ťa! Farky opováž jeb…ť do pič…. založ niečo.“
Farky: „Majo do pič…. ale kur…a kde ja jeb….m. Všetko tu je hladké do
pič…´´
Remo: „Je… na to založ niečo ´´

Farkyho a Remove hulákanie prechádza postupne do zavíjania. Dá sa to prirovnať
k situácii, keď ležíte na koľajniciach, kričíte o pomoc a rýchlik sa k vám blíži
250 km rýchlosťou. Čím je bližšie tým viac zavíjate.

Farky konečne vykopal špárku, ktorá sa vinie v kúte oddola hore a zo zdesením
zisťuje, že špárka je z jednej strany vyľadnená. Na n-tý pokus mu konečne vklínenec
drží, vylieza tak 10 metrov po tenkých glazúrach pod ďalší kolmý výšvih.

Farky (zúfalo): ´“Ja jeb….m, do pič….. Majo dávaj bacha, ja jeb…..m,
bojím sa do pič…. ja sa bojím Majo…“
Remo (tiež zúfalo): „Je…. na to Farky, je… na to, založ niečo…“
Farky zbadal špárku do ktorej by mohol zatĺcť skobu.
Farky: „Mám špáru na skobu.“
Remo: „Do pič…. Farky, dávaj bacha prosím, prosím…“
Farky vložil dúžnika do špáry a nasledoval prvý uder kladivom, „cink“ skoba
zazvonila, druhy úder „cink“ a tretí úder skoba vyletela zo špáry a letí popri
skale.
Farky: „Majo bacha skoba do pič…“
Farky dúfal, že jeho skoba skonči pri Removi, no skoba sa rozhodla skončiť inde.
Tesne pred Remom sa odrazila od skaly a veľkým oblúkom ho preletela.
Farky: „No super do poj…j, skur….j pič…, ja mááám strach Majo, ja jeb…..m
drž Majo drž.“
Remo: „Čoooo, ser na to, si blbý?“
Farky (už úplne zúfalý) „Ja nevládzem, som unavený Majo, ja jeb…..m. Nájsť
tak miesto na skur….n skobu, tak zlaním od tadiaľto do pič….. Majo ja jeb….m…“

Kurz slovenčiny pokračoval asi tak ešte 30 min. Medzi tým sa Farkymu podarilo
vzlínať pásom nad výšvih. Jeden cepín zaťatý do vysneženej špárky, druhým sa
márne snažil mlátiť do glazúrky nad ním. Čo úder to náraz do skaly a glazúrka
sa zosypala do doliny. Ako zázrakom Farky zbadal 2 metre vpravo od seba slučku,
krásnu červenú slučku na konci ktorej bol nakreslený znak mieru. Slučka trčala
zo snehu, nebolo vidieť v čom je prevlečená.

Farky: „Vidím slučku.“
Remo: „Kde, kde je?“
Farky: „Tak 2 metre na pravo.“
Remo: „Cvakneš ju?“
Farky: „Do pič….. je ďaleko.“

Farky sa beznádejne pokúšal dosiahnuť slučku cepínom . Od okamihu ako zbadal
slučku, mu bolo jedno či zhučí do doliny a doláme sa. Jediné, čo ho zaujímalo,
bola tá slučka. Farky bol pripravený tie 2 metre skočiť.
Pokúšal sa odstrániť sneh, aby zistil, čo tú slučku drží. Na piaty pokus sa
mu to podarilo. To, čo uvidel, zmenilo jeho názor. Skákať sa nebude. Slučka
bola preložená na polovicu a prestrčená cez 20 cm ruskú titanku. Nebola vôbec
zviazaná. No a skoba, tá bola zatlčená iba asi z jednej tretiny.
Farky mal slzy na krajíčku. Jeho vyčerpanie narastalo. Keďže stál na predných
hrotoch mačiek už riadnu chvíľu, lýtka už takmer necítil. Načiahol sa cepínom
po slučke, nie takto to nepôjde, musím sa postaviť inak . Ale kde? premýšľal.
Stupy úplne vyhladené od vody, glazúra nedrží. Farkymu víria v hlave pochybnosti.
Pozrie sa pod seba a obzerá si miesta dopadu. Je mu to jedno, nepociťuje strach,
stáva sa s neho flegmatik. Pravú mačku pokladá na oblý stup, „chrrr“ mačka zaškrabe
po skale, ale drží.
Hrot ľavého cepínu vtláča do tenkej glazúrky, drží. Láva mačka vo vzduchu, pravým
cepínom dosahuje slučku. Nasleduje úľava v podobe kurzu slovenského jazyka.
Cvaknúť karabínu s lanom, potom odsadávačku. Farky neverí vlastným očiam, vyzerá
to ako
zlý sen. Skoba je zatlčená pod kamienok, ktorý primrznutý pod väčším šutrom.

Farky: „Majo zlaním dole.“
Remo: „Ako to vyzerá?.“
Farky : „Na chuj…“
Remo: „Farkyyy?“
Farky: „Čooo?“
Remo: „Zlaň na jednom prameni a druhým ťa budem istiť.“
Farky: „Dobre, zruš žlté.“

Farky sa pozrie nad seba a začal uvažovať, či sa nemá pokúsiť doliezť túto
cestu. Ale keďže morál nechal na chate v pohári, rozhodol sa ustúpiť. Začal
zlaňovať a rušiť istenia. Všetky išli vybrať s desivou ľahkosťou. Stačilo silnejšie
trhnúť. Jediná vec, ktorá by držala vo vyľadnenej špáre je nit.

Remo: „Poď sem, nech ti dám pusu, pod sem ti môj kakáčik.“
Farky: „Druhý krát som sa narodil.“
Remo: „Poďme z tadeto do riti.“

Farky pripravil zlaňak a Remo zlanil ako prvý. Na snehovom poli našiel Farkyho
skobu. Tento akt okomentoval takto: „Zlaňujem a tu zrazu niečo zelené trčí zo
snehu, mach to nebude, ten tu nemá čo robiť, zohnem sa a aha skoba“. Nasledovalo
ešte jedno zlanenie a traverz po trávnatom svahu. A to, že Remo a Farky prežili,
je tá druha šťastná udalosť.

Na chate sa dozvedeli že neliezli „Biely kvet“ ale „Poludňajší
kľud“ FARKYNSON zas raz zapracoval.

Na záver iba toľko: „my sa vrátime, tú cestu prelezieme, je totiž moc dobrá,
pretože horolezecká ješitnosť je neodstrániteľná“.

ARTUR C´FARKY