Peilstein 8.-11.5.2003 (alebo prilez si k svojej sedmičke, resp. kempieren verboten)

Na začiatku to vyzeralo , že budú 2 autá plné ludí, ale nekrič hop kým ti nepreskočilo.
Takže nakoniec sme sedeli nerozhodne v stredu Hanka, Kika a ja v Korvínovi a
nevedeli sa rozhodnúť či ideme vo štvrtok len traja, alebo až v piatok večer
možno viacerí. Navyše sme mali pochybnosti o počasí a kľudne sa mohlo stať,
že v sobotu už bude hnusne. Nakoniec nám v rozhodovaní pomohli Andy a Linda,
ktorí doplnili našu posádku. Odchod sme stanovili na štvrtok o 16:00 keďže Andy
mal ešte výškovku.

Hurá , po kompresii do zeleného ďábla, sme vyrazili za hranice všedných dní.
Cestou sme maličko dva krát zablúdili , ale celkovo to znamenalo stratu len
pár kilometrov. Hanka vybiehala z auta a spovedala domácich.
Skúsenosť I : nepýtajte sa v gréckych reštauráciách , nevedia nič.
Skúsenosť II : hľadajte starších pánov na bicykli, jemne chytia slečnu za plece
a vysvetľujú a vysvetľujú 🙂
Všetka česť, potom sme už trafili bez problémov. Milujem rakúske značenie, milión
cedúl k tierartzterin, frizeur, sauna a podobne, ale smerník do najbližšieho
mestečka nedajú, alebo schovajú.

Parkovisko v Holzschlag-u bolo plné áut, väčšinou bratia češi, ale natrafili
sme aj na chalanov z Filozofa. Ešte za vidna sme urobili obhliadku skál a nabudení
na piatkové lezenie sme sa vrátili na parkovisko.
Najesť sa a spať, dobrú noc!

Spali
sme na parkovisku pod širákom, keďže lúčka bola plná stanov. Ráno sme vyrazili
ku skalám, netušiac čo polezieme, lebo sme mali starého sprievodcu a miestni
nemajú vo zvyku označovať cesty. Chodníky okolo skál sú super upravené, takže
žiadne adrenalínové suťoviská sa nekonali. Vybrali sme si sektor a hurá. A tu
sa ukázala zrádnosť lezenia bez sprievodcu. Pekným 5-kovým výlezom a trojkovou
prechádzkou som sa dostal pod stienku s malým previsom a ! a nič ani zaťať,
nejako sa nám to
pritvrdilo, pár pokusov, cupitanie pod previsom, horko-ťažko cvaknutá expreska
na jeho začiaku a sedím. Ďalší boj a som v o meter vyššiom borháku, do ďalšieho
to už nevydalo. Zlanil som a pátral po príčine neúspechu. No jasné našli sme
to aj v starom sprievodcovi, to bol len dolez k sedmičkovej ceste 🙂 , na takéto
experimenty musím ešte hodne trénovať.
Hanka natiahla cestu vedľa a zhodili sme si do cesty lano. Na hornom nám to
už vydalo a keď som videl, že nad tým nezvládnutým borhákom už bol zlanák, tak
mi bolo lúto , že som viac nezabojoval.
Poliezli sme čo to vedľa a Hanka našla krásnu dlhú cestu za 5 aj s bouldrovými
miestami, ktorú sme si všetci traja natiahli, fakt super mňam mňam cesta , dakujeme
Hanka. Andy s Lindou skúšali povedľa a Andy zaúčal Lindu do lezenia a sem tam
sa k nám pripojil.
Po troch cestách sme sa rozhodli zmeniť sektor, lebo povedľa to už bolo obsadené.
Hanka nastúpila do 5+/6- cesty so špárou a bojovala, ja som sa rozhodol pre
komín naľavo, ktorý končil na polici a pokračoval stenou v druhej dĺžke. Ludia
čo máte proti komínom, však sa v nich zle leze, ešte ťažšie sa z nich vylieza,
chyty na zlých miestach a padať sa neodporúča … no proste samé výhody :-))
… no uznávam som vysoký , takže mám výhodu.
Doliezol
som na policu a za nmou Andy, nastúpil som do druhej dĺžky, keď tu spoza hrebeňa
sa dovalila čierňava a Andy zahlásil, že na neho dopadli kvapky. Za chvílku
zadunelo a bolo rozhodnuté, ide sa dolu , potulovať sa v búrke z 60m hromozvodom
je dosť blbý nápad. Vzdušne sme zlanili na chodník a to už sa začalo blýskať
a liať. Schovali sme sa pod veľký previs kde už bola skupinka asi desiatich
čechov. Obzerali sme projekty v previse, vtipkovali s čechmi, tlačili hrozienka
a čakali kým prestane pršat. Češi skúšali aj čo to poliezť.
Takže nám dážď ukončil lezenie okolo tretej a keďže bolo stále zamračené, vybrali
sme sa na parkovisko. Zvyšok večera sme strávili hádzaním si lietajúceho taniera,
ktorý sa nám pokúšal zožrať pes a počúvaním hokeja v rádiu (Slovensko – Švédsko
1:4). Po zápase sme sa uložili spať. Ja v aute, ostatní v stanoch. V sobotu
bude hokej Slovensko – Česko , to bude zaujímavé s takou presilou čechov na
parkovisku, už teraz si nás začali doberať, no ale však oni dostali väčší debakel.
A ešte som zabudol povedať, že baby presvedčili Tomáša z Filozofa aby zostal
aj na víkend.

Ráno sa ukázal krásny deň. Horsa na skaly. Hanka, Tomáš, Kika a ja sme sa držali
pokope, Andy s Lindou sa niekam vytratili, aby sa potom večer k nám opäť pripojili.
A na začiatku opäť rovnaká scénka ako z predošlého dňa. Kika nastúpila peknú
položenú cestu až pod previs a stop, ďalej nepustilo. Tak som sa do toho pustil
ja a dobre že mi tam Kika nechala expresku v previse, lebo tých 20cm mi výrazne
pomohlo. Sedím, skúšam a opäť sedím. Chyty sú boľavé ostré potvory. No nakoniec
som to dobojoval k asi záverečnému kruhu od ktorého to asi už nikam nešlo, iba
že by človek riskoval nejaké kyvadlo pri odleze. No nič, nechali sme tam lano,
nech sa na ňom pokývu aj ostatní a ideme do niečoho normálnejšieho. Vedľa liezli
Hanka s Ttomášom dve pekné 5-ky , tak sme si to natiahli aj my s Kikou.
Tri cesty za nami, malá siesta a presun do iného sektora. Hneď na úvod Kika
natiahla peknú kratšiu cestu, ale mne to nejak nevydalo. Už som bol pri jednom
borháku , ale neviem prečo som ho necvakol a radšej zbehol dolu a odsadol, nohy
nedržali, panika … škoda. No ale nakoniec som to dal. Stretli sme tam chlanov
z Filozofa a Robo nám ukázal a natiahol peknú krátku 6-ku. Naozaj pekná cesta,
o pár krokoch, ale taká na naučenie, nič v nej nevymyslíte, proste musíte vedieť
kde, čo.
Krátka
pamäť mi nedovolí spomenúť si , či sme ešte mezi tou 5 a 6 dali s Kikou ešte
nejakú cestu, ale deň sme ukončili krásnou dlhou skoro 60m cestou. Obtiažnosť
tiež za 5 (sme päťkový lezci, pre nás je všetko za 5 :o). Bola to krásna exponovaná
cesta … bojim , bojim :-).
Sedem ciest za krásny horúci deň. Zlepšili sme skóre o tri cesty.
Cestou k autu sme sa dozvedeli výsledok zápasu s čechmi (4:2 hurrraaaa … Slovenskoooo
:-))) … nooo to sme zvedaví ako nás privítajú na parkovisku :-)).
Cestou sme sa zastavili v bufete, však to tretie miesto musíme zapiť (aj keď
drahým a rakúskym pivom) . Tak sme si tam sedeli, doťahovali a bavili sa so
skupinkou čechov, keď tu zrazu tety bufetárky: že či sa nenahneváme, že oni
majú veľa roboty v dedine, či by sme neboli takí dobrí a nepustili ich domov.
No prečo nie, však zaplatíme a viac sme si objednávať aj tak nechceli. No a
aké bolo prekvapenie keď nám po zaplatení tety doniesli ešte po tri lahváče
na každý stôl grátis 🙂 . Spokojnosť bola na oboch stranách. Tak sme ešte čo
to pokecali s bratmi čechmi a keď sa rozpršalo nechali sme poháre pod lavičkou
a odišli spať na pakrovisko do áut a stanov. Krásny deň za nami.

Celú noc až do skorého rána pršalo. Tak sme sa ráno dohodli, že na peknú nedelu
to už nevyzerá a skaly nestihnú obschnúť. Tak sme sa pomali balili, keď tu na
parkovisko dofrčalo auto gendermerie a vystúpili z neho dvaja uniformovaný oní
tí no proste policajti a velmi slušne avšak nekompromisne oznámili všetkým čo
mali rozložené stany, že ich to bude stáť 36 euro.
Príčinou tohto rázneho kroku boli zrejme maníci čo si rozložili stany na lúke
pod lesnou cestou pri napájadle ďaleko od parkoviska. Roky sa vraj stanovanie
pri parkovisku tolerovalo, ale tento krát tam stany stáli štyri dni a bolo ich
veľa, zrejme domácim došla trpezlivosť. (pri našej ďalšej návšteve, sme tam
našli nové tabule zakazujúce stanovanie). Tí čo sme spali v autách alebo karavanoch
sme neplatili nič. Kuriozitou je to, že maníci čo boli pri napájadle neplatili
zrejme nič, lebo tam policajti s autom nezašli.
Pobalili sme sa a kúsok sme sa zviezli k nižším skalám Armstein, ktoré sú oproti
Peilsteinu maličké , rozlámané a menej lezené, ale zato je tam krásny obrovský
previs a pekné bouldre. Obehli sme ich, sem tam sa len tak cvične zavesili na
skalu, bez výstroje, len v teniskách a pobrali sme sa domov.

Nič výnimočné sa už neprihodilo a po únavnom flákaní sa päťdesiatkou od jednej
dediny k druhej sme bez blúdenia prišli domov.
Napriek počiatočnej neistote sa nám podarila skvelá akcia a ako Kika zavelila:
Peilstein teš sa na nás o dva týždne!

fotogaléria

Pet:o)