DACHSTEIN – z iného pohľadu

Alpy

Caf Marek!

Takze pisem ti ako mi prikazala Eva nieco o nasom pobyte v Alpach (turisticko
– lezeckom (skalkarsko – stenovom). Vybrali sme sa v piatok proti noci do
oblasti Dachstainu isli sme 5 – Miky, Marek, Janka, Jano a Ja – mala ist este
Evicka ale akosi ju pobolievalo rameno a tak svoju ucast zrusila … (aby
si bol v obraze Janka mala v zime potrhane vezivo v kolene a Jano je trochu
novacik – takze sme boli partia ako lusk).

Cestovali sme strasne dlho, lebo Rakusania maju strasny bordel
v oznacovani ciest – hlavne tych malych odbociek, takych menej pouzivanych,
ale okolo 01:30 sme boli konecne na parkovisku pod chatou (pod kopcom kde
stala nasa chata – ekvivalent asi tak ako ked povies ze si ostal na Strbskom,
ale ides spat na Popradske pleso) a tak sme vytiahli spacaky a karimatky,
jednu konzervu sme povinne natlacili a isli spat.

Rano, ked nam BMW, MERCEDESY a AUDI popr. autobusy zacali chodit popri hlavach,
sme sa nevrli zobudili, zasa nieco natlacili do bruska (aby sme to nemuseli
vliect), nalozili batozky na chrbty a podho do kopca – toto trapenie trvalo
asi 2h.
Ja som mal obcas pocit ze slapem niekde v sutovisku – ten ich alpsky vapenec
je strasne drobivy a nic tam nedrzi pokope. Na chate sme sa potom pekne ulozili
do spacacikov, aby sme dospali tu tazku noc a ked sme sa zobudili a znovu
najedli isli sme pozriet na skalu (pri chate asi 5m chodze je taka skalka
– pekne odistena – cesty od 4 do 9 – a je ich tam asi 100) a tak sme tam pekne
do tmy vyseli a hompalali nozickami…. Vecer na chate sa pekne otvoril sudok
piva, spachala sa vecera a vsetci sme sa tesili na ciel vypravy – 2459 m vyskoky
BISCHOFSMUTZE (z chaty je ho krasne vidno).

Rano sme pekne vyrazli hore a po 2.5h slapania a preliezania (su tam take
pahrby ktore treba preliezat aj s batohom – pekna drina) sme boli na nastupe
(znovu take rozbite sutrovisko – cely chodnik az hore vsetko sa mrvi a smyka
ako sproste). Lezenie zacinalo na stande z borhakov – vsetko istenie maju
na 90% spravene z borhakov a stacia iba expresky a ides.
Prva dlzka: Miky ju natiahol a bola vcelku fajn, Jano sa tiez dosplhal na
stand a ja s batozkom som mal ako uz tradicne v prvej dlzke strasne problemy
sam so sebou + batohom (tazka svina ktora permamentne meni svoje a aj lezcovo
tazisko a navyse strasne zavadzia – ako som neskor zistil hlavne v komine….)
ked som sa konecne doliepal az na stand zhodil som batoh a taky poletujuci
som zacal tahat dalsiu dlzku – aj som sa hned po par metroch zapraskal ale
ked som to potom prekonal uz to slo, len bolo treba dobre pozerat kde su tie
ich skryte borhaky a tak som skoncil na stande pod 4+ sparou (s nejakymi asi
3 prevismi).
Po chvili sa dotrepal Jano s batohom aby si vraj Miky oddychol pred tou svojou
dlzkou… a za chvilku za nim aj sam Miky, ktory len zobral nejake expresky
a pokracoval bojovat do tej blbej spary s prevismi. Miky kusok odliezol a
zacal nejako strasne pomaly postupovat (az neskor som zistil preco…). Po
chvili sa vsak objavil Marek, ktory ako som neskor zistil tahal prvu dlzku
od standu po stand bez istenia, lebo nenasiel ziadny borhak. Neskor po nom
aj Janka s mensou svinou na chrbte (vtedy bola este vcelku usmiata…) – no
a Miky stale akosi nic len tak tam postaval a dumal a skusal a strasne pomaly
postupoval (to mi uz zacinalo byt podozrive) a tak sme tam styria kecali na
stande, kym Miky bojoval a obcas sme ho povzbudzovali…
Ked ten tazky flek prekonal prisiel na radu Jano (mali sme ho priviazaneho
medzi sebou s Mikym a my dvaja sme sa striedali v tahani) a tak sme zostali
na stande uz iba traja a znovu sme povzbudzovali Jana ktory isiel v kopackach
este pomalsie ako Miky.
Statocne bojoval a ked zhora zarevali ze mam ist aj so svinou na chrbte uz
som zacal tusit ze to nebude ziadna pohoda lezenie, este som povzbudil Mareka,
nech ide rovno kusok podo mnou, aby som mu ukazoval istenia. Hodil som svinku
na chrbat a zacalo sa to trapenie …
Najprv to vcelku slo na rozpor, potom trochu mimo do druhej spary a zrazu
prve istenie asi po 15m – hrdzava skoba ktora sa pri dotyku prstom v tej spare
kyvala (hovorim si, asi bude borhak niekde vyssie ako vzdy doteraz) a kedze
som bol aj tak isteny zhora tak sa nic nedeje, len som este zakrical na Mareka,
nech si nieco poriadne zaklada lebo ta skoba je trochu neista ( 🙂 ) a isiel
som dalej
– (teda iba kusok lebo zrazu som ostal nejako strasne divne zapraskany – jedna
ruka v spare, druha sa tam tiez chcela udrzat, ale to velmi neslo, jedna noha
v spare a jedna tak nejako na rozpor – to cele pod akymsi previsnutym bruchom
a batoh sa nejako zapraskal, ze som nemohol zdvihnut hlavy lebo sa nedala
zaklonit prilba dozadu ) no bomba postoj, ked tu zrazu – snurka v tej spare
(taky nejaky 4 prusik). Bez zavahania som po nom chmatol rukou a podho dalej.
Az ked som to dako vyvzlinal pozrel som, ako je tam vlaste upevneny a on bol
uviazany okolo nejakeho vklineneho balvanu, ale ten uzol bol predrany asi
cez pol jadra – no bomba istenie, ale kedze som mal tazky flek za sebou zacal
som ist dalej a ked tu zarazu nejak skoba – taka ista hrdzava a tiez sa knisala
vo vetre. Tak som znovu zakrical na Mareka ze nech si nieco zaklada a fical
som dalej az na stand, kde som s obdivom pozrel na Mikyho ktory tu dlzku tahal
a ako povedal volne a jana ktory tu slucku tiez pouzil, ale isiel v kopackach.
Zhodil som batoh a zobral znovu nejake expresky. Ked mi ukazali take blby
previs som sa s malou ritkou do toho pustil (zasa velmi lietavym krokom) –
pokracovalo to vlastne druhou sparou kde som obcas nasiel aj borhak (tusim
jeden) a nejake skoby (uz sa nastastie neknisali). Ako si tak idem hore, zrazu
som skoncil vo velmi podobnej polohe ako predtym a zasa slucka nad hlavou
– ale toto mi uz nedalo (ked to predtym Miky preliezol musim aj ja teraz!
) a tak som sa tam napraskal. Jedna noha na taky strasne vysoky skupik – skoro
na trenie a jedna ruka taky maly bocak jedna uz neviem kde a noha volne pohojdavajuc
som sa zacal tahat a tlacit a fucat a aj ine veci (ale az neskor), az kym
som sa nepretlacil do takeho kominika do ktoreho sa ta spara zasa roztiahla.
Trcal som v nom asi do pol stehien, pod nohy som si nevidel a tak som si spickami
ohmataval stupiky ako baletka a pomaly som sa sunul dalej (bohova poza, ked
si nevidis pod nohy), az som sa z toho nakoniec vytrepal zasa do skaly na
rozpor – aspon som si videl pod nohy (a teraz uz aj do toho kominika po com
som to slapal) a znovu skoba. Kedze som sa blizil k previsu, tak som vobec
nezavahal a cvak ju a zasa rozpor a zacal som si naslapavat pod ten previs.
A zasa skoba kedze som mal expresiek nejako pomenej, tak som sa zohol po tu
nizssie a precvakol som ju hore a znovu rozpor, tento vsak bol ponekud siroky
a chcelo to este sirsi (to uz nie je sranda…. 🙂 ) a tak som sa s obavami
roztiahol (chvalabohu nohavice vydrzali) a znovu ziskal nejake cm (stale pod
previsom), ked tu zrazu hrana tej jednej spary sa na mna zacala nejako podozrivo
skerit. Tak so po nej siahol bol tam chyt, hned som v nom visel a dupkal nohami
na trenie a podho hore az nad previs, kde bol stand …
Pofucal som si zakrical dole ze Mikymu s batohom nezavidim urobil stand a
zacal ich istit. Prvy sa tam zapraskal jano (je strasne dlhy a este sa mu
navyse zamotalo lano ktore tahal Mikymu okolo nohy) a tak ostal v spare pri
slucke visiet v lane, ale potom v previse nemal az take problemy ako ja, vdaka
svojim dlhym noham….
Na stande uz zacinalo byt ponekud tesno a hlavne tam bolo strasne vela volnych
kamenov, ktore stale padali dolu a presne do tej spary a triafali nasich na
stande nizssie. Ddalej nasledoval Miky aj s batohom. Kedze mu svina zavadzala,
isiel dost pomaly a ako som az neskor zistil, mal este jednu zataz (mareka
na dlhej slucke priviazaneho o seba).
Este predtym, ako som tento stand spravil, som krical dolu, ze tato dlzka
je asi rovnako blba ako ta predtym a kedze sa marek dost potrapil, kym sa
dostal na ten stand, zdalo sa im bezpecnejsie ist odisteny a aj rychlejsie.
Miky pri slucke tiez nezavahal a prask sa do nej (s batohom by som sa mu cudoval
keby skusal ine) a pod previsom sa mi strasne smial ze som minul jednu skoby
(to bola ta ktoru som len tak precvakol). Cez previs som mu len povedal, ze
ako a kade a Miky v pohode aj s batohom a aj so svinou (Marek na slucke) bez
problemou prefrcal az po stand, kde to uz zacinalo byt vyslovene kriticke
(malo miesta, 3 zamotane lana, strasne vela volnych sutrov, ktore teraz uz
triafali len Janku na stande dole a Miky, ktory chcel ist rychlo dalej, ale
batoh chcel silou-mocou nechat tam.
Ked sa to trochu poriesilo a poukladalo zacal Miky prchat prec – Marek ho
istil a ja som zacal istit Janku. Tiez bez zavahania skoncila v slucke a vdaka
kolenu si trochu aj posedela, ale pod previsom to uz bolo horsie. Ona bola
dost kratka, ten rozpor sa jej tazko robil, na hranu nedociahla a ani ju uz
ruky nechceli v tom previse drzat, ale nakoniec po zopar odsadoch to vybojovala
(akurat sa uz nesmiala a trochu nam hore nadavala ….).

No a zasa sme boli na stande 4 + batoh a to uz som sa bal aj kychnut aby nic
nepadalo dolu….
No nasledovala trochu kratsia a hlavne jednoduchsia dlzka a tak bol Miky relativne
rychlo hore a jano to tiez presiel plynulo. Tak som siel ja so svinou na chrbte
(a marekom znovu na slucke) Bolo to vcelku fajn az na to, ze som sa musel
trochu brzdit, lebo ma slucka obcas tahala dolu a lano hore (kompromisy to
su krysy). Na stande som odviazal Mareka a zhodil svinu a prislo zaujimave
miesto (aspon podla sprievodcu 5- previs).

Ta mikyho dlzka, kde som sa vytrapil ako diva svina bola 4+/5- (nejake kroky
boli za 5-) a teraz mal prist 5- previs (ja s mojimi utlymi rucickami, ked
som si spomenul ako som sa tam trapil, kde to nebolo az take previsnute skor
kolme, tazko sa mi opustalo kamaratov na stande).
Vybehol som to az pod previs pic borhak a tak mi bolo hned lepsie a ked som
(klasicky na rozpor) vydupal hore, zrazu madlo ako svina (obidve ruky a este
tam ostalo miesto aj na nohu – tu som tam zalozit nevedel). Tak som sa zavesil
a zacal pekne dupkat nozickami na trenie az hore, prehupol som sa a bolo po
previse. Vobec sa mi nezdal 5- a az neskor mi chalani, tusim Miky, povedal
ze to madlo bolo dost lokrovite – zvlastne ze mna drzalo.
Potom to uz bolo len take chodenie v debilnom lokrovisku az hore na vrchol.
Bol tak velky dreveny kriz a vrcholova knizka kde nas Miky zapisal a potom
uz nasledoval len strasne hlupy zostup.
Podla sprievodcu turisticky chodnik (podla nas 2+/3-) a cele sme to vlastne
zlanovali od jedneho borhaku k druhemu (po turistickom chodniku). Bol to vcelku
zazitok, na troch lanach to islo vcelku rychlo, aj ked sme boli piati, az
na jeden flek, kde sme nevedeli najst dalsi borhak, ale nakoniec to vydalo
az pod nastup.
Potom uz len turisticky zostup v lokrovisku (strasnom) az na chatu. Boli sme
hladny, cely den sme liezli na slnku (juzna stena) a tak sa nam nozicky statocne
plietli.
Pre mna toto bola najtazsie cast celeho dna – a na chate sme si na oslavu
bachli konzervu ananasu (fakt spica).

Nna dalsi den sme len tak oddychovali – dost dlho sa spalo a tak az okolo
11:00 sme sa dostali na nasu skalku, ze nech sa trochu ponatahujeme. Nakoniec
sme tam s hodinovou prestavkou na obed zostali zasa az do tmy. Mali sme tri
lana a tak sme tam ponatahovali dost skalkarskych ciest (do 25m) od obtiaznosti
4 az po niekolko borhakov v 9 ceste (to som len tak skusal ze kam ma to az
pusti), ale bol som strasne rad a pekne kroky som tam porobil.
Este po prvej stene sme sa nevedeli rozhodnut ze co dalej ked tu zrazu na
nasich obrazkoch skalky v sprievodcovi sme nasli dalsiu stenu, ani nie tak
velmi daleko (vraj este pevnejsia skala), akurat bol problem ze tam bola dlzka
6-/6 a do toho sa nikomu nechcelo. Janka s Janom to definitivne odmietli,
Mikymu sa platna za 6 tiez velmi nezdala a Marek sa tvaril dost neutralne.
Takze to skoncilo tak, ze „najmladsi“ tu dlzku natiahne a pojdeme
do toho. Este sa hovorilo to, ze vedla bola cesta 2+/3+ kde si trufali ist
janka s janom ako samostatna dvojica (ani jeden este nikdy nic netahali vo
velkych horach
– a toto malo mat asi 6 dlzok a asi 130 vyskovych metrov). Tak sme sa rozhodli
ze tam pojdeme pozriet a prinajhorsom vybuchame tu 3+ vsetci. Ja som tak podvedome
dufal ze niekto (Miky alebo Marek) tu 6 natiahne a pojdeme do toho a bude
tazka cesta Emental v Alpach za nami.

Noc pred lezenim sa vsetkym okrem mna snivalo, ze niekto niekde zahucal, alebo
sa nieco stalo. Jano ktory mal ist s Jankou dokonca hovoril, ze sa mu snivalo
o tom, ako s nim nejaka baba zahucala (co mimochodom Janke vobec nepomohlo
na moral v prvej velkej ceste).
Len na margo by som spomenul, ze je to asi dost rovnake aj so mnou – ked som
mal ist s Durom do 6 knihy v Tatrach a chcel po mne aby som tam daco tahal,
tiez sa mi v noci snivalo ze tam zarvem, ale nakoniec som tam nezarval…
Takze rano sme zacali slapat do sedla, kde sme sa aj uspesne iba trochu unaveny
dostali a potom sme sa praskli (blbe rakuske chodniky v ktorych sa ani promovana
diva svina s kvetinkou nevyzna). Skoncili sme akosi o dost mimo nasej steny
a museli sme k nej traverzovat v obrovskom lokrovisku asi 1h pod nastup. Nasu
stenu sme z dialky nevideli vobec a tak sme sa nevedeli vobec najst. Este
z vecernej porady s chatarom sme sa dozvedeli, ze je velmi dolezite najst
tu spravnu cestu lebo hned vedla zacina nejaka 8-/8+ a ak sa do nej trafime,
nebude to celkom ono. No ja som mal uz standardne velku chut nieco liezt a
tak som tu nasu cestu podla nakresu nasiel, ked som sa pozrel hociktorym smerom
(na hociktoru skalu) strasne som tak chcel ist liezt! Az postupne sme nachadzali
tie spravne borhaky na standoch jednotlivych ciest …
Marek s Mikym dokonca odstupali trochu dalej aby tu stenu videli celu a tak
sa mohli skor rozhodnut. Ked ma k sebe zavolali, skor som mal dojem ze chcu
ujst do tej 3+ ale nakoniec som ich ukecal. To asi ta moja hyperaktivita,
alebo daco z mojich blbych poznamok, ale to je jedno, nakoniec sa definitivne
povedalo, ze ideme do toho 🙂 (diky chalani!)
Pprva dlzka prischla Mikymu (kedze ja som v prvych dlzkach neschopny), potom
ta 6 mal byt moja, dalej Marek a potom sme si povedali, ze tu poslednu si
nejako rozdelime. Nebol ale o nu velky zaujem, platna 5+ na vrchole budila
odspodu velky respekt a ani sme sa velmi nevedeli dohodnut, kade to asi pojde.
To ma velmi dole netrapilo, ze co sa bude diat na vrchole, mal som tam predtym
vacsi problem 6-/6 dlzku v platni.
Miky zacal svoju dlzku (severna stena – cely den tam slnieckonesvietilo) v
tricku ze sa ohreje a potom bude pohoda. Kym liezol my s Marekom sme sa poobliekali
ako polarne medvede (Marek mal dokonca goratexovu bundu cely cas na sebe a
tvrdil ze mu je zima), kym Jano s Jankou na hrane asi 30m viac vpravo sli
v trickach a potili sa ako kone a nadavali, ze preco je tak teplo my, sme
doslova mrzli na stande a cakali kym Miky dojde na stand. Miky obcas zakrical,
ze uz vie preco sa ta cesta vola emental. Ze je taka rozbita a ze je to dost
o nicom, ale nasiel vsetky borhaky a bolo to cele (az na jeden) fakt vyborne
odistene, az skoncil na stande.
Kedze sa to zdalo dost lahke a Marek povedal, ze je mu prilis zima na to aby
siel v lezkach, vybuchal to cele vo vibramoch. Na mna znovu ostala svina,
aj ked trochu lahsia ako dva dni predtym (stale bola prilis tazka na tuto
cestu ako sme zistili – ja ani tak nie ale z rozpravania az prilis casto),
tak som so strasne zmrznutymi rukami prisiel az na stand, zhodil svinu popozeral
cestu ktoru vytycovali borhaky a povedal Mikymu nech dava trochu vacsi pozor
na istenie a isiel do toho.

Prsty, cele studene, nie prilis presvedcivo drzali, ale akosi som bol prilis
rozbehnuty aby som sa mohol vratit a bez batohu to bolo znovu take lietave
a chcel! som to velmi prejst.
Borhakov tam bolo hodne a tak som pomaly napredoval cez 5+ platnu po takych
malych a vacssich dierkach. Este som chalanom dolu zakrical, ze ten emental
je z nieco uplne ineho a siel dalej. Az to zrazu skoncilo a zacal 6-/6 problem.
Dalej hore sa nedalo ist, ostala tam taka sparka na ruku, nad nou borhak.
Na tri-krat som ho cvakol a zacal dumat ako z toho dalej, ked tu zrazu napad
ist viac vpravo. Tak som to skusil a slo to sice nie velmi presvedcivo, ale
slo. Ked som s toho vysiel, na jednej studenej ruke som tam visel ako opica
a snazil sa to traverznut az sa mi to podarilo. Tak a citil som ze to najhorsie
je za mnou, ked mi chalani zospodu kricia, ze to bol zatial len 5+ usek a
ze to este bude horsie (co ma vobec nepotesilo), ale islo to dalej vscelku
dobre. Az na jeden problem, zasa bolo treba podobne traverznut vpravo take
oble brucho, ale vydalo to az na stand, kde som si konecne zacal seriozne
citit prsty na rukach a potom az do konca. Zastandil som a zacal volat chalanov.
Prvy prisiel Miky s tym ze si natiahol sval na ruke a asi bude mat problemy
liezt dalej (ale potom to prekonal a vydrzal az na vrchol) a potom Marek so
svinou na chrbte.

Tto som uz vedel, ze nebude sranda, fakt to slo tazko aj bez batohu a s tou
svinou to bolo nelezitelne (chvilami to bolo: drz, sedim, dober, sedim, dober,
sedim), ale inak prisiel az na stand. Akurat ze potom narusil nasu koncepciu
ked zahlasil, ze je uplne vystaveny a dalsiu dlzku tahat nebude. Miky mal
natiahnuty sval a tak to ostalo na mne. No co uz a tak som siel zaciatok trochu
neisto, ale potom to slo cez 2+ miesto kde som si traverzol az k Janke a Janovi
a dali mi napit. Potom som zasa od nich usiel k nasemu standu, kde som pockal
na Mikyho, ktory prisiel aj s batohom a chvilu za nim aj marek, ktory sice
siel nalahko s tym ze pojde ako prvy, ale to uz som ostal taky vegetak, ze
si to natiahnem az na vrchol. Myslel som si ze to bude veget to 2+ miesto
(chodak) ma zmagorilo, ze som si to chcel vyslovene vychutnat a ist v pohode
az na vrchol, ale 5+ platna si myslela daco ine a aj mi to dala najavo!

Zacal som si v takej spare povedla ktorej isli borhaky skoro az na vrchol
a povedla tej sparky bolo plno takych klasickych ementalovskych dierok v kolmej
platni. Nic len sparka a dierky, ktore velmi nedrzali ako chyty. Este stastie
ze som akousi nahodou zistil ze perfektne drzia ako stupy a potom to uz slo,
az na jeden borhak ku ktoremu som sa ani za svet nevedl dostat. Makal som
ako sprosty a stale mi kus chybal (asi tak 1m) a ani za svet som k nemu nevedl
dojst. A to este po mne chcel Jano odvedla z hrany (to uz nebolo ani 10m)
aby som sa usmieval ze mi spravi akcne foto (ja som bojoval o zivot a on chcel
aby som sa xichtil).
Napokon som usudil ze k tomu borhaku neviem prist a kaslem taky zivot. Zacal
som trochu schadzat, ked tu zrazu ementalova policka kde som traverzol doprava
a este dva kroky na takom malom vklinenom balvanceku a uz som mal ten blby
borhak pri kolenach a tak som ho cvakol Podla mna je
tam akurat na to, aby zvadzal pozornost. Este trochu namahy a bol som na vrchole
pri retazi, kde sa chvilu prisla aj Janka a spolu sme standovali kazdy na
polke retaze. Dalej ku mne prisiel Miky, ktory s bolavou rukou nieco siel
technicky, ale vacsinou liezol poriadne a tiez si pochvaloval tie dierky ako
perfektne stupy. A uz iba Marek so svinou, ktory sa raz blbo zapraskal a potom
si odsadol (mal toho s tou svinou dost – tomu verim).
Sranda bola, ze kym my sme bojovali v 5+ platni, Jano na hrane sa nam stale
vyhrazal, ze len co si najde poriadny flek to potom uvidime tie akcne fotky.
Ked uz ho nakoniec nasiel a prehlasil ze pocka na Mareka s batohom, aby boli
super fotky. Hned ako Marek zacal bojovat v plati, Jano strasnym hlasom zareval
ze mu dosiel film a zacal horlivo hladat druhy.
Neviem ci to stihol, ale myslim ze tam padali hlasky, aby sa marek aj so svinou
vratil do to tazkeho fleku, na co bola odpoved dost jednoznacna (aj ked myslim
ze nie velmi slusna…). No na vrchole sme sa my z platne povyzliekali, oni
z hrebena napili (nam bola strasne zima na to aby sme boli smadni) pofotili
daco a zacali zlanovavat dolu.
3 zlanaky a trochu slapania posedeli daco na teplom kameni a sli dolu. Na
chate sme to zasa oslavili konzervou ananasu a kedze sme mali vsetci bohovsku
naladu, praskli sme sa po vrecku a sli na pivo do chaty a dali sme si rovno
nacapovat do litraku (za pouhych 200SK). Na druhy den rano sme sa zbalili
a sli dolu a domov – nekonecne cestovanie v aute …