Marcové rozliezanie v bulharskom Lakatniku

Pohľad na údolie Lakatniku a lezecký sektor R3

V jednej vrahovej dupke

Ako prvú by som mohla uviesť webstránku, z ktorej sme čerpali informácie. V podstate tu nájdete info o mnohých oblastiach v Bulharsku a tým sa vyhnete potrebe zháňať nejakého knižného sprievodcu, o ktorom som sa aj tak nič nedozvedela a teda neviem či také niečo existuje. Cesty sú na tejto stránke väčšinou zakreslené priamo vo fotografiách stien.
http://bgclimbing.com/

My sme sa rozhodli vo dvojici navštíviť na pár dní oblasť Lakatnik. Názov dedinky pohádza z tvaru rieky Iskar, ktorá ňou preteká a vytvára niečo ako ohnutý lakeť. V skutočnosti sa v Lakatniku spája viacero riek (Iskar, Probojnica, Paternica,..), ktoré vytvorili niekoľko kaňonov, rozbiehajúcich sa do rôznych smerov. Skaly sú z vápenca, v určitých miestach sú v nich diery alebo krasové stekance. Opäť tu platí, že skaly sfarbené dožlta alebo svetlo biele sú prevažne previsnuté a naopak tmavšie šedé sú položené alebo kolmé.

Po rannom prebudení

Spojenie Sofia-Lakatnik je najvýhodnejšie vlakom. Cestujete osobákom 50km asi 2 hodiny, za dobrú cenu (cca. 1,50Eur). Lakatnik je dedinka ktorej centrum sa nám nepodarilo nájsť, lebo je rozťahaná vo dvoch kaňonoch na niekoľkých kilometroch. Jednoduchý obchodík aj krčma sa v nej ale nájdu a stávajú sa prirodzeným „centrom“ diania.

Napriek zdanlivo dostatočnej výzbroji lezeckým sprievodcom a fotografiami sme sa vo večernej tme nedokázali zorientovať. Skaly sú všade kam sa pozriete, prevažne vysoké okolo 50m, po oboch stranách riek. Prístup k nim si treba vopred premyslieť, lebo často sú vysoko v strmom svahu nad riekou.

http://bgclimbing.com/cdb.php?f=placeinfo&idPlace=3&lang=en

Vybrali sme sa teda viac menej náhodne po jednom turisticky značenom chodníku, ktorý viedol spočiatku po asfaltke na Gubislav a neskôr sa od nej odpojil do strmšieho kopca. Turistických chodníkov tu nájdete viacero a dá po nich robiť v okolí krásne výlety. Ten nás priviedol nad nejaké menšie skaly do pásu lúk, z ktorých bol večerný výhľad na svetielka dedinky rozťahanej po údolí. Zo dve ohniská boli znakom, že nie sme prví čo sa tu rozhodli stráviť noc. Teploty v noci klesli na nulu, tretiu noc nám už aj mrzlo. Počas dňa sa však skaly vyhriali, sektor v ktorom sme liezli je obrátený na juh a aj podľa sprievodcu je najvhodnejší na jarné a jesenné lezenie. Tým že je tu ale viacero oblastí orientovaných na rôzne strany, nájdete tu miesta na lezenie počas celého roka. Pitnú vodu sme si chodili naberať k prameňu na vlakovej stanici, čo bolo asi 45 minút chôdze, pretože prameň pod skalami bol vyschnutý. Pri tomto vyschnutom prameni zvyknú motorizovaní lezci zaparkovať svoje autá. Nachádza sa to priamo pod sektorom Vražite Dupki, už len asi 15 min pešej chôdze od skál.

Sektor Vražite Dupki a kempová lúka nad ním (oboje ožiarené slnkom)

Po rannom prebudení sme sa od prichádzajúcich lezcov dozvedeli, že sa nachádzame v našom vytipovanom sektore (R1), zvanom Vražite Dupki. Názov znamená „nepriateľské skrýše“ a je príznačný pre množstvo jaskýň a dier ktoré sú v skalách všade kde sa pozriete. Oblasť Vražite Dupki je veľmi dlhý systém skál, niečo podobné ako v chorvátskej Brele (kto z vás tam už bol, vie), dlhý zhruba 200-300m a vysoké okolo 25m.

Lezecké oblasti – R1 Vražite Dupki, R2 Petrenski Dol

Liezli sme tu dva dni, potom sa nám počasie zhoršilo a snehodážď nás vyhnal do iného kúta Bulharska – do Centrálneho Balkánu, kde sú dobré podmienky na turistiku a aj množstvo chát a útulní. No som si istá, že aj v okolí Lakatniku by sa dalo čo to pochodiť. Hory okolo Lakatniku sa nazývajú Vračanski Balkán, dosahujú výšku okolo 900m, a viem o minimálne jednej chate, s názvom Probojnica, ktorá by mala byť vzdialená okolo 15km od stanice v Lakatniku, v smere na dedinku Gubislav. Na internete ju nájdete napríklad tu:
http://www.bulgarian-mountains.com/Huts/Stara/Proboinica

Jedno 5a-čko

Čo sa týka lezenia, poliezli sme okolo 6 ciest obtiažnosti 5a/5b s dĺžkou od 15 do 25m. Skaly v našom sektore, ale aj vo viacerých iných sektoroch sú športovo odistené s borhákmi vo vzdialenosti okolo 2,5-3 m od seba a dvomi zlaňovacími borhákmi na vrchole cesty. Oblasť Vražite Dupki je na rozliezanie najvhodnejšia a zdá sa, že v tomto ročnom období aj najnavštevovanejšia. Skala je pevná, prevažujú platne no nájdu sa aj kúty a komíny. A previsy samozrejme kade tade.
Tretí deň pred odchodom sme ešte stihli prejsť kaňon rieky, ktorá tečie popod sektor R2. Tu sme našli nespočetné množstvo táborísk priamo popri rieke. Na každej čistinke sa nachádza hneď niekoľko ohnísk. Zopár ohnísk sa nachádza pod skalným previsom, takže by sa tu dalo opekať aj v daždi. V tomto ročnom období sú tieto miesta na táborenie príliš chladné a vlhké, no v letných horúčavách pritiahnu určite aj nelezcov. Ak sa sem niekedy vyberiete v teplejšom období a zatúžite po chládku, sú tieto miesta na táborenie úplne skvelé!

Táborisko v údolí rieky

Táborisko pod previsom

Na záver môžem zhrnúť, že výlet za objavovaním pre nás neznámych oblastí v Bulharsku sa jednoznačne oplatil. Lakatnik sa nám svojou krásou veľmi zapáčil, nebolo to určite poslednýkrát, čo sme toto miesto navštívili. Miestni obyvatelia k nám boli veľmi milí a ústretoví.

Medzinárodný lezecký tím

Viol & Asen