Dnes je 22. 06. 2018   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom993596
Jn6203
Dnes145

Dalmatinski san
Zverejnené 07. 11. 2014 (1742 × prečítané)

14:53 PetoK:
Cau prave sme doliezli Dalmatinski san :-)
15:48 TomasCH:
Vy hovada zavidim pekne pekne
16:17 Tomas:
Ale gratulujem a ocakavam podrobnosti :-)


Ako mi bolo naznačené aj panva očakáva podrobnosti, tak s trochou meškania je to tu.

Koncom augusta sa nám s Majkou už síce znepalnieva, ale mne lezecký deficit šomre čosi o Tatrách, stenách a dĺžkach. Štyri dni voľna si pýtajú poriadne lezenie, preto s Peťom bookujeme chatu pri Zelenom plese s tým, že pôjdeme niečo na okolí. Ako sa blíži odjazd počasie sa zmršieva, vyzerá stále viac nepredvídateľnejšie. V hlave sa mi zobudil neuskutočnený jarný plán a pýtal sa von. Tri dni pred začiatkom voľna padá rozhodnutie na bezpečnejšie teplo v Chorvátsku ako nepredvídateľnejšie pršanie v tatrách. Majka a Žubra sa pridávajú ako prioritne odychujúco-kúpajúca sa časť a vyrážame.
Plán je jasný. Makarska, Brela a Dalmatinski san. Cesta na Bukovač, jeden s vrcholov Biokova nad Makarskou.
Cesta ubieha štandardne, pre zmenu volíme smer Rakúsko a Slovinsko, namiesto Maďarska. V Chorvátsku sme až za tmy, striedame sa za volantom Peťovho FoFo.  Dievčence driemu a ja iba prepínam stretávačky, diaľkové, stretávačky, diaľkové, tma, diaľkové ... tma, diaľkové. A jeje, žeby som pokazil ovládaciu páčku? Obe žiarovky naraz predsa neodídu... Na diaľkových svetlách idem na prvé odpočívadlo, pozeráme poistky. Peťo urobil rozborku zborku poistkovej skrine a priľahlého okolia, čo má za následok, zablokované autorádio. Pozeráme žiarovky, ale zdajú sa nám v poriadku. Príčinu nenájdeme, v aute aj na pumpe náhradné H7 chýbajú, teta na asistenčnej linke nám radí servis v Zadare. Je dávno po polnoci, tak sa rozhodujeme ísť do najbližšieho kempu, ráno do servisu a potom pokračovať ďalej. Za vyblikávania protiidúcich áut dôjdeme až do cca 20 km vzdialeného kempu. Obsluha nikde, fúkame do nafučiek a spíme až do šiestej (musíme byť predsa prví v servise). Kým sa mi rozlepia oči sme na ceste do Zadaru. Peťo zbadá pumpu, rozhodne sa vyskúšať kúpiť žiarovky. Svieti. Tak to snáď nie je pravda... Obe žiarovky naraz. Tete na pumpe vykupujeme žiarovky vhodného typu a mierime zas správnym smerom.
Rannú cestu na Makarsku som mierne prespal, Peťo skúša čo naložený focus zvládne. Nechytili ho a hádam okolo desiatej už staviame stany v kempe.



Nasleduje kúpanie a podvečerné lezenie na Brele.



Lezieme zopár ciest, ja zvesujem jeden dvojročný pytel, dievčence si takisto pekne polezú. Komáre a tma nás nakoniec predsa len vyženú.
S Peťom sa rozhodujeme zajtra skúsiť náš sen. Bagetky na ráno, tyčky na deň a veľa vody. Budík na 4:30 nám nedáva veľmi vyspať, topo je však neúprosné: 1:20 nástup, 650m lezenia a cca 3:30 zostup. Za tmy odchádzame z kempu, za brieždenia od zaparkovaného auta v Topiči. Po chvíľkovom zaváhaní šliapeme už iba správnym smerom a po siedmej nachádzame nápis na skalách, čo poznáme z fotiek.



Je pred pol osmou, začíname liezť a  nervózne pozeráme kedy vykukne slnko spoza hradieb Biokova. Kamienok rozhodol že začínam. Prvá dĺžka za 5+, nity v hodnej diaľke, po 5 metroch začínam šmátrať po čokoch, keď sa zdola ozve „Kašli na to nemáme čas“. Uff,  keď Peťo takto rozpráva asi ide do tuhého. V tretej dĺžke sa nás slnko chytilo a už sa nás nepustilo.



 First part (cca 350m) sme mali približne o desiatej za sebou. Tak sme utekali, až Peťo v jednej dĺžke hopsol. Ako mi neskôr povedal „To bolo 6b? Zabudol som pozrieť topo. To kebyže viem, tak sa viac sústredím“ . 



Second part  nám trvala dlhšie. Najprv preverili hladké platničky pokračujúce do špárového výlezu. Ja som sa držal rukami nohami,



Peťo si to na druhom konci užíval.



Potom dve vzdušné dĺžky so špárami. Na tope boli zakreslené aj frendy a kevlarové slučky, ale nebolo treba vymýšľať vlastné istenia (myslím že to je trochu doistené). Mne sa podarilo vyštúrať spod chytu/hodín kevlarom netopiera (chudák, dúfam že prežil). Ako sa míňala voda, dochádzala aj energia a dĺžky sa zdali byť ťažšie a ťažšie.



Alebo sme si to také urobili, teda konkrétne ja. Otupená pozornosť, nepozriem poriadne topo, neporozmýšľam a už sa pučím za škrabky pár metrov nad istením s vidinou riadneho kyvadla. Asi nám obom riadne pripieklo, keď sa Peťovi v predposlednej dĺžke podarilo tak zamotať lano, že som sa cvakol na dva frendy, rozviazal lezečky a pozoroval ako sa pár metrov podo mnou s ním poriadnu chvíľu naťahuje.



14:40 a sme hore. Výhľad na pobrežie, ostrovy a riadny úpek. Balíme matroš, urobíme dve fotky a zostupujeme.



Cesta dole je nekonečná, ale úplne nekonečná. Aj som fotiť zabudol. Dlhým údolím zostupujeme skoro dve hodiny, odhováram Peťa od pitia teplej vody z potrubia ktorého zdrojom je bačorina, pasieme sa na bohovských stredomorským černiciach, prekračujeme hrebeň v okolí Brely a kráčame do Topiči. Starú napoleonskú cestu, po ktorej ideme zopár serpentín by sme si ináč asi nikdy nevšimli. Po približne štyroch hodinách sme pri aute a ako prvé vyťahujeme pripravenú bandasku z vodou. Mňam. Spokojný sa vezieme do kempu.

V nedeľu pokračujeme smer Omiš, kde máme na pondelok naplánované skalkovanie a odchod domov. Kemp je aj v tomto čase riadne plný, poobede vyrážame do mesta na rybu/ryby/potvory. Prejedený sa túlame mestom, aby sme podvečer znova sedeli v reštaurácii aspoň na palacinkách.
Ráno je škaredo, mierne poprcháva, asi je čas na návrat. Otužilkine a otužilec sa kúpu, ja spím. Cesta naspäť nám ubehla rýchlo, zásoby žiaroviek sme našťastie použiť nemuseli. Štyri dni v Chorvátsku a iba „jedna“ cesta..., ale „sany“ si treba plniť.

Zopár foto na picase.

Peto&Peto



[Aktuálna známka: 1,33]
hodnotenie lnku (ako v kole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Peter Šimonovič | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS