Dnes je 12. 07. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1179555
Júl6758
Dnes525

Prvé dotyky s Monte Rosou a pou?enie z ?adovcového vývoja
Zverejnené 26. 08. 2014 (2105 × prečítané)

Minulý rok sme sa pokúsili prvýkrát o prechod masívu Monte Rosy, ale hora nás odohnala hne? na za?iatku. Voda z alpského pramienka nás vtedy poriadne prehnala a bolo nám zle ešte mesiac potom. Tento rok sme si s Lacom povedali, že to skúsime znova. Pridal sa aj Lukáš z Nitry. Plán bol prejs? hrebe?om Monte Rosy od Breithornu po Dufourspitze. Na rozdiel od vä?šiny ?udí sme to chceli spravi? po vlastných od za?iatku do konca, teda žiadne lanovky.

V nede?u ve?er sme dorazili do Täschu, ?o je dedinka pred Zermattom. ?alej sa autom ís? nedá. Prespali sme v kempe pri stanici. Na druhý de? sme vyrazili s plnou po?nou do Zermattu. Bolo síce zatiahnuté, ale chceli sme nastúpa? nejakú výšku. Plní o?akávaní sa predierame úzkymi uli?kami tohto turistického meste?ka, kde komercia bojuje s tradíciou. Všade plno Japoncov s obrovskými objektívmi. Kupujeme bombu, meníme peniaze a ideme hore. Šlapeme po zjazdovkách, ktoré teraz v lete zívajú prázdnotou. Za?ína poprcha? nie je ni? vidno. Po pár hodinách narážame na starú stanicu lanovky s otvoreným vchodom. Tam sa schováme a kempíme. Ke?že po?asie sa nezlepšuje, ostávame tam aj na noc. Sem tam spoza oblakov vykukne Matterhorn. Je posnežený, takže ostáva chránený pred náporom horolezcov.



Ráno vyrážame hore, prechádzame okolo stanice lanovky s názvom Trockener Steg, na chate Gandegg Hütte (okolo 3000 m) si dávame ?aj. Prichádzame na ?adovec, naväzujeme a stúpame ?alej po zjazdovke, kde sa veselo lyžuje. Trochu im závidíme ?ahkos? pohybu. Prichádzame ku Klein Matterhornu, kde sa lanovka kon?í. Ja už cítim výšku, ale som nadchnutý krásou okolitých kopcov. Zo sedla Breithorn Pass klesáme pomaly dole. Traverzujeme masív Breithornu a prichádzame k bivaku Rossi e Volante vo výške 3700 m. Nikto tam nie je a tak si z neho robíme naše malé krá?ovstvo. Varíme o stošes? na bombách, ktoré tam ?udia nechali. ?ítame ?eské ?lánky o prechodoch Monte Rosy, ktoré ležia na stole. ?alší de? je restday, lebo sneží. Poobede sa vyjas?uje a po podve?ernej kávi?ke s Lacom vybehneme hore na vrchol Roccia Nera, ktorý sa tak stane našou prvou tohtoro?nou štvortisíckou. Úžasné výh?ady, vidíme západné Alpy až po Mont Blanc. Štíty sa kúpu v posledných lú?och zapadajúceho slnka.



Na druhý de? o pol šiestej odchádzame z bivaku. Prechádzame cez sedlo Schwarztor a na ?ahko lezieme pekným tvdrým firnom na Pollux. Z dia?ky sa to nezdalo, ale ten svah má v závere aj 50 stup?ov, tak lezieme po jednom, istíme sa provizórne o cepíny. Za firnovým výšvihom nás ?aká bronzová madona, odtia? je to pohodlný cho?ák na vrchol. Hore sa kocháme výh?admi do široka ?aleka. Schádzame opä? do sedla. Berieme batohy odtia?, kde sme ich nechali a vyrážame na Castor, teda druhú dvoji?ku. Ten je síce menej strmý, ale zato vyšší. A okrem toho s batohmi je to o nie?o iné. Dupeme hore, Laco prešlapáva. V závere je opä? strmý výšvih cez hranu.



Zvládli sme to. Ešte pár krokov a stojíme na vrchole Castora. Vrcholový hrebienok je ako z rozprávky, stojíme nad oblakmi. Zostúpime do sedla Felikjoch, odtia? dole na chatu Quintino Sella v 3500 metroch. Tá patrí Talianom a je to vidie? na miestnej kultúre. Miestni borci tam popíjajú espressá namiesto piva a všade okolo živá vrava. Platí sa eurami namiesto frankov, ?o je pre nás výhodné. Pol litra ?aju vás vyjde 2 eurá a noc v turistickej miestnosti 14 euro s Alpenvereinom. Náš úspech zapíjame lokálnym ?erveným vínkom. Všetci traja ale cítime, že nie sme úplne vo svojej koži.



?alší de? sa rozhodujeme a volíme zostup cez sedlo Felikjoch. Nie je tam oficiálna cesta, ale videli sme tadia? vystupova? skupinu štyroch ?udí. Krá?ame po ich stopách. Zo za?iatku je to uvo?nené, kocháme sa poh?admi na zamrznuté krá?ovstvo medzi Castorom a Lyskammom. Z vrcholov ?nejú obrovské seraky. ?adovec vytvára neuverite?né tvary a ?ím ?alej, tým viac sa otvára. Obchádzame trhliny a do niektorých aj zostupujeme, lebo tadia? nás vedú stopy. Divíme sa, ako mohli ís? tadia?. Zrazu prichádzame na miesto, kde stopy kon?ia. Stojíme na okraji trhliny a rozmýš?ame, ?o ?alej. Už sme zostúpili pomerne nízko, tak sa rozhodujeme pokra?ova? ?alej cez ?adovec. Preskakujeme trhlinu, prenášame batohy a ideme. Lukáš intuitívne h?adá cestu. Obchádzame trhliny, schádzame po topiacom sa snehu a ?ade a miestami sa istíme. Využívame rôzne hrany, výstupky a kamene. Na jednom mieste sa nám zastavuje dych. Treba obís? hlbokú trhlinu cez ?adovú stienku. Lukáš lezie prvý a z dvoch ?adových skrutiek vyrába štand. Potom doliezame ja a Laco. Zo štandu zliazame dole opä? na rovnú plochu ?adovca. Skrutky a jednu karabínu nechávame v ?ade. Radšej bezpe?ne zostúpi? ako zbyto?ne riskova? kvôli pár eurám.



Lukáš nás vedie ?alej a naš?astie sa nám nejakým spôsobom podarilo dosta? na hlavný masív a ku korytu ?adovca. Ním sa dostávame dolu až ku kamennej suti. Po nej schádzame dole na cesti?ku, ktorá nás zavedie naspä? do Zernattu. Tešíme sa, že sme to bezpe?ne zišli a nemuseli vola? horská?ov. Pre m?a z toho plynie pou?enie, že ?adovec je nebezpe?ný a treba chodi? regulérnymi vychodenými cestami. Zárove? som si uvedomil, že tento prírodný živel je mocnejší ako ?lovek, pretrváva mnoho ?udských životov a niektoré z nich si aj vezme.



[Aktuálna známka: 2,17]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( CelĂ˝ ÄŤlánok | Autor: Martin Gazdík | PoÄŤet komentárov: 0 | PridaĹĄ komentár | InformaÄŤnĂ˝ e-mailVytlaÄŤiĹĄ ÄŤlánok )

Web site powered by phpRS