Dnes je 22. 06. 2018   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom993596
Jn6203
Dnes145

Prvé dotyky s Monte Rosou a poučenie z ľadovcového vývoja
Zverejnené 26. 08. 2014 (1780 × prečítané)

Minulý rok sme sa pokúsili prvýkrát o prechod masívu Monte Rosy, ale hora nás odohnala hneď na začiatku. Voda z alpského pramienka nás vtedy poriadne prehnala a bolo nám zle ešte mesiac potom. Tento rok sme si s Lacom povedali, že to skúsime znova. Pridal sa aj Lukáš z Nitry. Plán bol prejsť hrebeňom Monte Rosy od Breithornu po Dufourspitze. Na rozdiel od väčšiny ľudí sme to chceli spraviť po vlastných od začiatku do konca, teda žiadne lanovky.

V nedeľu večer sme dorazili do Täschu, čo je dedinka pred Zermattom. Ďalej sa autom ísť nedá. Prespali sme v kempe pri stanici. Na druhý deň sme vyrazili s plnou poľnou do Zermattu. Bolo síce zatiahnuté, ale chceli sme nastúpať nejakú výšku. Plní očakávaní sa predierame úzkymi uličkami tohto turistického mestečka, kde komercia bojuje s tradíciou. Všade plno Japoncov s obrovskými objektívmi. Kupujeme bombu, meníme peniaze a ideme hore. Šlapeme po zjazdovkách, ktoré teraz v lete zívajú prázdnotou. Začína poprchať nie je nič vidno. Po pár hodinách narážame na starú stanicu lanovky s otvoreným vchodom. Tam sa schováme a kempíme. Keďže počasie sa nezlepšuje, ostávame tam aj na noc. Sem tam spoza oblakov vykukne Matterhorn. Je posnežený, takže ostáva chránený pred náporom horolezcov.



Ráno vyrážame hore, prechádzame okolo stanice lanovky s názvom Trockener Steg, na chate Gandegg Hütte (okolo 3000 m) si dávame čaj. Prichádzame na ľadovec, naväzujeme a stúpame ďalej po zjazdovke, kde sa veselo lyžuje. Trochu im závidíme ľahkosť pohybu. Prichádzame ku Klein Matterhornu, kde sa lanovka končí. Ja už cítim výšku, ale som nadchnutý krásou okolitých kopcov. Zo sedla Breithorn Pass klesáme pomaly dole. Traverzujeme masív Breithornu a prichádzame k bivaku Rossi e Volante vo výške 3700 m. Nikto tam nie je a tak si z neho robíme naše malé kráľovstvo. Varíme o stošesť na bombách, ktoré tam ľudia nechali. Čítame české články o prechodoch Monte Rosy, ktoré ležia na stole. Ďalší deň je restday, lebo sneží. Poobede sa vyjasňuje a po podvečernej kávičke s Lacom vybehneme hore na vrchol Roccia Nera, ktorý sa tak stane našou prvou tohtoročnou štvortisíckou. Úžasné výhľady, vidíme západné Alpy až po Mont Blanc. Štíty sa kúpu v posledných lúčoch zapadajúceho slnka.



Na druhý deň o pol šiestej odchádzame z bivaku. Prechádzame cez sedlo Schwarztor a na ľahko lezieme pekným tvdrým firnom na Pollux. Z diaľky sa to nezdalo, ale ten svah má v závere aj 50 stupňov, tak lezieme po jednom, istíme sa provizórne o cepíny. Za firnovým výšvihom nás čaká bronzová madona, odtiaľ je to pohodlný choďák na vrchol. Hore sa kocháme výhľadmi do široka ďaleka. Schádzame opäť do sedla. Berieme batohy odtiaľ, kde sme ich nechali a vyrážame na Castor, teda druhú dvojičku. Ten je síce menej strmý, ale zato vyšší. A okrem toho s batohmi je to o niečo iné. Dupeme hore, Laco prešlapáva. V závere je opäť strmý výšvih cez hranu.



Zvládli sme to. Ešte pár krokov a stojíme na vrchole Castora. Vrcholový hrebienok je ako z rozprávky, stojíme nad oblakmi. Zostúpime do sedla Felikjoch, odtiaľ dole na chatu Quintino Sella v 3500 metroch. Tá patrí Talianom a je to vidieť na miestnej kultúre. Miestni borci tam popíjajú espressá namiesto piva a všade okolo živá vrava. Platí sa eurami namiesto frankov, čo je pre nás výhodné. Pol litra čaju vás vyjde 2 eurá a noc v turistickej miestnosti 14 euro s Alpenvereinom. Náš úspech zapíjame lokálnym červeným vínkom. Všetci traja ale cítime, že nie sme úplne vo svojej koži.



Ďalší deň sa rozhodujeme a volíme zostup cez sedlo Felikjoch. Nie je tam oficiálna cesta, ale videli sme tadiaľ vystupovať skupinu štyroch ľudí. Kráčame po ich stopách. Zo začiatku je to uvoľnené, kocháme sa pohľadmi na zamrznuté kráľovstvo medzi Castorom a Lyskammom. Z vrcholov čnejú obrovské seraky. Ľadovec vytvára neuveriteľné tvary a čím ďalej, tým viac sa otvára. Obchádzame trhliny a do niektorých aj zostupujeme, lebo tadiaľ nás vedú stopy. Divíme sa, ako mohli ísť tadiaľ. Zrazu prichádzame na miesto, kde stopy končia. Stojíme na okraji trhliny a rozmýšľame, čo ďalej. Už sme zostúpili pomerne nízko, tak sa rozhodujeme pokračovať ďalej cez ľadovec. Preskakujeme trhlinu, prenášame batohy a ideme. Lukáš intuitívne hľadá cestu. Obchádzame trhliny, schádzame po topiacom sa snehu a ľade a miestami sa istíme. Využívame rôzne hrany, výstupky a kamene. Na jednom mieste sa nám zastavuje dych. Treba obísť hlbokú trhlinu cez ľadovú stienku. Lukáš lezie prvý a z dvoch ľadových skrutiek vyrába štand. Potom doliezame ja a Laco. Zo štandu zliazame dole opäť na rovnú plochu ľadovca. Skrutky a jednu karabínu nechávame v ľade. Radšej bezpečne zostúpiť ako zbytočne riskovať kvôli pár eurám.



Lukáš nás vedie ďalej a našťastie sa nám nejakým spôsobom podarilo dostať na hlavný masív a ku korytu ľadovca. Ním sa dostávame dolu až ku kamennej suti. Po nej schádzame dole na cestičku, ktorá nás zavedie naspäť do Zernattu. Tešíme sa, že sme to bezpečne zišli a nemuseli volať horskáčov. Pre mňa z toho plynie poučenie, že ľadovec je nebezpečný a treba chodiť regulérnymi vychodenými cestami. Zároveň som si uvedomil, že tento prírodný živel je mocnejší ako človek, pretrváva mnoho ľudských životov a niektoré z nich si aj vezme.



[Aktuálna známka: 2,17]
hodnotenie lnku (ako v kole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Martin Gazdík | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS