Dnes je 20. 09. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1222991
September7061
Dnes343

Chorvátsko 2014 (Porta Fortuna, Paklenica)
Zverejnené 31. 05. 2014 (3108 × prečítané)

Aj tento rok sme sa rozhodli oslavova? májový sviatok práce a vo?no s tým súvisiace lezením na Chorvátskom vápenci. Nenapíšem však o našom výlete ?lánok, ale chcem vám naše zážitky priblíži? krátkym videom. Dúfam, že si na? nájdete chví?ku a neo?utujete.


Jediná vec, ktorú predsa len nemôžem vynecha? je Ka?a, cesta, s ktorou sme sa zoznámili v Paklenici.

Link na video z akcie:

https://picasaweb.google.com/105687547170829748954/Chorvatsko2014PortaFortunaPaklenica02?authkey=Gv1sRgCNzhhNnDjvDDUA#6015908898398396674

Pôvodne sme túto cestu vôbec nemali v pláne ís?, no presvied?acie metódy Pe?a Kormana v podobe re?í: „Ur?ite by ste do toho mali ís?.“ „Nie je to ?ahké, ale vyleziete to.“ „Tomáš, mal by si si zvesi? pytel...“ nám zasiali semienko úvahy do našich lezeckých plánov.
Tomáš sa necítil dobre, dal si de? rest a potom sme sa rozhodli do toho naliez?. Šli sme aj s dvojkou Ras?o B. a Katka ?. Hne? prvú d?žku, vymotanie sa z kria?in, sme chví?ku h?adali, až nás nakoniec potešil štítok na skale s názvom. Neza?ínali sme nejako skoro a ja som si musela akurát zabudnú? ?elovku v aute. Ras?ovo prerátavanie mi tiež ve?a na úsmeve nepridalo. „Máme asi 10 hodín svetla, ?aká nás 10 d?žok. Ak pôjde všetko plynulo, bude to aj so zostupom akurát...“ Aspo? že oni ?elovky mali. Takže asi s takýmito myšlienkami som za?ala liez?.

Tomáš spojil prvé dve d?žky, Ras?o s Katkou to šli na dve, lebo ich 54 metrové dvoji?ky by to nezvládli. Tretiu d?žku som šla ja, taká položená rampa. Nechcela som tomu veri?, že v sprievodcovi píšu len 4b+! ?lovek si pri takom ?ísle povie že by si to lezenie ani nemal všimnú?. V tom novom vydaní skoro všetkým cestám poznižovali obtiažnos?, jedine Mosoraški zvýšili na 6a. No Ka?u a Mosoraški by som ur?ite na jednu úrove? nedávala. Lezenie nie je matematika, nie je ?íslo ako ?íslo.



Celkom som si tam pozakladala a spoliehala sa na silu starých skobiek. Nevedela som, že aj v Paklenici sú takéto horské cesty. Je to stará klasika, kde sa medzi dva nity v pohode zmestia tri skoby v 1,5 metrovej vzdialenosti. Celkom to vystihuje aj popis ?echov, ?o Viola našla: „Proletíš se, ale nezabiješ.“ Aj ke? miestami... Závisí od spôsobu dopadu.
Tá d?žka mala ís? viac po strede rampy, ale tie dva nity som si všimla až zhora zo štandu. Ako Tomáš liezol ?alšiu, papierovo štvrtú d?žku, zospodu liezol ku mne Ras?o a netváril sa moc nadšene. Kri?ím kde sú nity, ktoré som ja nevidela, ke? zrazu iba trhnutie a Ras?o sa gú?a dole, kon?í až pri malom previsíku, skoro až pri Katke na štande. ?ok, o ktorý sa držal povolil a chytila ho až stará skoba. „Proletel se“ asi tak 8 metrov, naš?astie sa tvári živo, zrejme budú len modriny. Dos? ho to však psychicky rozhodilo, ve? koho by nie. Aj ja som bola trochu mimo, lebo som to zhora celé videla. Ke? som si mala predstavi? k?ú?ové d?žky, preglgla som a radšej som rýchlo za?ala liez?.

Štandovali sme tu o jeden štand viacej ako v nákrese, aby nám nedrelo lano. Mala som to zrejme ešte potiahnu? po tej rampe. Naliezam do takého esí?ka, dva nity, jedna skobka a šling?a v prípade potreby. Ve?ne mokré spo?áky boli mokré aj teraz, tak som to tam rýchlo nejako precupkala, nech sa moc nenamo?ím, slu?ka zostala nedotknutá. ?alšia d?žka bola vcelku pekná a ?ahká, potom prichádza d?žka z ktorej Tomáš zablúdil do Passengera. Po hákovaní previsu v noci som naozaj netúžila. Takže hlavne nie doprava. Šla som to teda z?ava, aj ke? pod?a nákresu tam má by? niekde traverz doprava, no ja som ho vynechala a ocitla som sa rovno pri štande pod prvou k?ú?ovou d?žkou. Asi to je ona, ve? je to kút a aj má správny tvar... Nevyzerá nelezite?ne, tam hore sa to zatá?a a tam za tým bude niekde aj štand. Tak to by som mohla vyliez?. V starom sprievodcovi to písali za 6a+.



Myslela som si, že to pôjdem ?aha?, lebo Tomáš sa ešte necítil fit, aj sme sa tak dohodli. No ke? to zbadal, zdie?al môj pocit prelezite?nosti, tak sa dobrovo?ne ponúkol dodrža? poradie. Aká som len bola potom rada! Išiel to parádne, stále napredujúc vpred. Na štande sme sa zatia? všetci stretli, krátka výmena slov a obavy v poh?adoch dohora. Ras?o sa ešte stále po svojom páde necítil dobre.
Sústredila som sa na Tomáša. Ve? už dávno zahol za roh, tak kde je ten štand? Kri?ím 10 metrov, 5 metrov, 2 metre... Kone?ne sa mi zdá že vietor ku mne dovial ZRUŠ. Odliezam ke? zrazu Katka zvolá, že som tam nechala štand. Jejda, to sa mi ako podarilo? Sústredila som sa na Tomáša, na štande nás bolo ve?a a už som chcela by? hore.. Hej výhovorky. Ale bez jednej šes?desiatky sa zaobídeme a na sedáku ešte nejaké zámkové karabíny mám. Nejako to pokombinujeme, ur?ite by som to za hlavný problém k vylezeniu na vrchol nepovažovala.

D?žka to bola brutálna, na vytrvalos?. Bolo to lezenie po nohách. Tomášovi postupne podochádzali expresky, tak už som odcvakávala len rozobraté, istenie poredlo. Za tým rohom, kde som si vysnívala štand, to ani z?aleka nekon?ilo.
Ke? som za ním kone?ne doliezla, bola som rada, že sa môžem vydýcha?. A teraz druhá k?ú?ová d?žka, komín. Na to som ja expert, vždy do? naleziem opa?ne a potom mám chyty za chrbtom a na nohy holú plat?u. Nervózna a so zmiešanými pocitmi som sa tam teda vybrala zašprajcnu?. Najskôr taký ?ahší variant kúto-komína. Jej, keby to tak bolo celú d?žku. No potom som z toho vyliezla a pozrela sa na ten teraz už naozajský komín. Aspo?, že je tam v polke jeden nit. Za?ala som sa tam nejako súka?, moju klasickú dilemu na za?iatku „ako tam naliez?“ som vyriešila úvahou, že predsa by nedali nit na stranu, kde má ?lovek chrbát. Bol tam erárny ?ok, jasné že si cvaknem. Ten nit bol ešte celkom ?aleko, ale visela z neho slu?ka. Viem, že by toho asi ve?a neudržala, no aj tak som mala v úmysle si tam cvaknú? expres. Úmysel síce pekný, no stále ešte nezrealizovate?ný. Sunula som sa nejako hore. Boli to v podstate dve platne vzdialené od seba asi 60 centi a medzi nimi som sa trepala ja. No ni? to, slu?ku nedo?iahnem, tak si založím. Super, zase posun o milimeter... a už som si aj cvakala slu?ku.



Hups, nejako som sa zašprajcla. Dostala som sa do polohy, ke? som mala kolená pritla?ené na hru? a chodidlá v lezkách mi vo?ne viseli. ?o som to po?ula v milión príbehoch? K komínoch hlavne nevydychova?? Podarilo sa mi nájs? nejaký stup a uloži? tam nohu, tla?i? sa hore. Zavadzali mi topánky a flaša na sedáku. Ke? som kone?ne cvakla ten nit, bola som š?astná a zárove? som myslela že umrem. Potom to už bolo ?ahšie, aj ke? zo zadu mi do hlavy narážal skalný zub, ktorý bol vlastne dobrý chyt, no z mojej polohy mi bol nani?.

Ke? som odtia? vyliezla, jediná vec, ?o ma zaujímala bola, kde je štand. Žiaden som nevidela, liezla som ?alej, no za?ala som cíti? ?ahanie lana. Aha nit! No musela som k nemu pretraverzova?, a aj ke? som si pred?žila expres slu?kou, mala som pocit, ako by som bola kô? v záprahu. Rozmýš?ala som, ?i tam nezaštandujem. ?alej to vyzeralo pomerne schodne. Skúsim to ešte dobojova?. Každý krok bol ?ažký, kebyže je ten dolez náro?nejší, nezvládla by som to. Objavila sa predo mnou dlhá, dlhá slu?ka visiaca zo starej skobky. Pozrem doprava a tam mierne podo mnou štand. Pochopila som pre?o je taká dlhá. Na pretraverzovanie. Tak som si cvakla tú skobku, pred?žila ako sa dalo a za?ala zlieza? a traverzova? doprava. Keby niekto nakreslil trajektóriu môjho lana, bolo by to všetko, len nie priamka. Kone?ne na štande! Tomáša ten závere?ný traverz moc nepoteší... Už zostávalo iba zavesi? sa do lana celou váhou a dobra? zvyšok.

Tomáš mi oznámil, že druhá dvojka zlanila, tak sme zostali sami.
Dúfala som, že závere?né dve d?žky už nejako dobojujeme, a ešte z toho bude nakoniec aj pekný prelez v hodnotnom štýle. Predposledná d?žka bola mokrá, viac ako to esí?ko. Tiež tam viselo nie?o ako zhnitá slu?ka. Užívala som si lezenie na hornom. Už som chcela by? hore, posledná d?žka sa mi však na poh?ad ve?mi nepá?ila. Bola to taká madlova?ka na dorazenie na záver. Jedna špára, nohy na trenie. Bol tam erárny ?ok od Pe?a Kormana, dostala som sa k nitu. Tam sa tá špára za?ala zdvíha? a ja som si zrazu uvedomila, že sa neviem dosta? ?alej, nit podo mnou. ?as si založi?. Vytiahla som karabínu s frendami. Ako ju držím v ruke, zrazu si uvedomujem, že tou druhou sa za?ínam púš?a?. Tak som si rýchlo str?ila karabínu do úst, a chytila sa. No vtom som si uvedomila, že sa mi zacvakla karabína o jazyk a m?a to hrozne bolelo. Toho som sná? schopná len ja... Tak som si ju rýchlo vybrala a cvakla na sedák. Výsledok: ni? založené, vysilená a ešte aj s opuchnutým jazykom.

Uvedomila som si, že by som padla rovnako zboku, ako ke? som si zlomila nohu, a od toho momentu som už bola psychicky mimo. Tak som si zliezla, že si oddýchnem, no nebolo kde. A tak som si sko?ila-padlo-sadla. Chýbali mi asi dva kroky, zamrzí ?loveka. Nakoniec to celé doliezol Tomáš.



Na vrchole slávnostná foto a potom už len zostup z Ani?e. Ras?o je dobrý kamarát, prišiel po nás autom. Došli sme do kempu ke? sa stmievalo. Boli sme š?astní, že sme živí a zdraví a hlavne na rovnej zemi. Neviem, ?o si mám o tej ceste myslie?. Pe?o nám stále opakoval, že náš postoj „už to v živote nepôjdem“ sa po mesiaci zmení. Mesiac odvtedy ešte neprešiel, no mám pocit, že minimálne by som to asi odporú?ala tým, ktorí chcú ma? nie?o, na ?o sa dá spomína?. Obtiažnos?ou to asi nie je svetový prásk, ale pre m?a to bol taký zážitok, že ma motivoval sa s vami o? podeli?.

?alšie fotky nájdete tu:

https://plus.google.com/u/0/photos/106833509284018263845/albums/6016241654413827313?authkey=CKKX3ZySlcCS5AE


[Aktuálna známka: 0]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( CelĂ˝ ÄŤlánok | Autor: Hanka Gelenekyová | PoÄŤet komentárov: 3 | PridaĹĄ komentár | InformaÄŤnĂ˝ e-mailVytlaÄŤiĹĄ ÄŤlánok )

Web site powered by phpRS