Dnes je 23. 10. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1226657
Október2586
Dnes41

Lano má dva konce.
Zverejnené 10. 01. 2014 (2923 × prečítané)

Traja králi po dlhej púti usadli u Bernarda, aby sa osviežili pred ?alšou cestou. Najskúsenejší z nich stanovuje ciel a plán ako ho dosiahnu?. Nasledujúci de? hne? sa riadim plánom.

       Celú zimu som trénoval a ani cepínov som sa poriadne nechytil. Aspo? som sa po dlhom ?ase dostal aj na lyže, najprv na Chopku a potom vo Ve?kej Fatre som si vyskúšal backcountry lyže pod dozorom statného ošetrovate?a Juraja Gelenekyho. Potom v zostave Juraj Rusnák, Tomáš Teleky, ja a Lubo Klimek, vajda ?adových medve?ov, sme vyrazili vybúcha? lady dvoch dolín v Rakúsku. Skon?ilo to ve?kolepým prelezom strechovitého ladu, o ktorom vzniklo super video. ?alšie dobrodružstvo som si tak trosku „ukradol“ pre seba, aj ke? som chcel zorganizova? akciu pre druhých (mrzí ma to, že to nevyšlo, nabudúce sa polepším). Preš?apávali sme cestu k Ve?kému Kri?u, ja na ?ele peletónu. ?lovek by neveril, že aj v zalesnenom teréne sa dá spusti? dosková lavínka. Vnútorný pocit, pozrel som sa smerom hore do svahu a v momente som uvidel odtrh. Napadlo ma zabodnú? cepín pred seba a da? sa do podrepu, ale aj ke? odtrh nebol ve?ký ten tlak ma zmietol, letím strmhlav dolu svahom, cepín strácam. Bolo to len par sekúnd, ale sám nechápem tu rýchlos? vlastných myšlienkových pochodov. „Mam strach! Nie, musím sa sústredi?! Môže ma to zasýpa??! Nie je toho snehu až tak ve?a predsa! Musím drža? hlavu hore! ?o ke? narazím na strom chrbtom?! Ako zastavím, ve? nemám cepín?! Pozri konár! Zastavujem! Hurá! Ufff!“ Bolo to len nejakých 15-20 metrov za par sekúnd, ale stihol som si premietnu? všetky možnosti a ešte vníma? realitu, až tak že si pamätám ako keby som sa na seba pozeral ako sa k?žem po bruchu dolu svahom a brzdím o konár.





Velka Fatra



Zimu som zakon?il re?azoukou na Pajštúne. S Marekom sme dali 28 ciest zhruba za 8 hodín. Dva týždne pred Budí?kom s Tomášom sme ochutnali „chamonix style“- sneh na nástupe a skala sucha a prijemne vyhriata. Ve?ká noc nás po?asím nahnala do K2 a tak s Hankou sme dali indoorovú re?azovku v pocte 39 ciest. Nasledoval Budí?ek, kde som liezol s Deni. Podarilo sa mi pár prvých RP prelezov a tým som nazbieral body na vlastný osobák na Budí?ku. Najviac ma však potešil prelez Reality (ešte pred úpravou) a Kodiaka. Na druhy de? sme vybehli na Kršlenicu potrénova? OS prelezy. Podaril sa mi Neznámy sokolík VI+ a aj Sultán, ale mne osobne sa zdal ?ažší aspo? za VII-.



Pobudickova pohoda na Krslenici



       Neprešiel ani týžde? a už som sedel v aute spolu s Marekom, Pe?om Skywalkerom a Karolom ve?vyslancom AC LOKO v Nemecku smerom do Chorvátska. Prvýkrát som navštívil Paklenicu. Je to úžasné miesto. Cítil som sa tak silný a odhodlaný is? si po svoje sny. Na zoznámenie sa s paklenickým vápencom som vybral Watersong. S Marekom sa nám hne? zdaril tímový OS prelez. Po zostupe sme stretli Pe?a a Karola, ktorí ako správni paklenickí veteráni nám poukazovali nástupy k cestám. ?lovek sa len ?uduje nad koncentráciou to?kých ciest rozmanitého charakteru na tak malom mieste. Nasledujúci de? sme vyrazili do Velebitašiek. Prvá d?žka ma priam zasko?ila, ale každou ?alšou som sa rozliezol. Chalani ma upozor?ovali, že k?ú?ové spo?áky zvyknú by? vlhké, ale ako náhle som ich uchopil, v momente som mal plne dlane vody. Opätovne som nastupoval a vracal sa z k?ú?ového miesta. Skúsil som to obís? plat?ou, ale bolo to ve?mi ?ažké. Tak som sa vysilil, že mi ostalo už len hákova?. Marekovi sa naopak podarilo preliez? k?u? bez odsadu, až ma mrzí, že sme si neprehodili garde. Po ôsmych hodinách stojíme na vrchole Ani?i. Tretí de? „oddychovka“ – Pero. Marek ?ahal prvú k?ú?ovú d?žku, bravúrne OS v jeho podaní. ?alšia na programe Diagonálka na Debeli. A opä? cesta, kde sme si mali prehodi? poradie. To ?o nesadlo Marekovi sadlo mne a naopak. Predposlednú d?žku som šiel pod?a nákresu a hne? som zistil, že to ?asto veru nie je lezené. Vä?šina lezcov to zrejme lezie variantom cez Senza Pieta. Potom sme si dali ešte pár jednod?žok. Najviac ma zaujala cesta Inox, za?ína po madlách v miernom previse a v hornej ?asti prechádza do typických paklenických rín. Piaty de? sme ale už naozaj dali restday a na závere?ný sme si nechali Mosoraški. Oddych bol výdatný a tympádom lezenie jedna rados?. Tak som sa vytešoval a vyspevoval si, že som tým Marekovi liezol na nervy. Išlo nám to od ruky, stihli sme aj foti? a natá?a?, kocha? sa okolím a za tri hodiny sme boli hore. Potom sme už len po?kali Janku a Boža a spolu vyšli na vrchol. Na zaver výletu rozlú?ka s Paklenicou priamo na Ani?i, ?o viac sme si mohli pria?. Sen mi síce nevyšiel ako som chcel, ale nabral som cenné skúsenosti a pri zostupe som došiel na ?alší, ktorý je len otázkou ?asu. ?i sa podarí alebo nie to sa uvidí, ide hlavne o to, že mám možnos? sa o to pokúsi?.



Paklenica 2013



       V polovici mája som pozbieral menšiu grupu a vyrazili sme spoznáva? Hollental. Ako štandardne sme za?ali v ob?úbenej Vordere Klobelwand. Dvojky v zložení Marek Bálent – Mišo Ferianc a Martin Gazdík – Maroš Mitucha som nahnal do Suderera a ja spolu so Zuzkou Ki?ovou-Stohlovou sme sa zavesili za Kristiána Stohla v ceste Gaisbauer-Jug weg. Vsetkym sa podaril pekný prelez hodnotným štýlom, aj ke? orientácia v stene sa nezaobišla bez úsmevných situácii. Podve?er som im ešte ukázal populárnu veži?ku nad kempom. Niektorí si dali Ga GaGaa na OS a potom aj Westside story. Ja som sa pokúsil o OS cesty RUNA RUNA. Chcel som obe d?žky spoji? do jednej a tak som zvolil istenie polovi?kami a aby som minimalizoval trenie prvé dve istenia som necvakol a na ?alšie tri som si predlžil 60-kovymi expresmi. Prvá VI+ bola dos? hustá, ale síl mi ostalo dos?. Medzištand som cvakol ako postupové 120-kou a pokra?oval som ?alej, takých sedem metrov nad nim za?ína k?u?. Kon?ekmi prstov pravej ruky som zvieral nejaký malý odštiepok, ?avou rukou som držal mikro listu, jediná dobrá bola pravá noha, ale ?avou som márne h?adal dobrý stup. Neustále som striedal nástup s úkrokom spä?. Sily sa rýchlo minuli, tak som sa vrátil na medzištand, kde som si odpo?inul aby som sa pokúsil aspo? o RK. Na koniec nevyšlo ani to, tak som to musel háknu?. Pod?a sprievodcu je to za A0, ale mne sa to podarilo až A1. Po okúsení Paklenice som si zlepšil cit pre posudzovanie obtiažností a po neúspešnom pokuse v RUNA RUNA som zistil, že prvá VIII- ma bude musie? po?ka?. Druhy de? bol na programe Blechmauer. Kristián a Maroš sa pustili do Woachtalakante, Martin a Mišo do King Kong Karl a Marek a ja sme plánovali Johna Wayne-a, ale na nástupe už ?akali bratia ?esi (lepšie povedané jeden brat a tri sestry) a ani otázka „Ko?ko pív by stalo predbehnutie?“ s nimi ni? neurobila. Tak sme zvolili is? do King Konga za chalanmi a urobili sme dobre. Po?kali sme kým odlezú Rakúšania, ?o šli za Martinom a Mišom, a vyrazili sme. Marek natiahol prvé dve d?žky naraz, ja som spojil 3.-5. d?žku do jednej, pri?om som predbiehal Rakúšanov. Marekovi ostali posledné dve, tiež na jeden ?ah a ešte stihol da? babu doliezajúcemu Mišovi a Martinovi. Dali sme to za hodinku a štvr?, ja som síce cestu už liezol, za to Marek šiel svoje d?žky OS. A hne? bol za nami pekný víkend.



Hollental maj



Za?iatkom júna nás pozval Michal Ferianc k nemu na Liptov oslávi? jeho narodeniny a tiež sme si boli zaliez? v Bielej dolinke. Marek tak bol už o de? skôr, tak mi poukazoval skvosty. V City center a na Veži som poliezol nejakých 10 ciest prevažné okolo VI/VI+, najviac mi však utkveli zaujímavé cesty ako Vtá?ik, Los ?virikos a Bordel, v ktorom som dal tri neúspešné pokusy a až na druhý de? ten štvrtý pokus bol úspešný a pekná, aj ke? krátka, ale previsnutá sedmi?ka bola na svete. V ten posledný de? som však vyliezol cestu Spomienka za VII- na Hrádockej, ktorá ma však oslovila najviac a najviac si ju cením z tej akcie. Kto ma rad výlezy z bazéna po rajbasoch a riešenie hlavolamov na malých lištách vrelo odporú?am. Nebojte sa, nie je to žiadna „VYSOKA KÁVA“.
Vysoka káva prišla o mesiac, ale predtým sme s Hankou a Martinom vybehli na Kršlenicu. Opä? sa nám podarilo pár pekných OnSight-ov. No mne vlastne iba jeden, v ktorom som v lezení objavil 4. dimenziu. Ale vrá?me sa k tej káve, ktorú som si navaril na tradi?nom Sú?ove. Prvý de? paráda, pozvešal som si staré resty West side story a Midnight shark, podaril sa OS ciest Adéla ešte neve?erala a Modré misky. Ve?er dopadol perfektne (ale ráno rozhodne nie), pod?a vyhlásenia predsedu klubu: „Tak toto sa nám ešte nepodarilo, zrúba? sa hne? po prvom dni.“ Tápam v potravinách a narážam na spásonosný mok VINCENTKA, ktorú dola?ujem piskotmi a hne? je jasný program restdayu. Závere?ný de? sa mi podarilo si zachova? tvar zvesením ?alších pyt?ov Hodvábna cesta a Paramónia, slávna to „pä?ka“, a ešte RP prelez o ni? menej populárnej Cesty svedkov liehovových.
       Prišiel ?as zúro?i? prípravu na skalkách a natrénova? vytrvalos? vo viacd?žkových cestách, tak sme opä? vyrazili do Hollentalu v zložení Marek, Maroš a ja. Druhý de? za nami prišla Heda s Henou z Filozofu. Liezli sme v trojici, dve d?žky ?ahal Marek, potom dve ja a tak sme sa striedali, Maroš bol v úlohe koordinátora, ale už si nepamätám ?o koordinoval. Prvú cestu sme si vybrali jednu z noviniek v Klobelwande s názvom De Oide Wurzn za VII-. K?u? vyšiel na m?a a opä? moje naliezanie a vracanie sa spä? až kým som sa nevy?erpal. Vrátil som sa na štand, chví?ku som si oddýchol a hne? som to preliezol štýlom RK. Piata a šiesta d?žka sú taká agrárna turistika a dá sa to spoji?, ale zvyšok cesty je ve?mi pekný a odporú?am. Nasledujúca cesta bola ?alšia novinka Rosehochzeit v stene Blechmauer. Je to susedka cesty King Kong Karl, nástup majú spolo?ný. Celkom kompaktná, treba len ráta?, že nie je ešte olezená a o?istená. A ako v skoro každej hollentalskej ceste, aj tu sa nachádza travi?kova d?žka a to štvrtá. Závere?nú k?ú?ovú d?žku ?ahal Marek, dobrý výkon v jeho podaní. V tope sa uvádza VI+, ale všetci sme mali pocit, že to bolo o trošku ?ažšie a o to krajšie. Poobede nám Hena ukázala sektor jednod?žkových ciest blízko kempu za vežou. Parádne možnosti v obtiažnosti od VII až do nejakých X, klenby a previsy ako z lezeckých filmov s najlepšími lezcami. Naj?ahšia cesta a jediná za VI+ Gamschartolympiade ma len ?ažší nástup potom to je už pohoda. Hena mi odporu?ila cestu Ritual VII+. Nie celkom istý som sa do nej pustil. Snažil som sa poriadne sústredi?, robi? logické a technicky správne pohyby, aby som ušetril ?o najviac síl a tiež som si dával na?as, liezol som hlavne na istotu. A ani som sa nenazdal a môj prvý OS cesty za VII+ bol na svete. Po preleze sa mi zdala by? ?ahšia, ?í to bolo tým, že mi tak sadla alebo je naozaj jedna z tých ?ahších, neviem, hlavne, že sa podarila. Na tretí de? sme si zvolili jednu z klasik Hollentalu Blechmauer Verschneidung. Tentokrát Marek zastal úlohu sprievodcu dámam, nastupovali variantom cesty Absurdistan a ja s Maršom sme išli regulérne. Tretí štand som obišiel a liezol ?alej priamo do k?ú?ovej d?žky. Kútom hore, nasleduje traverz plný chytov a stupov, ktorý ale vyžaduje správnu techniku a vytrvalos?. Istiace možnosti sú výborné, ak mate istítka vä?ších ve?kosti, a preto sú borháky od seba vzdialene 3-5 metrov, ktoré mi posta?ovali, lebo som sa cítil isto. Ke? som sa ocitol v naj?ažšom mieste, nemohol som cvaknú? expres lebo v borháku sa nachádzala slu?ka so silno zatiahnutým líš?ím uzlom. Visel som na jednej ruke, natekalo mi a za?al som nadáva? na celú stenu zatia? ?o som ho rozoberal. Rýchlo som cvakol expres a v klude som vyklepal bandasky. Naštvaný som chcel zobra? tú slu?ku, ale poh?adom dolu na zástupy za nami som dal slu?ku spä? spojením cez majlonku. Kútik nad k?ú?om tiež nebol zadarmo a ke? som doliezol na štand, celý spotený v tri?ku bez rukávov, tak ma zarazil poh?ad na ?eskú dvojicu. Chalan a baba v páperových vestách. Ledva sa mi odzdravili a boli podozrivo ticho. Zrejme oni tam zanechali tu super slu?ku, za ktorú som im bol tak „v?a?ný“. Maroš doliezol za mnou a hne? sa pustil do ?alšej d?žky. Je to hodnotná V+ s dlhými odlezmi a Maroš ju bravúrne vyliezol. Posledné dve d?žky obliezame variantom Seitelbergerriss VI-, ktorú vrelo odporú?am milovníkom špár a komínov.



Hollental jul



       Leto naberalo na intenzite a teploty boli na nevydržanie. Nastal ?as na hory, len žia? Tatry asi nie sú ve?kým hitom. Tak som osedlal svoju Pandu, poži?al si grigri a navigáciu. Ve?er po prací som krá?al k autu, tak zah?adený do myšlienky, že ?o to vlastne idem spácha?, že som si ani nevšimol Alex, ktorá išla oproti mne. Popriala mi ve?a š?astia a m?a hne? napadlo, ?í to nie je posledná z mojich blízkych, ?o ma uvidí živého. A podobne veselé myšlienky ma napadali celu cestu. Ráno som sa utvrdil vo výbere cesty. Blechmauer Verschneidung bola správna vo?ba, cestu poznám a je vä?šinu d?a v tieni, takže teplo ma tak neunavovalo. Lano do batoha, batoh na chrbát, poh?ad na hor a vyrazil som. Prvú d?žku som liezol bez istenia a hne? som si uvedomil podstatu lezenia najintenzívnejšie ako sa len dá. Miera ovládania strachu je úmerná s mierou sústredenia, a je jedno ?í leziete sólo alebo s partnerom. Tie dve schopnosti sú so sebou tak prepojené až ma mrazí. Cvakol som odsadáva?ku do prvého štandu a v momente ú?ava a rovnako bleskové uvedomenie si reality. Spojil som 2. a 3. d?žku, následné zla?oval spä?, pritom cvakal k?ú?ové istenia v zlomoch cesty, zrušil som štand a opä? liezol hore tu istú d?žku. Na štande som prekufroval lano do batoha, cvakol ho do grigri a vyrazil do k?ú?ovej d?žky. S batohom to bolo úmorné. V k?u?í som stretol spomínanú slu?ku na mojej majlonke, v hornom kútiku som sa sunul ako slimák a sily mi ubúdali ako krv z pre?atej tepny. Po dosiahnutí štandu som dych?al ako slon. Ke? som sa zbadal, za?al som zla?ova?, ?o bolo pracné lebo k?ú?ová d?žka je taký cik-cak. Hore som už neliezol, ale žumaroval. Po každom vycvaknutí nasledovalo pekne kyvadlo, pripadal som si ako vo filme o Yosemitoch. Ke? som sa hojdal na lane v previse priamo pod štandom a za?al som žumarova? hore, znova som si uvedomil krehkos? bytia. V tom momente mal život hrúbku 10 mm a odolnos? vlákien, ktoré sa šuchajú o drsnú skalu. Opä? prekufrova? lano, opä? natiahnu? d?žku, opä? zlani? a opä? žumarova?, ?í liez?. Stále ste v pohybe, nie je oddych ako ke? sa s par?ákom striedate vo vedení. Psychicky oddych je iluzórny. Je rozdiel medzi ?ahaním a žumarovaním, ale to ovládanie strachu z pádu pre sústredenie je rovnako únavné ako strach z desivých predstav, ktoré sa objavovali po?as kufrovania lana na štande. Preto som si nemohol dopria? dlhší oddych, musel som liez?. 5. a 6. d?žku som spojil a tak som sa pustil do závere?nej. Naj?ažšie miesto za IV+ onsight-ujem na hranici pádu. Dosiahol som vrchol a ?alšia ilúzia, musel som sa ešte vráti? a žumarova?. Po piatich hodinách nepretržitej ... (hore-dole-hore) som sa zmohol len na zvalenie na zem, pitie a jedenie.
       Nasledujúci de? predpove? hlásila obla?no bez zrážok. Ráno ani mrá?ik. John Wayne je orientovaný na východ, za?alo to zaujímavo. Zo sedem d?žkovej cesty som spravil trojd?žkovú. V prvej mi dal zabra? traverz cez pilier za VI-. Na rad prišlo k?ú?ové miesto, ve?mi pekný bouldrik v platni. V drobných stupoch a chytoch som dostaval zabra?, dal som expres do borháku za k?ú?om, ale lano som nevedel cvaknú?. Už som nevládal a odsadol som. Ocitol som sa na polici tri metre pod. Tam ma napadla myšlienka necha? ruksak v stene a vy?ahova? si lano. Prvý a posledný krá?! Len tak tak som doliezol ku štandu. Potom hne? nasledovalo druhé miesto za VI+. Lezky mi horeli ako v ohni. Opä? moje tane?né kroky, vpred a hne? spä?, len vtedy som nemal viac síl ako na tri pokusy. Bolo zbyto?né špekulova? a tak som to hákol. Dostal som sa k suchému stromu, kde bola kniha výstupov. Nikde žiaden tie?. Bol som na kašu. Zaver je cho?ák, ale lano som chcel vytiahnu? až hore. Nebol som si istý ?í naozaj bude sta?i?, ale vydarilo sa. Fixol som ho o strom a hodil sa do prvého tie?a. Vodu som hltal ako o život, ale musel som si ešte nie?o necha?. Ve? ešte musím zlani? a potom žumarova?. Posledný hlt vody a potom zostup. On Sight a ani vo?ný prelez sa mi nepodaril, ale cenná skúsenos? to bola. Ke? sa ma kamaráti pýtali, že aké je istene sólo, napadla ma jediná odpove?. LANO MÁ DVA KONCE. A myslím si, že tato veta to vystihuje presne. Je len na ?loveku samom, ?i vidí všetky významy týchto slov, alebo len ten, ktorý chce vidie?.



Hollental - prve istene solo



Koncom augusta zorganizoval Maroš Marek bouldrovú akciu na Kamennej svini nad Ra?ou a poukazoval nám jeho bouldre, ktoré vyliezol ešte v rokoch sedemdesiatych a poviem, že niektoré kúsky nám dali veru zabra?. V polovici septembra som sa kone?ne dostal do Tatier. S Adim Zvarom sme si vybrali Koziu stenu vyskúša? nejaký ten prvovýstup. V sobotu sme sa pustili do smeru, ktorý si vybral Adi. Prvú d?žku v nástupových platniach sme vybehli bez istenia. Následné sa Adi pustil po malom pilieriku, na konci ktorého nav?tal nit. Potom cez previs obtiažnosti za VII+, nad nim malou špárkou, ktorá po par metroch konci, tak nav?tal do platne ?alší nit, takže naliezol do platne za VII a odtia? dlhým odlezom až ku štandu. Ke? som sa vyzlínal až k Adimu, tak sme nav?tali ?alší nit. Týchto 25 metrov nám trvalo 5 hodín. Adi sa ešte pozrel ?o sa nachádza nad previštekom a zlanili sme dolu. Usúdili sme, že lepšie bude, ke? sa bude pokra?ova? s v?ta?kou a nie v?ta? ru?né. V nede?u sme sa pustili do smeru, ktorý som si vybral ja. Prvá d?žka sa za?ína pilierikom, ktorý prechádza do špáry, ktorá v jednom mieste dos? vyklá?a. Nad nim sa spara rozšíri do komína a nim asi po takých 10 metrov vyleziete na pilier a pred trávami som urobil štand. V komíne bolo dos? vo?ných šutrov, tak som musel liez? opatrne. Ohodnotil som to tak na VI-. Druhu d?žku šiel Adi, snažil sa obchádza? trávy a liez? ?o najviac na skale. Nejaké metre sú tam spolo?né s ?alšími dvomi cestami ?o tam vedú. Obtiažnos? tak II-III. Tretia d?žka vedie po hrane ve?kej šupiny, ktorá sa opiera stenu a tou potom po platni jasným zárezom. V polovici som narazil na ?alšie šupiny v rozmeroch 2 x 2 metre a ani za svet som nechápal ako silou sa tam držia. Rozhodne som to nechcel ani skúša?, tak som odbo?il doprava a skon?il na polici, z ktorej už niekto zla?oval. Adi doliezol za mnou a pre pokro?ilý ?as sme sa rozhodli vráti?, sná? cez zimu tie šupiny padnú a budeme ma? vo?nu cestu.



Kozia stena



       Sezóna sa rýchlo skon?ila a na jese? som sa za?al venova? opä? drytooling-u. Bol som v pomykove, lebo v predchádzajúcu zimu mi to moc nešlo, ale zrejme dozrel ?as a za?al som sa trosku zlepšova?. Na múriku mi to išlo o dos? lepšie, doma si upravil náradie, aby som mohol zhybova? na cepínoch. Adi Zvara organizoval Majstrovstva drytooling-u v K2 a tak som sa spolu s Martinom Gazdíkom zú?astnil. Bol som v opä? vytrasený, lebo na umelej stene to bolo pre m?a opä? nie?o nové. Nabral som skúsenosti a za?al si zvyka? na umelú stenu.



Dry Tool Cup Bratislava 2013



       Za?iatkom decembra som sa zú?astnil na Drytool Cup-e v Brne. Bol som v skupine, ktorá za?ínala v ceste za M8. Povedal som si, že skúsim a uvidím. Dostal som sa do dvoch tretín a tam som vyletel. Potom nasledovala cesta za M5, v ktorej som dosiahol TOP. Potom ?alšia cesta za M7, kde som sa dostal nejaké tri kroky pod top. Štvrtá cesta bola za M8+ a ke? som videl, že sa za?ína paragánmi, tak som zaváhal. Nakoniec sa mi na po?udovanie podaril úvodný paragán a ke? som sa dostal k druhému bolo jasné, že pre dnes sta?ilo. V piatej ceste som dal tri pokusy, ale tam tiež paragánový za?iatok ma dorazil. Finále bolo parádne, u žien jasne dominovali Lucie Hrozová a Martina Kratochvilová. U mužov to bolo ve?mi napínavé. Najlepšie zo Slovákov sa umiestnil ?uri Švingal na tre?om mieste. Po vyhodnotení sa za?ala búrlivá afterparty. ?udia nainfikovaní drytool-ovým vírusom sú úžasní. Skvelá partia s úplné iným nádychom ako v iných lezeckých disciplínach. Ja som sa umiestnil na 34 mieste zo 41, ?o ma milo prekvapilo. Hlavne som bol spokojný so svojim výkonom, v podstate som flashoval obtiažnos? M5/M6. Tak dúfam, že svoje skúsenosti budem môc? v zime v roku 2014 zúro?i?.



Dry Tool Cup Brno 2013





( Celý oznam | Počet komentárov: 2 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť oznam )

Web site powered by phpRS