Dnes je 14. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1204911
August10993
Dnes503

Improvizovaná záchrana na skalách
Zverejnené 18. 03. 2012 (10530 × prečítané)

Podstatou improvizovanej záchrany je si osvoji? metódy, za pomoci ktorých dostaneme zraneného spolulezca z ?ažko dostupného miesta na vhodnejšie (polica, rampa, nástup, ...), kde mu môžeme pohodlnejšie poskytnú? prvú pomoc a pripravi? ho na transport pre záchranné zložky. Existuje názor, že improvizovaná záchrana je vedomos? potrebná lezcom pohybujúcim sa v horách. Je to chybný postoj, pretože aj vo viacd?žkových cestách v neve?horských terénoch sa môžeme dosta? do situácie, kedy budeme musie? pomôc? spolulezcovi.

Úvod

Podstatou improvizovanej záchrany je si osvoji? metódy, za pomoci ktorých dostaneme zraneného spolulezca z ?ažko dostupného miesta na vhodnejšie (polica, rampa, nástup, ...), kde mu môžeme pohodlnejšie poskytnú? prvú pomoc a pripravi? ho na transport pre záchranné zložky. Existuje názor, že improvizovaná záchrana je vedomos? potrebná lezcom pohybujúcim sa v horách. Je to chybný postoj, pretože aj vo viacd?žkových cestách v neve?horských terénoch sa môžeme dosta? do situácie, kedy budeme musie? pomôc? spolulezcovi.
Samotnej záchrane predchádza posúdenie stavu zachra?ovaného po páde. V prípade, že zachra?ovaný nekomunikuje alebo udáva závažné poranenia (problémy), snažíme sa, ?o v najkratšom ?ase k nemu dosta? a poskytnú? mu prvú pomoc, aby sme o?ho neprišli skôr než ho dostaneme spä? na istiace stanovište, pripadne k miestu odkia? budeme zla?ova?. Ak zachra?ovaný sa ocitá v bezvedomí, je ve?mi dôležité ho ?o najskôr dosta? z polohy vo vise do protišokovej polohy na policu. Ideálny limit sa uvádza do 20 minút od pádu, ?o je ?asové rozhranie kedy sme schopní výrazne zníži? riziko nevratných zmien v organizme, alebo spomalenie šokového stavu u postihnutého.
Pravidelné nacvi?ovanie (opakovanie) metód improvizovanej záchrany pred sezónou, je dobrým krokom ako sa na ?u pripravi? z h?adiska bezpe?nosti, aj pre skúsených lezcov.

1. Spúš?anie

1.1 Spúš?anie jednej osoby (zraneného)

Najjednoduchší spôsob záchrany je spúš?anie. Ak to situácia a okolnosti umož?ujú mali by sme preferova? tento spôsob záchrany, pretože je jednouchý a rýchly.
Najprv je dôležité vedie? posúdi? ko?ko metrov budeme spúš?a? zachra?ovaného a ko?ko máme k dispozícii lán. Štandardne vo viacd?žkových cestách sa lezie s dvojitými alebo polovi?nými dynamickými lanami o d?žke 60 metrov a vtedy sme schopní spusti? zachra?ovaného o 120 metrov. Ak je na blízku ?alšie lezecké družstvo, ktoré nám môže pomôc? a poskytnú? ich laná na záchranu, máme na spúš?anie 240 metrov, ?o je už dostato?ná d?žka na ve?kú ?as? stien v neve?horských oblastiach.
Zachra?ovaného, ak to je ho stav a terén dovo?uje, spúš?ame samého a to cez polovi?ný lodný uzol v HMS karabíne, ktorá je dostato?ne ve?ká aby ?ou prešiel uzol, z istiaceho stanoviš?a. Laná zviažeme súbežne vodcovským uzlom s dostato?ne vo?nými koncami (min. 30 cm). V momente ako sa vodcovský uzol priblíži k polovi?nému lodnému uzlu necháme ho pomaly prek?znu? HMS karabínou, až narazí na zovretý otvor medzi karabínou a krížovým ohybom lana, kde už nemôže pokra?ova?. Pod za?ažením zachra?ovaného sa ohyb lana zvä?ší do slu?ky. Ke? bude táto slu?ka dostato?ne ve?ká, aby ?ou prešiel vodcovský uzol, najprv prevle?ieme vo?ne konce lana a následné na to trhnutím prevle?ieme aj vodcovský uzol a môžeme pokra?ova? v plynulom spúš?aní. Pred trhnutím lana po?as prevliekania uzla je nutné upozorni? zachra?ovaného!


Obrázok 1 - Spúš?anie s polovi?ným lodným uzlom

1.2 Spúš?anie dvoch osôb (so záchrancom)


Ak je potrebné aby zachra?ovaný bol spúš?aný s ešte jednou osobou, ktorá koriguje jeho polohu, dochádza k vä?šiemu za?aženiu pri spúš?aní a preto je nutné zvýši? aj brzdnú silu. To zabezpe?íme za pomoci dvojitého polovi?ného lodného uzla (dvojitý HMS). Spúš?anie zastavíme v momente, ke? už sa spojovací uzol lán nachádza v dostato?nej blízkosti od HMS karabíny v istiacom stanovišti, tak aby sme mohli urobi? „kravský“ uzol. Následne zoberieme pomocnú REEP šnúru, s ktorou uviažeme na za?ažené lano zadrhovací Prusikov/Machardov uzol. Vo?né konce REEP šnúry uviažeme do polovi?ného lodného uzla v ?alšej HMS karabíne, ktorú pridáme do istiaceho stanoviš?a a zafixujeme ich „kravským“ uzlom. Pomocná REEP šnúra by mala ma? d?žku aspo? 3 metre. Potom odblokujeme dvojitý HMS uzol a za?aženie prenesieme do zadrhovacieho uzla. Opätovne naviažeme dvojitý HMS uzol, ale so spojovacím uzlom tesne pod HMS karabínou. Uvo?níme „kravský“ uzol na REEP šnúre a pomaly spúš?ame do úplného za?aženia záchrancu a zachra?ovaného. Odviažeme zadrhovací uzol a ?alej spúš?ame.


Obrázok 2 - Spúš?anie s dvojitým polovi?ným lodným uzlom

2. Vy?ahovanie na istiace stanovište

2.1 Metóda Strauss

Základná metóda, ktorá sa vyu?uje na kurzoch skalného lezenia sa volá Straussova metóda. Je to technika, ktorú používame v situácii, ke? nastane pád pod istiace stanovište.
Predpokladáme, že materiál, ktorý mame k dispozícii je minimálny, ke?že sa nachádzame v úlohe isti?a a spolulezec predtým než odliezol od štandu si zobral všetok dostupný materiál k isteniu v postupe. V našej pozícii by sme mali disponova? minimálne dvomi pomocnými REEP šnúrami (štandardne sa používajú v priemere 5-6 mm a d?žke 2 m, jedna zviazaná na sebaistenie a druhá vo?ná bez uzla alebo ?ahko rozviazatelným uzlom) a materiál v istiacom stanovišti.


Obrázok 3 - Kravský uzol

  • Uvo?nenie rúk isti?a - Po zachytení pádu zafixujeme istenie pomocou tzv. „kravského“ uzlu, aby sme si uvo?nili obe ruky.
  • Zavesenie hmotnosti zachra?ovaného na lano - Následne vezmeme spomínanú REEP šnúru, je potrebne aby bola rozviazaná, a uviažeme na prame? lana v ktorom visí zachra?ovaný, Machardov alebo Prusikov zadrhovací uzol. Vo?né konce REEP šnúry omotáme okolo tela HMS karabíny na strane, kde nie je západka, tzv. „viano?ku“ a tú ukon?íme ambulantným uzlom.


  • Obrázok 4 - Machardov uzol, viano?ka a ambulantný uzol na modrej REEP šnúre

  • Zrušenie istiacich uzlov - Zrušíme istenie kravským a polovi?ným lodným uzlom a ponecha? lano vo?ne prevle?ené cez HMS karabínu a cela brzdná sila prejde do zadrhovacieho uzla.
  • Zavesenie hmotnosti záchrancu na lano - Uviažeme druhú REEP šnúru do Prusikového/Machardovho uzla na lano z opa?nej strany od HMS karabíny a upevnime si o sedací úväz. Prenesieme do? svoju hmotnos? a tým od?ah?íme sebaistenie cez lodný uzol v istiacom stanovišti, ktoré si povolíme na vhodnú d?žku potrebnú k vy?ahovaniu. Za ideálnych podmienok sa snažíme povoli? sebaistenie ?o najbližšie k zachra?ovanému.
  • Vy?ahovanie zachra?ovaného - Potom môžeme za?a? samotné vy?ahovanie a to spôsobom protiváhy nášho tela. Nohami sa snažíme tla?i? smerom dolu a rukami ?aháme za lano, v ktorom visí zachra?ovaný. Ke? prídeme do miesta, pokia? sme si pred?žili sebaistenie v istiacom stanovišti, za pomoci zadrhovacieho uzla vyšplháme po lane spä? k istiacemu stanoviš?u (tzv. „vyprusikujeme“) a opätovne vy?ahujeme zachra?ovaného až pokia? ho nedostaneme na istiace stanovište. V okamihu ako sa nám to podarí a vyprusikujeme spä? k istiacemu stanoviš?u.


  • Obrázok 5 - Metóda Strauss

  • Zaistenie zachra?ovaného na istiacom stanovišti - Vytvoríme si sebaistenie so slu?ky a karabíny do istiaceho stanoviš?a (tzv. „odsadáva?ku“) a následné hne? zaistíme zachra?ovaného. Je dôležite aby sme boli neustále istení cez sedací a zárove? aj hrudný uväz. Bu? jednoducho prevle?enou šitou slu?kou cez oká sedacieho a hrudného uväzu, alebo tzv. „alpským“ spôsobom nešitou dutou slu?kou. Tiež na to dbáme aj v prípade zachra?ovaného, ktoré ho môžeme zaisti? rovnako ako seba do odsadáva?ky, ktorej rušenie pri zahájení zla?ovania bude prácnejšie, ke?že bude za?ažená celou hmotnos?ou zachra?ovaného a pri odopínaní bude potrebné ho nadvihnú?. Preto na zaistenie zachra?ovaného môžeme použi? REEP šnúru, ktorú uviažeme do „viano?ky“. Tú je možné jednoducho rozviaza? jednou rukou bez zvýšenej námahy.


  • Obrázok 6 - Zranený istený "viano?kou"

  • Príprava na zla?ovanie - Po zaistení zrušíme vy?ahovací systém („prusiky“) a odviažeme seba aj zachra?ovaného z lana, ktoré pripravíme na metodické zla?ovanie. To znamená ma? lano poistené proti pádu pokia? ho neprevle?ieme cez vratný bod a urobi? na koncoch lana uzly, aby nedošlo k prek?znutiu cez zla?ovaciu pomôcku.
    Po príprave lana na zlanenie vložíme ho do zla?ovacej pomôcky (osmy, kýblika, ...), ktorú si predlžíme slu?kou, tak aby bola v dosiahnute?nej vzdialenosti od nás. Potom uviažeme Prusikov/Machardov uzol pod zla?ovaciu pomôcku, aby sme brzdiacou rukou sú?asne ovládali zadrhávací uzol a zrušíme vlastné sebaistenie.. Ak zla?ujeme pomocou osmy môžeme využi? možnos? aretácie.
    Nasledujúci krok je pripnú? zachra?ovaného do zla?ovacej pomôcky a zrušíme jeho istene v istiacom stanovišti. Pri odsadáva?ke použijeme ?alšiu šitú slu?ku v princípe kladky za pomoci ktorej zdvihneme zachra?ovaného, tak že stúpime do slu?ky a protiváhou vlastného tela ju od?ah?íme. Tu sa ukazuje výhoda „viano?ky“, ktorá sa dá bez námahy a v kratšom ?ase rozviaza? jednou rukou.
  • Zla?ovanie - V tomto okamihu môžeme za?a? zla?ova?. Zraneného spolulezca máme pred sebou oto?eného chrbtom ku skale. Jednou rukou mu pridržiavame hlavu a druhou regulujeme plynule zla?ovanie. Po?as zla?ovania pozorujeme pozorne terén a h?adáme vhodne miesto na ?alší vratný bod.

2.2 Zla?ovanie v závese

Zla?ovanie v závese je technika, pri ktorej zla?ujeme so zachra?ovaným na chrbte. Tento systém je vhodný na položený terén, kde nie je možné zla?ova? so zachra?ovaným pred sebou. Princíp spo?íva v tom, že si obhodíme zachra?ovaného cez rameno, ale treba si predtým dobre usporiada? zlanovací systém, pretože dôjde k menšiemu pooto?eniu zla?ovacej pomôcky. Ke? už máme zachra?ovaného na chrbte upevníme si ho slu?kou okolo tela pre lepšie ovládanie a takejto polohe zla?ujeme.


Obrázok 7 - Zla?ovanie v závese

2.3 Metóda Hoi

Podstatou Hoiovej metódy je zjednoduši? postup pri záchrane a jej urýchlenie


Obrázok 8 - Metóda Hoi

  • V prvom kroku je ve?mi dôležité posúdi? funk?nú d?žku lana. Pokia? sa zachra?ovaný po páde nachádza do vzdialenosti polovice d?žky lana od istiaceho stanoviš?a je možné zaháji? záchranu pod?a metódy Hoi a nie je nutné ho vy?ahova?.
  • Po zachytení pádu urobíme „kravský“ uzol a uviažeme Prusikov/Machardov uzol z REEP šnúry, ktorú uviažeme do „viano?ky“ v HMS karabíne rovnako ako pri Sraussovej metóde. Následné zrušíme „kravský“ a polovi?ný lodný uzol. V tejto pozícii pristúpime k samotnej Hoiovej metóde.
  • Do prame?a lana, ktorý prechádza cez HMS karabínu v istiacom stanovišti z druhej strany ako je zachra?ovaný vložíme zla?ovaciu pomôcku a pod ?u uviažeme zadrhovaci uzol podobne ako pri zla?ovaní.
  • Za?ažíme zla?ovací systém a zadrhovací uzol, ktorý drží zachra?ovaného odviažeme z HMS karabíny a hne? si ho priviažeme o vlastný úväz. Potom zahájime zla?ovanie ku zachra?ovanému, tak že sú?asne povo?ujeme oba zadrhovacie uzly.
  • Ke? sa dostaneme k zachra?ovanému necháme zadrhovací uzol, ktorý je na jeho prameni, sa „zakusnú?“ v takej vzdialenosti aby bolo možné zachra?ovaného položi? na chrbát.


  • Obrázok 9 - Metóda Hoi

  • Upevnime si ho pomocou slu?ky okolo tela a sú?asne zla?ujeme. Nesmieme ale zla?ova? úplne na koniec lana, je potrebné aby sme si nechali také 2 až 3 metre vô?u a mali tak lepšiu pozíciu vybudova? ?alší vratný bod.
V prípade, že sa zachra?ovaný ocitá vo vä?šej vzdialenosti ako polovica d?žky lana je nutné ho vytiahnu? a až potom postupova? pod?a metódy Hoi.

2.4 Kladkostroj

Kladkostroj je technika, ktorú používame v situáciách, ke? protiváha neposta?uje na samotné vy?ahovanie. Prí?inou toho môže by? ve?ké trenie lana, pripadne ve?ký hmotnostný rozdiel, ?i vysilenie záchrancu.
  • Lano po chytení pádu zaistime „kravským“ uzlom, uviažeme Prusikov/Machardov uzol z pomocnej REEP šnúry do HMS karabíny v istiacom stanovišti.
  • ?alšiu REEP šnúru uviažeme do zadrhovacieho uzla na prame?, v ktorom visí zachra?ovaný, pod istiacim stanoviš?om. Do zadrhovacieho uzla dáme karabínu, cez ktorú vo?ne prevle?ieme prame? lana vychádzajúci z istiaceho stanoviš?a a môžeme za?a? s vy?ahovaním. Ke?že vä?šinou sa nachádzame na úrovni istiaceho stanoviš?a a je zložitejšie ?aha? lano smerom hore, sta?í prida? karabínu do istiaceho stanoviš?a, prevliec? ?ou lano a môžeme pokra?ova? ?ahom smerom dolu. Pridaním karabínky do istiaceho stanoviš?a zvýšime silu kladkostroja a my vynaložíme menej námahy.


Obrázok 10 - Kladkostroj

2.5 Tibloc

Tibloc je univerzálny blokant pre núdzové použitie pre výstup po lane, v kladkostrojoch a podobne. Je to ve?mi praktická pomôcka, ktorá dokáže nahradi? zadrhovacie uzly (Prusikov/Machardov) alebo ve?ké ?ažké blokonaty (žumary). Dôležité je si naštudova? správne používanie v návode od výrobcu, ke?že napriek tomu, že je to ve?mi jednoduchá pomôcka dochádza k chybnému používaniu. Jeho ve?kou nevýhodou je, že používaním poškodzuje oplet lana, ?o v prípade, ke? ide o život zachra?ovaného nie je tak dôležité.


Obrázok 11 - Tibloc

3. Záchrana v traverze

Po zachytení pádu v traverze je nutné vedie? posúdi?, ?i máme dostatok lana k záchrane.
  • Následne zafixujeme istenie „kravským“ uzlom.
  • Ak je to možné a dokážeme hodi? vo?ne lano zachra?ovanému, ktorý si ho zárove? dokáže pripnú? karabínou o uväz. Ak nie, odviažeme sa z lana a za pomoci zadrhovacích uzlov sa presunieme k zachra?ovanému, pripneme vo?ne lano karabínou o uväz a vrátime sa spä? na istiace stanovište.


  • Obrázok 12 - Záchrana v traverze

  • Lano, ktoré máme pripnuté o zachra?ovaného je z jednej strany zaistené celým lodným uzlom v istiacom stanovišti prechádza vo?ne cez karabínu v úväze zachra?ovaného a je vedené spä? k istiacemu stanoviš?u do HMS karabíny v ktorej je už uviazaná REEP šnúra so zadrhovacím uzlom rovnako ako pri Straussovej metóde. Vytvoríme tak kladku za pomoci ktorej ho vytiahneme a to takým spôsobom, že postupne povolíme lano, v ktorom visí a následne o kus povytiahneme. A takto na strieda?ku pokra?ujeme až zachra?ovaného dostaneme na istiace stanovište.

4. Nedostatok lana pre záchranu

Môže nasta? situácia, ke? prvolezec odliezol na zna?nú vzdialenos? od istiaceho stanoviš?a a po páde nie sme schopní ho spusti?, alebo k sebe pritiahnu? pre nedostatok lana. V tom prípade zafixujeme istenie pomocou „kravského“ uzlu a za pomoci zadrhovacích uzlov vyšplháme na vhodné miesto, kde vybudujeme nové istiace stanovište (najideálnejšie ?o najbližšie k zachra?ovanému). Tam tiež zafixujeme lano, môžeme hne? použi? zadrhovací uzol a tým si už predpripravíme systém na vy?ahovanie. Vrátime sa na pôvodné istiace stanovište, ktoré zrušíme a opä? vyšplháme na miesto nového stanoviš?a, odkia? za?neme záchranu.

Záver

Každá záchranná akcia je svojim spôsobom špecifická, preto si vyžaduje hlavne improvizáciu v kombinovaní rôznych postupov. Naštudovanie a precvi?enie aspo? základných metód by mala by? morálna povinnos? každého lezca. Sám vidím aké miesto problematika improvizovanej záchrany zastáva u lezcov. Stretol som sa aj s názorom, že po páde je lepšie po?ka? na vrtu?ník a nezasahova?. Zastava? postoj „kto ni? nerobí, ni? nepokazí“ je nesprávne! Zvláš? v situácii, ke? môžu nasta? neletové podmienky, absencia mobilného signálu, alebo môžeme liez? v od?ahlej lezeckej oblasti bez pomoci druhých. V dnešnej dobe má lezec možnosti ?ahko získa? dané vedomosti a zru?nosti na kurzoch pod vedením inštruktorov. Preto by mal myslie? aj na to, že nacvi?ením záchranky so spolulezcom nie len on sám získa schopnosti na záchranu druhých, ale aj jeho spolulezec, ktorý môže zachráni? jeho.


Kurz inštruktorov skalného lezenia 2011, Horolezecká škola Slovenského horolezeckého spolku JAMES
vypracoval: Lukáš Gubáni, Senec, 19. jún 2011

Použitá literatúra:
- Procházka V. a kol., Horolezectví, Praha 1990
- Lienerth R. Mgr. a kol., Vybrané lanové techniky pro záchranu a sebezáchranu v horolezectvi, Brno 2006
- Frank T., Kublák T. a kol., Horolezecká abeceda, Praha 2007
- http://www.horolezeckametodika.cz/bezpecnost/zachrana/lanova-zachrana



Súvisiace články:
Vystraha!!! (15.04.2013)
Skialpinistická záchranka (19.12.2006)

[Aktuálna známka: 1,33]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Lukas Messner Gubani | Počet komentárov: 7046 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS