Dnes je 14. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1204897
August10979
Dnes489

Dar výsadou
Zverejnené 22. 12. 2011 (2559 × prečítané)

D?a 10. januára to budú dva roky od udalosti, ktorá sa prihodila mne a môjmu kamarátovi Manymu. Je zaujímavé ako môžu ma? dvaja ?udia, ktorý spolu prežili rovnaký zážitok, rôzne poh?ady a odstupom ?asu si nemôžeme ani s istotou oponova?. S istotou viem len to, že ur?ité veci sa dejú pretože sa musia sta?. Bola to naša prvá zimná túra a my sme museli spravi? tie chyby. Ve?a prípadov sa neskon?ilo tak š?astne ako ten náš a je len na nás, ?i si túto výsadu zaslúžime.

Many:
    O podtatranskom národe
        Na centrálne parkovisko na Štrbskom plese vchádzame zarovno s nastávajúcim súmrakom. Obsadzujeme rovno dve miesta. Okrem nás tu parkuje snežný pluh a zhrdzavený pamätník nežnej revolúcie. Do ich spolo?nosti bezproblémovo zapadneme, za tri dni sa tu správa parkoviska neukázala.
        Batohy sú pripravené už od Bratislavy, rýchlo ešte obúvam nie?o vhodnejšie ako mokasíny a šliapeme popri mokrej zjazdovke nahor. Lyžiarov vyhnala do bufetu rolba, no aj tá nás po chvíli zanechá v tme. Zo dvakrát nás ešte prepadne zo zálohy, vodi? však na potulných horolezcov dneska nestriehne. Rovnako nás mína posledný skialpinista berúci do zaja?ích z chaty pod Soliskom. Pozdraví a stratí sa v hmle. Vzápätí sa kdesi pred nami ozve iný, ne?akaný zvuk. Chichot, striedaný štikútaním. ?oskoro zo?íme jeho zdroj, k?a?iaci v záveji. Tá ?as?, ?o nemá pevnú oporu v zemi, sa kymáca pod?a vetra. Jej spolo?ník je v o ?osi lepšom stave, dokáže stá? na oboch nohách vzpriamene a ?ahá diev?inku na nohy. Podobne upravené tragické postavi?ky nás obletovali až po chatu. A my sme tie varovania nebrali vážne ...
        Otvárame dvere chaty a vrážame nosom do steny alkoholických výparov, potu a cigaretového dymu. Okuliare sa mi zahmlia dúhovým filmom, nie len mlie?nym ako zvy?ajne. Nakoniec sa s batohmi prebojujeme ku okienku. Dvaja chlapíci tu ?ahostajne pozorujú scénu. Na chví?ku sa pridáme k nim, je sa na ?o díva? ...
        Do štyridsa? hostí, rôzneho veku od moderných puber?ákov po zúrivý spolok dôchodcov oslavuje ... nevedno ?o. Ale vo ve?kom. Oslavujú v jedálni, oslavujú na chodbe i na schodoch. V izbách oslavujú tiež, hoc nie v takej ve?kej skupine, a vonku zase oslavujú viacej naobliekaný, ako v izbách. Oslavy sa ešte len za?ali, a nám sa dostáva len pokrútenia hlavou, že miesta niet. Na karimatkách sa spúš?ame dole. Cestu, ?o nám nahor zabrala poldruha hodiny zbehneme a zkarimatkujeme za dvadsa? minút. V bruchatom forde sa nejako uložíme, pootvoríme okno a za asistencie The Travelling Willburies zaspávame.
    O zvratkoch po?asia a rozhodnutiach
        V Tatrách som zatia? problém so vstávaním nemal. Ani zlé po?asie ma dlho v spacáku neudrží a Lukáš je na tom tuším rovnako. O štvrtej vstávame a na stanici zuba?ky sa vlámeme na pánske záchody za ú?elom hydratovania telesných schránok. Nikde nikoho a tak v teple ?akárne varíme ?aj do termosiek i k okamžitej konzumácii. Zajedáme ho slaninou. Zo spacákov vyhadzujeme nepotrebné veci (rozhodnutie ?.1) a pred šiestou vyrážame do Furkotky, najskôr po ?ervenej, potom s odbo?ením na žltú (rozhodnutie ?.2). Cestu niekto prešliapal, no v posledný týžde? muselo sneži?, bola zapadaná. Striedame sa v preš?apávaní stopy, ten kto je prvý furt nadáva. No nie kvôli zvýšenej námahe, ale oprašovaniu snehu z konárov nad cestou. Sneh kon?i len sporadicky mimo goliera vetrovky a tak nahadzujeme kapucne. Obla?nos? je nízka, všetko biele a tak sa orientujeme až pri rázcestí pod Soliskom. Sem nám to trvalo skoro tri hodiny (ak by sme sa vrátili na chatu pod Soliskom, ?o sme mohli zvládnu? za svetla za necelú hodinku, boli by sme na rázcestí možno o hodinu a pol skôr. Takže ?as pokro?il... ). Tu kdesi už mala za?ína? naša vertikálna cesta, Grószov pilier, alebo pravé rebro za III. Po letnej sezóne sa nám videla by? vhodne ?ažká na zimné za?iatky, orienta?ne dobre identifikovate?ná, s množstvom únikových ciest a ?ahkým zostupom na chatu. Po chvíli sme usúdili, že by to mohlo by? ono a už s nasadenými ma?kami sme vyrazili hore, pod rebro. Pod?a fotografií sme h?adali podobnosti toho, ?o sme videli v skuto?nosti a toho, ?o sme mali na papieroch. Lukášovi sa to akosi nepozdávalo, vraj sme o rebro skôr. Ke? z hmly zaha?ujúcej zvyšok horského chrbta vykuklo ?alšie rebro, aj sa to potvrdilo. Bol však už pokro?ilý ?as a cesta vyzerala by? ?ahšia Grószova, tak sme nastúpili. Aspo? že kon?ila na tom istom hrebeni a cesta domov bude kratšia ... (rozhodnutie ?.3).
        Nástup, traverz ž?abu a krátky výšvih na ostrohu, sme liezli sólo, tu sme sa už naviazali. Obhadzujem dva kamenné hroty slu?kami a vytváram štand. Lukáš je už hotový a pripravený vyrazi?, ja si ešte neodpustím pár bezpe?ných záberov. Prvá d?žka vedie v zamrznutých trávach, kon?í krátkym skalnatým rebierkom. Až tu sa Lukášov rýchly postup spoma?uje. ?ad v štrbinách chýba a tak lezie po ?istom kameni poprášenom snehom. Nad rebrom zat?ka prvé skoby a buduje štand. Doliezam k nemu, preberám materiál a cítim sa ako viano?ný strom?ek. Obla?nos? zase klesla, v susedných ž?aboch sa preva?uje hmla. To nám môže s?aži? orientáciu, no veríme, že z rebra ohrani?eného dvoma ž?abmi moc nemáme kam zablúdi?. ?ahám ?alej.
        Máme dve pä?desiatky, ktoré sú certifikované ako polovi?ky aj ako dvoji?ky. Pod?a potreby ich aj tak využívame. Ke?že si nechávame cca pä? metrov rezervu, odhadom majú naše lezecké d?žky okolo štyridsa?pä? metrov. Celá trasa mala ma? približne tristo metrov, takže pri nejakej šiestej d?žke za?íname dúfa? v skoré ukon?enie výstupu. Už by aj bolo na?ase, je po jednej popoludní. Od štvrtej d?žky sa pohybujeme v hmle, teraz za?ína sneži?. Chví?u zvažujeme ústup ž?abom, no strach z lavín je mocnejší. A naozaj veríme tomu, že sme pod vrcholom. Tam nás ?aká krátke obliezanie dvoch skalnatých hláv a potom už len ?ahko klesajúci svah ku chate. Teória ...
        Pred tre?ou máme nalezené ?alšie tri d?žky. Kedysi medzitým sa zmenilo po?asie. Oteplilo sa. Obaja vr?íme, mokrý sneh padá na nás a máme ho i pod sebou. Na kožu zatia? neprenikol, ale dokedy? Som hladný a výrazne spoma?ujem, Lukáš radšej preberá štafetu a ?ahá štyri d?žky v rade. Štanduje v malej rozsadline, kde sme chránený aspo? pred vetrom a snažíme sa do seba nie?o dosta?. Spomínam na vari?, ktorý sme v rámci od?ah?enia nechali v aute (spomínate na rozhodnutie ?.1? ).
        Opä? sa striedame vo vedení. Po krátkom skalnatom úseku nás to vyp?úva na snehovú plán. Zotmelo sa a hmla sa za?ína rozpada?. Isti? sa dá už len sporadicky, ?aháme plné d?žky lán. Posledný Lukášov štand je uprostred ni?oho, na dvoch prekrížených ?akanoch narvaných do snehu. Kukám na to pomerne nedôver?ivo a radšej šliapem nahor.
        Spomínam na ... ko?ká to bola d?žka? Už sa mi to zlieva. Solídny štand na skobe a obhodenej slu?ke, dve medziistenia na dvadsiatich metroch a potom cez skalnatý prah na ?alšie trávy. Tie sme si rýchlo ob?úbili, kým mrzlo, dalo sa po nich isto a svižne napredova?. Lukáš vo vedení, prekonáva prah. Oba ?akany sú narvané v trávach nad prahom, prednými hrotmi h?adá oporu pre nohy. Jednou už pomerne bezpe?ne stojí na skale, druhú k nej prikladá a presúva váhu. Doberám lano, nevyzerá to bezpe?ne. Previsy lana sa vyrovnávajú. Kontrolujem svoju polohu a zrazu okolo lietajú skaly. Lukáš hrabe nohami, visiac na oboch ?akanoch. ?osi štrngoce okolo m?a a padá bokom do ž?abu. Jak tak hrabal, zachytil kladivo a ve?kú pascu na sviš?a visiace na zadnom oku sedáka a vytrhol ho. Kým si to uvedomím, nachádza hrotmi oporu a tla?i sa nahor. Povo?ujem zovretie lana ...
        Medzitým dupocem nahor. Žiadne medziistenie. No to mi už do tváre naráža vietor z druhej strany. Som hore ... Rýchlo nejaký štand, nech môžeme ís? domov. Sme premo?ený, z posledných d?žok sme sa vä?šinu len brodili snehom. Lukáš už dolieza, pohá?am ho, po celom dni mám plný mechúr i ?revá. ?o sa po chví?ke vyrieši. Zvažujeme návrat. Z východu fúka silný vietor, máme pred sebou skalnú hlavu na hrebeni, ktorú musíme obís?. Východná strana vyzerá by? odtia?to nepriechodná (?o je omyl. Práve tadia? sme mali postupova?. Nafúkaný sneh na skalnej rampe nás zmiatol). Z pravej strany je svah miernejší, no hne? pred nami je skalnaté vyfúkané rebro. Nevieme ho prekona? a tak ho podliezame a stále naviazaný postupujeme domov (rozhodnutie ?.4). Je osem hodín.
    O dôsledkoch
        Popod hrebe? ?aháme sedem, možno osem d?žok. Pritom sa pravidelne snažíme prerazi? na hrebe?, ktorého východná strana je krásne priechodná. No pohodlie pri obliezaní skalnej hlavy sa nám vypomstilo, unavený a premrznutý už nemáme síl prekona? náro?né pasáže a tak sa traverz ?alej na?ahuje. Opä? na chví?u prestáva sneži? a za?ína prša?. Spomínate na zábery z Touching the Void, ako sa Yates so Simpsonom prehrabávali na vrchol Siula Grande cez tie chumá?e cukrovej vaty? Tak akosi to vyzeralo. A tak akosi zúfalo sme sa už za?ínali cíti?.
        Dostávam sa k ?alšej platní. Hladký povrch podo mnou opakovane k?že. Pridlho sa tam zabávam, Lukášovi je zase zima. Je mi to úplne jasné, cítim sa rovnako, ke? ho doberám alebo ke? ?ahá on. Nevydrží a š?ape nahor ku mne. Na štvrtý krát obhadzujem slu?ku okolo skalného zubu, v?aka nej posielam Lukáša na druhú stranu kyvadlovým traverzom. Vzápätí mi mizne v tme. Lano sa mi postupne odvíja medzi prstami, raz pomalšie, inokedy rýchlejšie. Ob?as zastaví, pod?a funenia z tmy sa Lukáš vracia. Potom sa zas pohne ?alej. Jedna prestávka sa za?ína na?ahova?, predpokladám, že štanduje. Povel sa však neozýva a už to trvá pridlho. A ja som ešte stále na druhej strane kyvadlového traverzu! Nesmelo sa do? zavesím, robím prvý krok, potom ?alší. Už som na druhej strane a vyklepávam slu?ku. Dlho sa mi to nedarí, mám tam však karabínu a potrebujem sa aspo? odopnú?, aby som mohol pokra?ova?. Nakoniec slu?ka aj s karabínou sk?zne ku mne. V hlbokom snehu traverzujem ?alej.
        Z tmy sa vynára obrys ?alšej skalnej hlavy. Ko?kej už? Pod ?ou sa usadil schýlený Lukáš. Bez zaistenia sa trasie od zimy, len tak sedí na batohu. Opatrne ho podleziem a skúmam, ?o nás ?aká ?alej. Skalná hlava je oddelená od steny krátkym, asi štvormetrovým komínom, preliezam ho a vykúkam do tmy. Do tváre mi fu?í vietor s ostrými kúskami ?adu. Vidím len preva?ujúcu sa hmlu. Radšej sa vraciam spä?. Lukáš nie?o zamrn?í, nie je mu rozumie?. Aj ja mám toho už dos?, a kdesi v batohu sójový rez. Tuhý ako kame?, no nie?o na jedenie. Sadám si ved?a neho na hromadu lán a lovím v batohu. Zase ved?a m?a nie?o zamrau?í. Snažím sa porozumie?: „ ... volaj horská?ov ...“. Ejha!
        Po kúskoch sa dozvedám, ?o sa prihodilo. Lukáš sem dorazil premrznutý, a vykukol, rovnako ako ja, z komína. Potom sa vrátil do závetria skalnej hlavy, aby sa napil. V termoske mu zostávalo možno deci ?aju. Ten sa však teplotou blížil nule. A telo reagovalo tak, ako reagovalo. Zimnica, triaška a žalúdo?né k??e. Odvtedy tam len sedel a triasol sa. Bola skoro jedna hodina po polnoci. A tak volám horská?ov ...
Medzi?asom robím, ?o sa dá. Lukáš vracia bokom, chránim laná. Ke? už nemá ?o vyvráti?, nútim ho vsta? a upratujem trochu štand. Navliekam na seba posledné zbytky oble?enia, ?o ostali ešte suché. Usadzujem ho na batohy, balím do termofólie a sadám za?. Po polhodinke z hliníkového štvorca ostávajú len handry. Ale pokus to bol dobrý. Triaška pomaly prechádza aj na m?a. Funguje to celkom zaujímavo. Zafúka vietor. Najskôr sa za?ne trias? Lukáš. M?a to rozosmieva a chtiac, nechtiac sa za?nem trias? tiež. Kým triaška pominie, vietor už fúka zas. A tak sa oba trasieme a popritom ?osi jachceme. Zaspa? nemôžeme. To?ko somarín, ?o tej noci som dávno nenarozprával ...
    O záchrane
        Po?asie sa zmenilo. Primrzlo a obla?nos? ustúpila. V dia?ke sa ukázali svetlá z Podtatranskej kotliny. Horská?i prišli po tretej nadránom. To som za?al zaspáva? ja a Lukáš bol celkom prebratý. Po úvodnom telefonáte nasledovalo krátke intermezzo a hra s ?elovkami s názvom „udaj svoju polohu“. No, vyhrali sme, našli nás. Prišli cez ten krátky komín, ?o sme z neho obaja vystrkovali gebule ostrému vetru. A priniesli ?aj. Ve?a ?aju, teplého a silne osladeného. Ale postavilo nás to na nohy. Teda, Lukáša to najskôr uložilo do spacáka, až potom ho to postavilo. Po hodinke, možno hodinke a pol sme boli schopný opä? fungova? samostatne. Aj lezecky. Po jednom nás pre istotu vytiahli komínom ...
        A potom som ostal celý prekvapkaný a mierne nasratý stá? a ?umie?. Ten komín bola posledná lezecká prekážka na hrebeni, odtia? to bol cho?ák. ?ah lana ma prinútil ís? ?alej. Bolo treba uvo?ni? miesto pre ?alších. Medzitým si nás naviazali po dvaja medzi seba a vyrazili sme na chatu. Krátky traverz sa prvej skupine skoro vypomstil, chceli ho rýchlo prebehnú? a traja chlapi na štyroch metroch boli pre ?erstvý sneh predsa len prive?kou zá?ažou. Malá lavínka sa s rachotom spustila do údolia. Radšej sme pokra?ovali ?alej ...
        Na chatu dorážame o ôsmej ráno. Po oslavách spred dvoch dní niet ani stopy.
    O závere
        Rozhodnutia a ich dôsledky. Po?as túry sme spravili zlé rozhodnutia, spravili sme rozhodnutia, ktoré sa ukázali by? ako dobre ?i zlé až v dôsledku nasledujúcich udalostí a spravili sme i niektoré dobré rozhodnutia. Výber nástupovej trasy bol rozhodnutím zlým. Preš?apávaním snehu od ústia Furkotky sme stratili prive?a ?asu. Pri lepšej orientácií a uvažovaní sme mohli pri nástupe ušetri? dve hodiny. Ten ?as nás stál aj pokles obla?nosti, pri skoršom nástupe by sme sa vedeli lepšie orientova? aj výškovo a možno by sme skôr zvolili ústup, ako pokra?ovanie a návrat po hrebeni.
        Rovnako zlým rozhodnutím bolo ponechanie bivakovej výstroje v aute. S vrecami a vari?om by sme sa napriek únave dokázali sami ochráni? pred po?asím a zohria? ?ajom a mohli sme do?ka? rána a zís? sami.
        Naproti tomu rozhodnutie neschádza? ž?abom bolo rozhodnutie zbabelé, ale po skúsenosti so spustením lavíny asi správne. Hoc neviem posúdi?, ako sa po?as noci zmenila teplota a ?i by vrstvy snehu boli vydržali bez zahu?ania.
        Traverz popod hrebe? bol rozhodnutím bez potrebných vedomostí, a to opä? rozhodnutím zlým. Vedeli sme, že tá cesta tam je, ale nevedeli sme spravi? ten potrebný krok, aby sme sa na ?u dostali a spravili sme ho chybne. Rovnako zlé rozhodnutie bolo pi? studený ?aj. Sporným je rozhodnutie o traverze popod hrebe? ako lanové družstvo. Strácali sme tým prive?a ?asu a boli sme pomalý na štandoch sme premokli a premrzli. Ilúzia bezpe?nosti bola však sporná, ke?že pri takmer všetkých d?žkach sme dávali maximálne jedno-dve medziistenia.
        No a rozhodnutie vola? záchranárov bolo dobré. Hoc vo svojej ješitnosti, sme sa s ním nevyrovnávali ?ahko. O to viac nás potom hnevali ukážky prístupu žurnalistov a sprostredkovanie toho, ?o sa stalo v rozmanitom podaní.

Lukáš:

        Zrejme je to len vo mne, ale myslím si, že jediný ?udský faktor, ktorý by mal ?lovek v horách prekonáva? je jeho vlastný. Ke? vás naštve niekto na ceste do hor sa to dá prekuknú?, ale ak to je priamo v horách... Áno, mali sme si zisti? stav na chate a mohli sme predpoklada?, že tak ?ahko odstupná chata „paštikárom“ bude v tú dobu plná, ale to ?o sa tam odohrávalo som nezažil na žiadnej chate. Zažil som ve?a zábav na chate aj s pripitými ?u?mi, ale s ?u?mi, ktorí milujú hory a vedia kde sú hranice. M?a takéto situácie dokážu ve?mi rozladi? a preto neváhajte zabali? túru pre akúko?vek mali?kos?, ktorá vám naruší sústredenie a vzbudí neistotu. Nie je to hanba!
        Podmienky a ?as sú relatívne. Liez? sa dá vždy, len niekedy to ide trošku pomalšie, ale na to zas musíte ma? dostatok ?asu. Do dnes sa hnevám, že som sa neoto?il. Ke? sa dokážem oto?i? na oby?ajnej turistike na Slavkovskom z predvrcholu, pre?o som sa neoto?il na Solisku už v nástupe?! NADŠENIE je krásna vec, ale je to ako s oh?om, ?i so strachom. Nesmie vám zatieni? myse?!
        Dôležité je aj si dostato?ne vyskúša? výstroj a hlavne si ju pribali? do ruksaku! Pár hltov studeného ?aju ma úplne odstavilo. Predtým mi bola zima, ale dokázal som is?. Dôkazom toho bolo, ke? mi horská?i dali napi? a cestu ku chate som odpochodoval po vlastných. Dokonca ma šokovalo ako som vyrú?koval po fixe na Predné Solisko. Do vnútra ?loveka treba ve?mi ve?a krát na?rie? aby ste dosiahli dno. To platí o každom z nás!
        Bu?, alebo! Jeden horolezec povedal, že sólo je ?ahšie ako liez? vo dvojici, lebo pri sóle sa nemusíte bá? o kamaráta. Ja som sa dostal do stavu, ke? som sa vôbec nebál, ?o nie je dobre, zvláš? ke? leziete s kamarátom. Liezol som od štandu k štandu bez istenia, neskôr na Manyho podnet som dával ob?as jedno, ?i dve. V hlave som mal len jednu myšlienku bu? zamrznem, alebo zahu?ím. Na hrebeni som chcel liez? sú?asne, ale Many chcel postupova? po d?žkach. Myslím si, že neby? v tej situácii ani ja by som sa necítil na to liez? sú?asne. Teraz však viem, že lezenie sú?asne, ?i s istením alebo bez, je schopnos? ve?mi dôležitá v pôsobení v horách a ve?kých stenách, ak to podmienky a terén dovo?ujú. Preto do hor musíte is? vy aj váš par?ák s vedomím, že ste schopný do ur?itej obtiažnosti liez? sú?asne, ke? to bude situácia vyžadova?!
        Ešte je jedna vec, za ktorú sa na seba hnevám a to že som ohrozil chlapcov z Horskej služby. Vy brali si to remeslo dobrovo?né, ale pre?o „dráždi? hada bosou nohou“. Aj ke? som sa tomu chcel vyhnú?, príhoda s ?ajom rozhodla inak. Ve? preto sme ich volali až o jednej v noci. Tiež ma mrzí, že som ohrozil aj Manyho, pri?om mi zachránil život! Týmto by som sa mu chcel zo srdca po?akova?, aj jeho manželke Katke, že ma dodnes za to neprizabila, chlapcom z Horskej služby a za ten DAR, ktorý sa budem snaži? využi? v ?o najlepší prospech. ?AKUJEM!



Martin „Many“ Karš?ak a Lukáš Gubáni



[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Lukas Messner Gubani | Počet komentárov: 2 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS