Dnes je 05. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1197873
August3955
Dnes354

Ako sme uzatvorili sezónu 2008
Zverejnené 08. 12. 2008 (3840 × prečítané)

Zla?ák sa jednoducho vydaril. Po?asie, ú?as?, s citom pikantný guláš, program, afterpárty do závere?nej.. október bol ?ah ktorý vyšiel. 18.10.2008 sa klubová pospolitos? zišla na Pajštúne urobi? tradícii zados?, s tatrankou v zuboch a s patri?nou dávkou vzduchu pod nohami.


Posledné zlanenie je ten neoby?ajný de?, v ktorom sa aj tá najhoršia vertikálna vražda premení v spomienkach na „krásnu cestu“, spestrenú neobvykle milými a prívetivými momentmi. V spomienkach prestávajú existova? mrzko založené istenia ako mrzko založené istenia, navyše kdesi zúfalo hlboko pod vami a ?loveka až zachvacuje clivota za prevismi, inokedy tak preklínanými. Realita stráca nad vami moc. A to je dobre. ?udia dávajú kolova? rôzne f?aše a ?ahajú ?arovné zážitky ako králikov z klobúka.
Po dobrej skúsenosti z minulého roku sme sa rozhodli opä? pre spolo?ný zla?ák, spolu s HK Filozof a HO Malacky. Akcia mala zárove? otvorený charakter, ktoko?vek kto prišiel bol vítaný. Ve? sme jedna komunita.


Vlažné slnko v kombinácii s bezvetrím (aspo? spo?iatku), dalo vyniknú? optimálnemu treniu leze?iek na domovskom vápenci. Po nieko?koro?ných novembrových termínoch, ke? nám zavše do mádžopytlíkov aj nasnežilo, aj od kosy mo?ové mechúry poskrúcalo, to bola ve?mi príjemná zmena. Ve?erný guláš nás zase zasko?il svojou kvalitou i ve?mi jemnou pikantnos?ou, tak cenenou k pivu. Prázdne koší?ky od chleba naplnili diev?atá domácimi kolá?mi a zapíjanie i zahovorenie ukon?enej sezóny mohlo za?a?. A samozrejme, ve?erný program bol i tentoraz fantastický. Andy Kolárik s ?urim Švingálom premietli ?erstvý materiál z expedície „Karakoram 2008“ , po nich Vlado Linek s Pa?om Bariakom pokra?ovali s pásmom „Peru 2008“.


Na záver chcem po?akova? všetkým zú?astneným za podporu klubovej akcie, Majke a Vladovi za nákup tradi?ných tatraniek a kopani?iarskej pä?desiatdvojky, Ma?ovi Náglovi za technické zabezpe?enie diashow. Samozrejme, ve?ká v?aka patrí aj Andymu, ?urimu, Vladovi a Pa?ovi za ochotu prezentova? ich dobrodružstvá vo vertikálach za hranicou všedných dní.
Do novej sezóny želám všetkým š?astné výstupy, pohodové zostupy, aby nám skoby držali a aby nás trenie neopúš?alo v situáciách hodných zrete?a.
Dovidenia o rok!

Galéria


Ma?o Ki?o
Je príjemné a zárove? užito?né ke? nie?o viac, ?i menej úspešne prežité uzatvára kone?ná bodka v duchu zdraviu prospešnej tradícície. V našom pajštúnskom okrese sa udomácnila tradi?ná bodka s názvom ,,Zla?ák“. Je to ve?mi nenútené uzavretie lezeckej sezóny, po?as ktorého panuje uvo?nená atmosféra, ktorú ešte nesprznil nešvár s názvom komercia. Lezie sa, kecá, popojedá, popíja, postretajú sa ?udia, ?o sa roky nevideli, spomína sa polezené a kujú sa ?alšie odvážne plány. Zla?ák sú prosto také príjemné lezecké hody ,,se vším všudy.“ Hoci som toho zatia? ve?mi ve?a nepoliezol vždy mi bola blízka domáca horolezecká tradícia, to prepotrebné odovzdávanie si zdravého klbka genetických informácií o podstate lezenia z pokolenia na pokolenie, na ktoré sa naba?uje prostredníctvom ?alších generácií vždy nie?o nové, ?o by však malo by? zakotvené na pevnom základe poznania generácií predošlých. Zo Zla?áku mám dojem, že práve tu je to miesto, kde sa ukazuje ?as? pôvodnej prapodstaty lezenia, jednoducho to nie?o hrejivé, ?o nie je len o dosahovaní extrémnych výkonov. Práve preto sa mi na tohtoro?nom Zla?áku ve?mi rátala, v dnešných ?asoch rozvadených horolezcov, ?i upadajúceho významu lanového družstva tak dôležitá spolupatri?nos? klubov z našej lezeckej oblasti. Ú?as? bola veru hojná. Prišli starší i úplne najmladší i zú?astnených klubov bolo viac ako minulý rok. Osobitne potešila prítomnos? Igora Kollera, ?i chlapov z reprezentácie, ktorí sa z posledného pakistanského výletu vrátili naš?astie len s mierne skrivenými vlasmi na hlave a našli si ?as na pekné ve?erné prezentácie v hostinci pod Pajštúnom, kde sme okrem iného vychutnali aj jemne ostrý gu?áš a pár pív. Nádherný de? plný pohody bol na konci. Poniektorí sme noc strávili v tajomnom opare chladného malokarpatského lesa v duchu dlhých rozhovorov o histórii nášho klubu a lezenia zahrievaní pä?hviezdi?kovým tatranským horcom. Tak teda tradi?ne aj o rok!

Lukáš
Opä? tu je ?as, ke? sa horolezecká spolo?nos? z okolia Bratislavy zíde, aby sa lezci pochválili, ?o všetko zažili, popredávali si skúsenosti a inšpirovali druhých. Ja sa skúšam vytiahnu? nejaké zážitky od Mikiho. Vyzvedám samozrejme o Eigeri a zis?ujem, že mám ešte ve?a natrénova?, kým sa do? pustím. Pri rozhovore a lezení sa ku mne dostávajú „vytopné“ kvapaliny rôznych druhov, ?o spôsobuje, že pribúda k prvým štyrom naj?ahším cestám na Pajštúne aj piata a šiesta do môjho vo?nosólovacieho repertoára. Naš?astie si uvedomím, že „Schránky“ si budú musie? ešte po?ka? na môj sóloprelez, a tak zbalím ruksak a uhá?am dolu, aby som spálil zvyšok z „vytopných“ kvapalín.
V kr?me sa posilníme výborným gulášom, pomeníme si kolá?iky a prichádza dlho o?akávaná prezentácia. ?uri Švingal a Andy Kolárik nás vtiahnu do diania expedície v Karakorame a po nich nasleduje Kazo, A?a a Pa?o a ich zážitky v Peru. Najviac ma upúta poh?ad na Siula Grande, známu z príbehu Joea Simpsona a Simona Yatesa. Mrzí ma len jedno, že žia? nebolo viac prezentácii ?alších vertikálnych kolegov. Sná? nabudúce.
Po prezentácii plný inšpirácie hútame s Yetim o výstroji a ako bude vyzera? naše zimne po?ínanie. Nie sme zástancovia „indoorových“ záležitostí, tak vymýš?ame hrebe?ové prechody, brodenie v hlbokom snehu (ak nejaký nájdeme) a aspo? nejaké lezenie ?ahších ciest. Lebo ako raz niekto povedal: „Liez? sa dá vždy, len niekedy to ide trošku pomalšie.“
Kr?márka nás vyhá?a, ale my sa nevzdáme. Presunieme sa pod altánok a dlho do noci sa rozprávame s Mikim a spoznávame blízku históriu klubu.
Nad ránom ma na chví?ku prebudí šab?ový tanec v podaní našej klubovej kolegyne. Ke? vstaneme všetci, dáme si ?ahké ra?ajky a rozlú?im sa s Ras?om, Tomášom, Mikim a Yetim. Cestou do Marianky, kde ma ?aká odvoz, uvažujem nad prípravným cie?mi na zimu, lebo ?alšia spolo?ná akcia, ktorá odštartuje letnú lezeckú sezónu, je tu raz dva.

Takže sa uvidíme na Pajštúnskom budí?ku 2009.

Hore i dole zdar!

Rasto
Minuly rok som na zlanaku nebol (uz ani neviem preco). Tento rok som si to preto dvojnasobne nechcel nechat ujst. Prisiel som sice az okolo obeda, ale o to viac som si to uzival. Po ceste som sa zastavil v hypermarkete a nakupil daco pod zub a na jazyk - teda jedlo a chlast. Stavil som na Citrusovy Fernet. Autu som povedal "ahoj zajtra" a uz som sa teperil aj s matrosom hore. Mato, Hedviga a Kubo prisli na parkovisko minutu po mne a tak som mal aspon spolocnost. Pajstun nas privital osvieteny ale vyfukany. Po kratkom vydychu som otvoril flasu a pekne som sa s kazdym koho som ako-tak poznal siel pozdravit. Ked po par minutach bola polka flase ta het, bol som so sebou spokojny. Zuzka moju aktivitu pripisovala zvysenemu obsahu alkoholu v krvi, ale v tom case to boli len jej carodejnicke predpovede. Ked som videl aka je vyborna ucast, moj povodny zamer, ze si aj trosku zaleziem som odsunul na inokedy. Tak som si skusil len Odkazovac a Demjana. Medzitym som pokecal s ludmi v modrom sektore a pokostoval tamojsie lahodky (jablckovicu, slivovicu aj horec). Pri zlanovani z Demiana sa mi tak trochen motkala hlava. Bral som to ako zatazkavaciu skusku. Horalku som si samozrejme nezabudol zobrat. :-)
A potom pomaly zostup dole do krcmy. Tam uz bolo dost plno a veru ze veselo. Kolacikov a Granatu bolo dostatok na kazdom stole. Po kratkom Jasterovom privitani sme sa vrhli na gulas - bol super. Take ja mozem a tak som si este aj pridal. Po gulasku som siel trochu pomoct s pripravou premietania. Andy s Durim aj Kazo mali pekne pripravene videa aj fotecky. Mne sa do toho trocha miesali Hedvigine zazitky. Pokusal som sa ju silou zastavit - ruka na ustach, ale nejako velmi to nepomahalo. Mato to z poza Kaza pozoroval a dost sa pritom natriasal, ako dusil smiech.
Krcmarka o 10 zhasla polku svetiel a zacala postupne vykladat stolicky, ze uz je zaverecna. Ale este aspon pol hodinu sme tam "dopijali" a niektory aj doobjednavali. Asi o 11:45 sme sa vybrali definitivne z krcmy. Zostava uz bola znacne okliestena - Tomas, Mato 2x, Hedviga, Lukas, Miki, ja (Rasto). Nas ciel bol jasny - altanok pri studnicke. Ked sme tam prisli, tak tam uz spali dve munie pri ohniku. Ked som sa ich slusne opytal, po asi desiatich minutach pomerne hlasneho rozhovoru pod altankom, ci si mozme prisadnut k ohniku, vobec nereagovali (rano o nicom nevedeli). A tak sme ostali stat pod altankom a kecali dalej. Popri tom sme dopili zasoby a schrumali balicek 400 gramovych tyciniek. Asi okolo druhej sme sa pobrali spat.
Asi o 6-tej som sa zobudil na dake svetlo - to mi Mato s Hedou zasvietili do oci pri baleni sa. Hedi prislo dako zle (vraj masnota jej nerobi dobre na zaludok) a tak sa rozhodli odist do civilizacie. Gulas sa zjavne niekolko krat pokusal pozret, ako to vyzera tam vonku. Myslim, ze jej k tomu prispel aj znizeny obsah krvi v alkohole...

Zaverom by som dal moj sukromny tip na "kolacik Zlanaku 2008" Majke. Aj ked treba pochvalit konkurenciu, ze ozaj bolo z coho vyberat. Dakujem. :-)

Pe?o Šev?ík
Idea usporiada? „Zla?ák“ o zopár týžd?ov skôr ma sprvu prekvapila, ide predsa o tradíciu novembrového „polezení?ka“, sem-tam aj so snehovou kulisou, ale následne som sa potešil. Dôvod bola práve vízia lepšieho, teplejšieho po?asia, ?o predpovedalo viac lezenia, bohatšiu ú?as? a teda ešte viac radosti z tohto tradi?ného spolo?enského stretnutia. V sobotu 18. októbra, už ráno, sa moje potešenie pretavilo v skuto?nos?, ke? nám slnko svietilo na cestu na Pajštún. To isté slnko mi ráno nedovolilo vsta? zav?asu a tak sme zavítali pod hrad o nie?o neskôr ako som plánoval. To sa už uli?ky pod skalou zmenili na pajštúnsky bouleuvard plný lezeckej buržoázie. A to sme neboli síce ani prví, ale ani poslední. ?lenovia a priatelia klubov AC Lokomotíva, HK Malacky a HK Filozof stále prichádzali a pod Pajštúnom vytvorili atmosféru, ktorú je možno cíti? iba dvakrát do roka. Práve po?as Zla?áku, a ešte v apríli, ke? sa prvým mádžom krstí Pajštúnska skala. Každý, kto prišiel mal možnos? si z chuti zaliez? a ulovi? si hodnotnú koris?, ?i už v podobe horalky, horca alebo horúceho ?aju. Ke?že na Zla?áku je taký zvyk, že jednu dobrú akciu strieda druhá, po konzumácií všetkých koristí sme sa opä? všetci našli v kr?me v Borinke, kde nás už ?akalo slovenské národné jedlo, ..ozaj vynikajúci guláš a pivo. Hne? nato sa blisli naše dámy a aj jeden pán svojimi pekárskymi unikátmi. Posledný kolá?ik z Lukášovej domácej pekárne som už chrumal v tichu premietacej miestnosti pri obrázkovej show Andyho Kolárika a ?uriho Švingala o ich ú?inkovaní v Karakorame. Nasledujúca projekcia Vlada Lineka mi len dodala chu?, vráti? sa v pondelok namiesto do práce, k sedáku a leze?kám. Podarený de? ukon?il môj brat ešte podarenejšou no?nou jazdou do Bratislavy so sotva týžd?ovým vodi?ákom.

Všetko dobré ti želám, Zla?ák, nech sa ti darí zanecháva? takého dojmy aj po budúce roky.

Jašter
Je skoré chladné ráno a pri grcbúde „U modrých gulí“ na Patrónke podupáva devä? priaznivcov tradi?ného pešieho pochodu do Borinky. Grcbúda je olepená vyhláškami o zákaze podomového predaja, ?o v praxi znamená, že tentoraz nás tu nezastihne výhodná predviano?ná ponuka vyskakovacích nožíkov ?i nepreclených falzifikátov parfumu Hugo Boss od blon?ákov. Ale potom idúcky jesennou krajinou, dalo nám zozadu slnko po štulci pod rebrá (z horolezeckých pranostík – neskoré opadávanie žalu?ov z dubov pekný zla?ák veští), až sa nám na rázcestníku nad Borinkou z termosky ?osi vareného vína do hrdiel naprášilo a bolo dobre. Na oblohe aj v žalúdku. Je koniec sezóny. Dnes si havran príde po príbehy. Aby s nimi odletel, prepašoval ich za hranicu nášho sveta do krajiny spomienok.
V kr?me „Pod Pajštúnom“ si pivom a kofolou pre?is?ovala perie naša motorizovaná omladina a osve pri stole sedel Tomáš od Mala?anov s miestnym štamgastom Vilom, obaja zabratí do družného rozhovoru. Predseda horolezeckého fanklubu v Borinke a zárove? jeho jediný ?len Vilo mal podozrivo ?isté ruky. „Ten týpek, také zábavné veci rozpráva, to by si neveril“,uchechtával sa Tomáš, ke? pri vý?ape objednával ?alšiu, tentoraz predvýstupovú rundu borovi?iek: “vraj mi zadarmo vykope jamu.“ Ale veril. ?o myslíš, ?o asi tak robí? Vilo je kopá? hrobov a miestnu kr?mu používa ako kanceláriu. Odborníci a ich klienti.
Pajštúnsky podbralový boulevard sa pomaly, zato vytrvalo sýtil pestrými indivíduami. Príhodné po?asie prospelo k všeobecnej tendencii viac liez? ako zla?ova?, aspo? do poobedia. Ke?že na kotníkovú ortézu nepasujú ani tie moje najzaslúžilejšie leze?ky, mal som dos? ?asu na príjemnú spolo?enskú konverzáciu, príležitostne prerušovanú krájaním slaninky. Ale na jednu cestu vydalo. Aj mi v nohe zapraskalo ako v pirátskych filmoch, ke? celá bo?ná kanónová salva ide do lanovia. No paráda. Ako tatranka zapitá 52-jkou slivkou. Chví?u som ?elil otázkam na moju vzácne podrastenú bradu. Ale to je tak – niekto si holí bradu, niekto nohy. Ak robíš oboje a nie si cyklista alebo plavec, môžeš ma? problém. Ak si neholíš ni?, netvrdím že je to ideálne, ale ob?as nezaškodí.
Ve?mi ma potešilo, ke? som po roku opä? uvidel Maroša Mareka. Augustová výprava s Viktorom do Tatier nám totiž priniesla aj pár nezodpovedaných otáziek. Konkrétne o ceste v galérii Ostrvy, ktorej jedným z prvovýstupcov bol aj pán lezec Marek a ve?mi silno nám tam pri výstupe bolo do údivu.. Maroš sa za?al smia? a odpovedal nie?o v duchu „lebo v odborných kuloároch 70-tych rokov sa to považovalo za primerané“, to patrilo problému ako môže by? RP tej previsnutej špáry za 7- technicky za V A1.. a legenda, ako sa potrebné drevené kliny do k?ú?ovej špáry vyrobili cez noc na oto?ku no?ným rýchlikom sa tiež uviedla na pravú mieru.
Nastala krutá kolova?ka destilátov rôznych chutí, pôvodu i kvalít. Dodala hovorovej re?i ten správny odtie? poézie ?udovej slovesnosti. Toto rozhodne nie je podujatie, na ktorom si posilníte fabula?né schopnosti minerálnymi vodami. A komu ve?er zachutí ?apovaný Stein, je stratený... Lebo je pravdou, že dos? rýchlo padli sudy Staropramenu Granátu, ktorý sa ako novinka na nikdy nenasýtenom trhu smädu experimentálne prehá?al trubkami pri našom návrate do kr?my. A boli sme stratení. Chutný guláš, stretnutia, skvelé diashow, ?o doda?.. do videnia o rok!



( Celý oznam | Počet komentárov: 4 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť oznam )

Web site powered by phpRS