Dnes je 23. 10. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1226660
Október2589
Dnes44

Dolomity – Arco – Mello – Dolomity
Zverejnené 11. 11. 2008 (4646 × prečítané)

Trvalo to takmer pol roka, kým som sa „dokopal“ k písaniu tohto ?lánku. Za jeho vznik patrí ve?ká v?aka Pe?ovi Kormanovi (o ktorom sa ešte do?ítate), ktorý si z každého d?a poctivo písal detailné zápisky. Spo?iatku som mal aj ja chu? písa? denní?ek (kúpil som si na tento ú?el špeciálny zošit), ale lenivos? nado mnou opä? zví?azila. Touto cestou by som mu chcel po?akova? ... dík Pe?o ;)


Celá myšlienka (tohto zájazdu) sa zrodila v Pe?ovi a Viktorovi, ktorí v Dolomitoch pôsobili ?aleko skôr, než ako som ja vôbec pri?uchol k lezeniu. Ich ponuka, is? s nimi do takéhoto podniku bola pre m?a výzvou, ktorá sa neodmieta. Dolomity už od dávna patrili k pohoriu, ktoré som túžil vidie? a teraz som mal možnos? aj nie?o viac ...
Samozrejme nebol som jediný, komu prišla táto ponuka. Myslím, že Mišo bol z toho rovnako nadšený. Liezli sme spolu už ve?a viac-d?žkových ciest, ale nikdy nad 300m a nikdy s vlastným zakladaním istení. Malo to by? prvýkrát, kedy nie?o také vyskúšame ...
Aby som bol presný, tak pôvodný plán bol, že sa na dolomitickom vápne rozlezieme a v Melle na žule potom otestujeme morál. Pe?o s Viktorom nás varovali ... Mello je tvrdá oblas? a náš TOP (Mišov a môj) sa v tej dobe, pre viac-d?žkove cesty, pohyboval niekde okolo 6 až 6+ (UIAA). Mierne obavy, ?i si vôbec v Melle zalezieme prehlušila eufória z bigwallového lezenia. A ke?že cesty Pána sú nevyspytate?né, aj naše plány sa ne?akane zmenili ...

Sobota 28.6.2008
De? odjazdu je tu a ja s h?bou batožiny ?akám pred domom na Pe?a a Miša. Repertoár batožiny je rozmanitý ... od 70 litrového batoha, cez dva menšie (cca 30l), až po ve?kú tašku s proviantom. A navrch na tom všetkom ešte moje Vibramky. Pri poh?ade na tu hromadu som za?ínal ma? pochybnosti, ?i sa do Pe?ovho auta vôbec zmestíme. A to som minimalizoval, ako sa len dalo ... no na tri týždne sa to viac skresa? nedalo.
Pe?o prichádza a už cez ?elné sklo jeho auta vidím, ako mu pri poh?ade na moje batožiny opadáva úsmev a naskakujú vrásky na ?ele. Zažívam nie?o podobné v okamžiku, ke? chalani otvárajú kufor auta. Kufor je skoro plný. Moje veci sa tam ešte zmestia ... ale ?o Viktorove? Vyvstáva otázka, kam dáme Viktora ... Hovorí sa nie?o o bouldermatke, ktorú si chce Viktor zobra? so sebou. No ni?. Hádžeme moje veci do kufra a dohovárame sa, že pred Viktorovým domom to všetko vyhádžeme a pekne usporiadame tak, aby sa tam aj Viktor zmestil.
Na parkovisku pred Viktorovým domom zapratávame našimi vecami dve parkovacie miesta. Poh?ad je to príšerný. Všade naokolo kopy batohov a tašiek a iba jeden kufor, kam to všetko naloži?. Skoro zúfalú situáciu zachra?uje Mišo, ktorý s preh?adom nakladá Pe?ove auto (pripomína mi to hru Tetris). Okamžite sa stáva hlavným bali?om nášho (Pe?ovho) približovadla. Bohužia? pre Viktora, je posledný, ktorý sa do auta priba?uje a tak z nedostatku miesta musí redukova?. S bouldermatkou sa chlapsky lú?i, ale s karbonátkami od jeho mami?ky (je v nich údajne asi 3kg pomletého mäsiska) odmieta. Tie karbonátky (aj navzdory silnému buketu) boli vynikajúce – týmto ?akujeme Viktorovej mamine.
Takže naložení od podlahy až po strop kone?ne vyrážame v ústrety dobrodružstvám, ktoré na nás ?akajú.

Cesta po dia?nici prebieha v najvä?šej pohode. Pe?o je nastavený na mód šoférovania, tzv. autopilot. Najradšej by celú trasu sfúkol na jeden zá?ah. Naš?astie pre nás zastavuje, aby na?erpal pohonné látky. Na parkovisku jednej ?erpacej stanice v Rakúsku si všímame psíka, ktorý je v najvä?šom výpeku priviazaný o strešný nosi? pánovho auta a šteká. Neustále šteká. Ne?aleko tohto parkoviska je vysoký most, odkia? chlapci a diev?atá ská?u hlavou dole. Samozrejme priviazaní o nejakú dynamiku. V centre riadenia zoskokov majú televízor, kde si príbuzní, prípadne ?alší záujemcovia o skok môžu pozrie?, ?o sa s daným neš?astníkom odohráva po?as vo?ného pádu. Na okamžik sa zastavujem a h?adím na priamy prenos prekonávania pudu sebazáchovy. Niektorí sa smiali iní zatvárali o?i a boli tam aj takí, ?o nakoniec nesko?ili. Neviem, ?i by som sko?il ...

Zbytok cesty do Canazei (dedinka, alebo skôr malé meste?ko, kde sme mali ma? Base Camp) prebehol rýchlo. K?ukatými cesti?kami sme sa premotali až do sedla Selly, kde sa nám otvorili nádherné poh?ady. Nikdy predtým som v Dolomitoch nebol, takže som sa cítil ako Alenka v ríši divov.

Kotvíme v kempe Marmolada. Náš (klubový) stan zna?ky Coleman je zrete?ne najvä?ší na okolí - poslúžil by aj ako garáž pre Pe?ove auto. Vo vnútri je dostatok miesta aj pre vyššie postavy (ja som sa tam narovnal a to mám cca 189cm!!!). Viktorov stan v porovnaní s tým našim, vyzerá ako búda pre psa – prepá? Viktor.
Neskôr sa ved?a nás nas?ahujú Lucia, Toudy a Andy (Pe?ovi a Viktorovi známi). Prišli do tejto oblasti asi o tri dni skôr búcha? ?ažké ferraty. Na Andyho tvári je zrete?ne jasné, že opa?ovací krém s vysokým faktorom sa tu uživí. Dnes už ni? nerobíme a pomaly decimujeme zásoby plechovkového piva.

Nede?a 29.6.2008
Vstávame a balíme si veci do steny. Sme už rozdelení a každá dvojka má jasný cie?. Pe?o s Viktorom idú Abram Kante (400m, VII/VII-), Mišo a ja volíme o nie?o menej náro?ný projekt Kleine Micheluzzi (400m za V-). Cestou pod nástupy nás na k?ú?ovej križovatke zastavujú policajné zátarasy. Od uja v uniforme sa dozvedáme, že cesta bude kvôli prebiehajúcemu preteku dvojkolesových, re?azou pohá?aných tátošov uzatvorená do 11:00. Chlapíci a možno aj nejaké diev?atá (kto to pozná v tých prilbách) si to hrnú z Passo Pordoi do Passo Sella. Ke?že je nie?o po ôsmej ráno a strávi? tri hodiny pozeraním sa na bicyklových šialencov sa nikomu nechce, otá?ame ko?iar spä? do mesta. Dole v meste navštevujeme zopár outdoor obchodíkov a po 11-tej opä? vyrážame do kopcov.
Parkujeme ne?aleko nástupov, takže prístup je luxusný. Do 15min sme (Mišo a ja) pod nástupom. Prvú d?žku ?ahám ja, no nie som si istý. Ak mám by? úprimný ... už si to nepamätám. Potom Mišo a opä? ja. Takto sa striedame v ?ahaní. Naša línia sa všelijako k?ukatí a ja sa v siedmej d?žke na chví?u strácam. Ni? vážne, nechcene spájam dve d?žky.
Lezenie krásne, od piatej d?žky pekne exponované. Trošku nepríjemný je výkrok z luxusného štandu šiestej d?žky do platní. V tých platniach sa toho nedá ve?a založi?, takže sa ob?as podarí urobi? nejaký ten dlhší odlez. Ostatné je skôr o zorientovaní sa v stene.
O?akávali sme lámavý vápenec, no skala je pevná a všade dos? chytov, ba aj stupov. Štandy sú masívne kruhy. Miestami nás navigujú staré skoby, ?i iné zanechané istenia od našich predchodcov.
Malého Micheluzziho sme zjedli zhruba za 3,5 hodinky. Na „vrchole“ resp. na konci cesty sme nie?o zjedli a tradi?ná vrcholová fotka nemohla chýba?. Potom sme za?ali zostupova?. V podstate celý zostup je riešený ako traverz ve?kej police, na ktorú sa dolieza. Treba si dáva? pozor na vo?né kamene, ktorých je tam všade dos?. Aj okolo nás sem - tam presviš?al nejeden kamienok. Úžasné bolo sledova? pokra?ujúcu, takmer kolmú stenu až na samotný vrchol. Zostupuje sa relatívne dlho a na jednom úseku aj pomocou ferraty. Na konci ?akajú dva zla?áky a potom už iba lesíkom spä? ku autu.
Pri našom zostupe sa nad Ciavazesom za?ahuje a za?ína hrmie?. Ke?že nám výstup aj zostup trvá dos? dlho (spolu asi 5 hodín), sme takmer presved?ení, že Pe?o a Viktor na nás už ?akajú v aute. Krátko na to zis?ujeme (k nášmu po?udovaniu), že v aute nikto nie je. Naopak, vidíme nejakú dvojku liez? ich líniu. Uvažujeme, ?i to sú naši chalani – modlíme sa, aby neboli. Tí borci sú relatívne nízko, takže tým vylu?ujeme, že by to mohli by? naši chalani. Avšak po chvíli sa zo steny ozýva jasné „Viktor, Zruš!“ Sú to oni. Chceme na nich po?ka?, ale po?asie nám to nedovo?uje. Za?ína prša? a my sa nemáme kam ukry?. Chalanom nechávame odkaz za stiera?om a ideme dole do kempu.
Mišovi sa podarí stopnú? auto s dvomi Lotyšmi. Fajn borci. Ke?že borci slovensky nevedia, skúšame angli?tinu. Bavíme sa aj o lezeckých možnostiach v Lotyšsku. Vraj je to bieda. V kempe si dávame dobrú ve?eru a ?akáme na našich bojovníkov. Prichádzajú až okolo desiatej ve?er. Viktor je celý bledý a nahnevaný. Ukazuje nám malí?ek a rozpráva, ?o sa mu stalo. Neš?astná náhoda spôsobila, že mu lano pri páde pricviklo malí?ek o skalu. S týmto poranením neskôr vybúchal k?ú?ový boulder za 7 na OS. Tak to klobúk dole!
A ?o sa týka dojmov z našej cesty Kleine Micheluzzi... Bola to naša (ja + Mišo) prvotina v Dolomitoch a ve?mi sa nám pá?ila. Milo nás prekvapila kompaktnos? steny a nemilo nestálos? po?asia. Odporú?ame.

Pondelok 30.6.2008
Ráno sme si prispali, nikam neponáh?ame, sme predsa na dovolenke. Viktor sa rozhodol, že svoj prstík ukáže miestnemu šamanovi, nech vie na ?om je. Neskôr ho stretávame v meste a už z dia?ky je jasné, že Viktor kon?í. Ruku má zaviazanú a z pod obväzov tr?í dlaha. V druhej ruke si nesie röntgenové fotky. Neodolávame a na hlavnej ulici, medzi množstvom ?udí, prezeráme ?ierno-biele fote?ky Viktorovej labky. Po návrate z mesta si vymýš?ame zábavu na poobedie. Vyberáme skalky v Passo Sella. Viktor s nami nejde. Zostáva v kempe.
Po príchode do Passo Sella h?adáme náš „kame?“. Aby som to opísal, ?o možno najjednoduchšie, tak celá skalkárska oblas? Steinerne Stad vyzerá ako ke? nieko?ko Pajštúnov náhodne rozhodíte po okolí. Ten náš sa nazýva Settore G.
Lezieme cesty, ktoré majú najnižšie hodnotenie. Mišom a ja za?íname v ceste Bonny za V+. Tvrdé. Ved?a nás fu?í Pe?o v ceste Altea (VI). Neskôr ju idem na top rope - dos? tvrdé (dlhšie postavy majú výhodu). Neodsadávam, ale to len preto, že mi zdola kri?ia, ?o mam chyti? a nepúš?a?.
Presúvame na druhú stranu skalky a skúšame nie?o iné. Cesta s názvom L´ho Gia Visto (V). Už len ten názov vo vás evokuje nie príliš prijemné lezenie. Nástup do previsu a potom ešte dva na koniec. Zaujímavá cesta, vytrvalostná. Po mne ju lezie Pe?o a ohodnotí ju ako neslušnú.
Okolo 17tej to balíme a odchádzame do kempu na ve?eru. Na recepcii ešte pozeráme predpove? po?asia na nasledujúce dni. Nevyzerá to pekne. ?alšie tri dni majú by? nevyspytate?né. Nave?er sa za?ahuje a trocha sp?chne. Pri ve?eri dohovárame program na ?alší de?.

Utorok 1.7.2008
Prebúdzame sa do slne?ného rána. Po nede?nom lezení mám spálené lýtka, ktoré mi teraz o sebe dávajú vedie?. Okamžite si aplikujem UV faktor 50 (v?aka Viktor).
Balíme lezecké hra?ky a upres?ujeme dnešný rozvrh. Mišo a ja máme v pláne Rampenführe (325m, IV). Andy vyvíja lezeckú aktivitu. S Pe?om pôjdu za nami to isté. Lucia a Toudy pôjdu na ferratu. Viktor na trek. Prozrete?nos? nám do batoha pribalí aj nepremokavé bundy.
Sadáme do auta a za 40min sme pod nástupom. No nie sme tam sami. Pred nami si kufrujú laná dvaja Nemci a v prvých dvoch d?žkach je nalezených 6 ?udí – asi nejaký lezecký kurz, ?i ?o. ?akáme približne hodinu, kým všetci odlezú na dostato?nú vzdialenos?. Za nami sa už chystajú Andy s Pe?om a ?alší lezci, ktorí to nakoniec vzdajú a odchádzajú niekam inam.
Cesta za?ína v pukline a ak niekto lezie nad vami, dávajte si pozor na kamene. Naši kolegovia zhora nám ich posielali hojne. Prvé dve d?žky sa dajú krásne spoji?, no my ich nespájame. Prvý lezie Mišo a po ?om ja. Sprievodca síce píše obtiažnos? IV (UIAA), avšak je tam pár krokov na zamyslenie. Miest na zaistenie je hojne, najviac sa zídu slu?ky. Cestou hore stretávame pár kamarátov staršej výroby. Jeden sa mi podarí vytiahnu?. Avšak, nie?o vo mne mi hovorí „nevyberaj, ?o si sám nezaložil“ a tak vraciam kamaráta naspä?.
Lezie sa svižne, netreba rieši? ni? zložité. Ni? okrem po?asia. Ke? doliezam štvrtú d?žku spúš?a sa dáž?, ?o mi trošku komplikuje postup. Hydrometeority padajúce do mojej tváre spôsobujú, že prehliadam štand s kruhom. Vytváram teda núdzový štand z dvoch starých skôb a jednej slu?ky. Miša nepo?ujem, takže presne ako to máme dohodnuté, doberám najskôr jedno a potom druhé lano, ?o je signál pre Miša, že istím a môže liez?. Za?ína mi by? zima. Mišo dolieza a dáž? hustne – okamžite obliekam nepremokavú bundu. Nie je o ?om premýš?a?, ideme dole. Andy a Pe?o to už zabalili. Videli sme ich ako krá?ajú k autu. Nechali nám v druhej d?žke lano, sú to kamaráti. Obaja zla?ujeme o jednu d?žku, naš?astie. Chceme stiahnu? lano, ale to sa nehýbe. Mišo zneistel: „?aháme vôbec za správny prame?“. ?aháme, ale ni? sa nedeje. Lano sa nám kuslo. Vzduchom preletelo par neslušných slov. S riešením prichádza Mišo. Žumaruje po dvoch prusíkoch a opravuje zla?ák. Žumarovanie a aj samotná prestavba mu chví?u trvá ... ja zatia? klepem kosu a sledujem Andyho a Pe?a v aute. Pe?o si lišiacky preparkoval tak, aby cez ?elné sklo mohol pozorova?, ?o sa deje v stene. Nakoniec zla?ujeme a s?ahujeme všetky laná. Miša to stojí slu?ku, no zážitok je to perfektný.
V kempe dávame horúcu sprchu (výborný kemp) a dobrý obed. Spovedáme Viktora, ktorý taktiež zmokol – vraj do nitky. Po celom stane má rozhádzané euro bankovky rôznych nominálnych hodnôt. Suší ich vo vnútri, lebo na prádelnej šnúre by asi dlho nevydržali. V tom stane to vyzerá ako v trezore nejakej banky.

Streda 2.7.2008
Rest day. Celú noc pršalo a tak ideme na turistiku. Výšlap z Passo Pordoi na Sass Pordoi. Príjemná, k?ukatá cesti?ka v sutine nás miestami trošku zadýchala. Stretávame párik dôchodcov, ktorí nám to skoro natreli. Veru, mali pekne našliapnuté. Na Sass Pordoi sa fotíme a obdivujeme krásu okolia. Od Marmolády sa opä? tiahnu mraky a tak to balíme. V jeden okamžik nám vstávajú vlasy dupkom a príjemné mraven?enie na rukách neveští ni? dobré. Vzduch okolo nás je riadne zelektrizovaný a každou chví?ou to môže medzi nás udrie?. A tak sa radšej dekujeme do budovy lanovky. Odtia? už iba dole do kempu. Z dlhej chvíle skúšame Slackline. Paráda. Nechcem sa chváli?, ale v tejto disciplíne preukážem azda najvä?ší talent – š?astie za?iato?níka. Chalanom sa tiež darí, chce to iba trpezlivos?. Ale aj z tejto zábavy nás vyruší dáž?. Neskôr ve?er toho už máme plné zuby a dohovárame sa, ako ?alej. Rozhodneme sa presunú? do Arca. Viktor pôjde s Andyovcami spä? do Blavy.

Štvrtok 3.7.2008
Balíme. Relatívnu pohodu vystrieda nervozita a hrubé slová. Situácia okolo odvozu sa vyhrocuje. Nakoniec sme nútení naloži? aj Viktorove veci. Vraj ke? sme ich priviezli, tak ich aj odvezieme. Sta?ilo, lú?ime sa a odchádzame.
Do Arca prichádzame po troch hodinách jazdy. Ubytujeme sa v prvom kempe (pred ZOO kempom). Vybalenie prebehne pomerne rýchlo a tak zostáva ?as aj na kultúru. Vyrážame do mesta o?umova? a ochutnáva?. Krásne okolie a výborná zmrzlina. Na hrade Castelo di Arco stíhame západ slnka. Pripravuje sa tam jazzový koncert. Bubeníkov nácvik je nato?ko presved?ivý, že sa neskôr ve?er vraciame. Zakotvíme pod hradbami - nejaký šialený saxofonista má práve sólo. Bohužia?, celý koncert má by? vraj o tomto šialencovi. Ni? pre nás.

Piatok 4.7.2008
Kone?ne slne?né a teplé ráno. Balíme veci a vyrážame k jazeru Lago di Garda na tamojšie platne. Oblas? Cordo di Bo a sektor A. Cestu Tony il telefonista si dávame s Mišom na rozlez. Je to fantasticky položená plat?a, kde chodia lozi? deti?ky. Miestami je to riadne vyšmýkané. Lezieme až ku stožiaru, zhruba 3 d?žky. Hore to ide rýchlo, dole už pomalšie. Cesta s zla?uje a ke?že všetko naokolo je obsadené lezcami, tak musíme ?aka? a pomaly sa presúva?.
Na jednom štande zapo?ujeme materin?inu. Zoznamujeme sa s Ivanom Hrmom a jeho synom. Dozvedáme sa, že Hrmovci bývajú v tom istom kempe ako my.
Neskôr ešte idem s Pe?om jednu neidentifikovanú cesti?ku na pravom okraji platne. Taktiež doliezame až ku stožiaru. Nezobral som si dos? vody a tak trpím. Zla?ovanie sa opä? na?ahuje a ja umieram od smädu. Z posledného štandu vidím Miša ako sa veselo rochní v Garde. Tíško závidím. Kone?ne dno a 1l vody dávam na ex. Iba to vo mne zasy?alo. ?vachtáme sa a obdivujeme jediné krásne diev?a na platni (a taktiež po dlhej dobe) – Polka.
Podve?er trávime v sektore Massi di Prabi kúsok od kempu. Dorážame sa cestami Donaldo (5a), Tienila (5c), E pur si Muove (6a), Anna E (6a) a Ciciuz (6a). Pe?o všetko na OS! Ve?er pri vínku sa dohovárame s Ivanom na lezení na ?alší de?.

Sobota 5.7.2008
Ráno, pod?a dohody prichádza Ivan. Plný nadšenia z vidiny dobrého lezenia (so svojim synátorom sa neodvážil pusti? vyššie ako do 6+) nás vedie ku skale priamo pred kempom, sektor Colodri Est. Ivan namotáva Pe?a do „orgazmickej špáry“ cesty Stenico (150m, 6b), Mišo a ja si vyberáme cestu o nie?o viac „pri zemi“ - Aspetando Martino (150m, 5c). Avšak nie sme jediní, kto o ?u má záujem. Pred nami sa do nej nanominoval nešikovný nemecký pár. Kým dobyjú prvý štand, my ?akanie vzdávame a presúvame sa pod Stenico, sledova? ?o sa tam odohráva. Dolezieme to poobede.
Stena je orientovaná na východ a tak do nej riadne praží. Línia Stenico vyzerá zdola ve?mi nepríjemne. K?ú?ová špára je previsnutá. Sledujeme Pe?a, ako sa v nej trápi. Z toho všetkého trápenia po nás za?al hádza? ?oky. Neskôr sa dozvieme, že mu sami povyskakovali z karabíny. Všetky ich našiel – haluz, alebo skôr š?astie.
Po obede sa vraciame do Aspetando Martino. Ve?mi pohodové lezenie, najmä ke? sa lezie v tieni. D?žky za 3c, 4c, 4c, 4c, 5c, 5a a 4c. Posledné d?žky sa lezú po kapsách – pohodi?ka (skoro ako Schránky na Pajštúne). Dolu schádzame ferratou – pohodi?ka na druhú. Túto cestu všetkým vrelo odporú?am.

Nede?a 6.7.2008
Blúdime po kopci a snažíme sa nájs? sektor Muro Dell'Asino, ale beznádejne. Po krátkom daždi sa rozhodneme presunú? do sektora Baone. Vedie k nemu ve?mi zaujímavá cesta. Ak ste niekedy šoférovali v úzkych talianskych uli?kách viete, aký je to adrenalín. Táto je extra úzka. O nesklopených spätných zrkadielkach nemôže by? ani re?. V jenom okamihu nás od styku s domom delia asi dva centimetre. Rýchlos?ou á´la slimák na nede??ajšej prechádzke a bez jediného škrabnutia touto uli?kou prejdeme. Po nás do tejto uli?ky vpáli miestny obyvate? s offroadovým autom, ktorý vôbec nespoma?uje - respect.
Sektor Baone je skôr pre deti. Tvorí ho približne 200m široká a 100m vysoká, položená plat?a. Všetko na trenie.

Pondelok 7.7.2008
Tento de? opä? lezieme s Ivanom v sektore S.Paolo (asi pol hodina pešibusom od kempu). Darí sa mi natiahnu? všetky varianty Il primo specchio (5a, 6a, 6a+), ?alej Cavoli Tuoi (5c) a cestu s názvom ? (5a). Všetko ve?mi pekné lezenie. Ivan neskôr na?ahuje cestu La grande preteria (6b), ktorú si chalani skúšajú na rybu (top rope).
Ve?er v kempe posedíme s Ivanovou rodinkou pri sedmi?ke vínka. Tých sedmi?iek bolo trošku viac a ja som si z neopatrnosti zabudol všetky doklady a eurá?e na terase, kde sme pili. Zis?ujem to až nasledujúce ráno, ke? si chcem ís? kúpi? ?erstvé žemle. Stratené doklady mi prináša sám vedúci kempu, ni? nechýba – neuverite?né.


Utorok 8.7.2008
Odpo?inkový de?. Po rannej studenej sprche (v podobe mojich stratených dokladov) sa pof?akujeme po botanickej záhrade. V meste strávime skoro cely de?. Na námestí pred katedrálou majú výbornú zmrzlinu za 1 euro. Každý ?alšia na kornútiku je za 50 centov. Osobne odporú?am jogurtovú.
Neskôr v kempe na?ahujeme slackline a ?akáme na súmrak.

Streda 9.7.2008
Smerujeme do sektoru Placche Zebrate. Ide o obrovskú plat?u s množstvom ciest. Vyberáme si Via Trento (200m, 5a) a Via Delle Mimose (140m, 5a). Lezieme v trojici, ?o nie je najrýchlejší spôsob lezenia. Páliace slnko a vyhriata plat?a nám to dávajú poriadne pocíti?. Nakoniec to nie je až také tragické. Vybudovali sme si pomerne dobrý systém a darí sa nám dosiahnu? rýchlos? cca 100m lezenia za hodinu. Obidve cesty sú ve?mi pekné, nenáro?né a perfektne odistené s luxusnými štandami. Je to skôr lezenie na trenie po plytkých mišti?kách, ob?as nejaká škrabka.
Tento sektor s úderom poludnia opúš?ame a mierime do Gardy, vykúpa? sa. Voda v jazere je vykúpením za neznesite?nú horú?avu v platniach. Na ve?er sme ešte zavítali do sektoru skaliek pri kempe (Massi di Prabi). Od minula tam zostali tri šes?ápluskové cesty, ktoré sme chceli preliez?. Cesty Soltanto un Gioco, O sole mio, Betazza. Pe?o ich opä? všetky vybúchal na OS. Sú to krátke cesty - do 15m, ale zato výživné. Škrabky a ob?as nejaká dierka na prstík a ve?a vyvažovania. To je všetko s ?ím tam môžete operova?. Príjemný záver d?a.

Štvrtok 10.7.2008
Vstávame skoro ráno. Našim cie?om je Via Similaun (400m, 6a) v sektore Placche Zebrate. Lezieme všetci traja a dúfame, že nám to pôjde minimálne tak dobre, ako v?era. Do cesty sme nastúpili každý s litrom vody.
Po nepríjemnom za?iatku línia prudko stúpa. Lezie sa (tak ako predošlý de?) po plytkých mišti?kách a škrabkách. Istení je dos? a štandy sú komfortné. Približne v piatej d?žke omylom odbo?íme z našej línie a ja na miesto do 4b naliezam do 6b. Preliezam malé bruško a vidím hladkú plat?u. Som na pochybách. Toto je za 4b? Ale súhlasné prikyvovanie hlavou mojich kolegov na štande ma vyburcuje. Prvých par metrov sa mi ešte darí (ve? je to 4b, ?i nie?), ale nakoniec dojím a dojím skoro až ku štandu. Pe?o ma dolieza prvý a vôbec sa mu to nepá?i. Po chvíli sa na nepohodlnom štande tla?íme všetci traja. Teraz je rad na Pe?ovi. Aj ke? už je jasné, že lezieme inú líniu, Pe?o tvrdohlavo pokra?uje v tom šialenstve za 6b/c. Darí sa mu dosta? na ?alší štand. Pri doliezaní za ním si všímam obrovskej police s borhákmi – štand v našej línii. Doliezam tam a doberám Miša, zatia? ?o Pe?o ku mne zla?uje. Zo štandu chví?u sledujeme B.A.S.E jumperov. Najskôr jedného iba s padákom, potom ?alšieho letiaceho s wingsuitom a onedlho dvoch s wingsuitami letiacich vo formácii. Piaty paragán letí pozd?ž steny, len kúsok od nás. Pe?o si s ním vymie?a pozdravy - jíííhááá. Evidentne rozumie paragánskej re?i.
?alej už pokra?ujeme správnou cestou. Dve d?žky pod vrcholom mi došla voda a na slnku za?ína by? dos? nepríjemne. Aj lezenie sa spoma?uje. Po 6 hodinách doliezame na koniec cesty – sme totálne dehydrovaní.
Navzdory nedostatku vody a aj tomu, že sme stratili dos? ?asu presekávaním sa v inej ceste, to bolo úžasné, plynulé lezenie. Odporú?am si zobra? dostatok vody.
Ve?er pri pizze sme sa rozhodli opusti? Arco a presunú? sa do Mella. Ur?ite sa sem ešte niekedy vrátime!

Piatok 11.7. – Pondelok 14.7.2008
Po celý pobyt v Melle nám pršalo. Búrka striedala búrku. Pršalo dokonca to?ko, že z malej a pokojnej rie?ky sa stal nebezpe?ný živel. Pe?ovi skoro odniesol auto. Tri dni sme strávili prechádzaním sa po okolí a ni?nerobením v stane.
Na štvrtý de? balíme a za daž?a odchádzame. Kam? Vraciame sa tam, kde to všetko za?alo. A ke?že Pe?o ignoruje navigáciu, dostávame sa do sedla Passo Stelvio (2760 m nm), kde trošku nasnežilo. Až tak, že kvôli snehu je cesta ?alej pre naše autí?ko nepriechodná. Sme nútení sa kúsok vráti?. Potom už len skratkou cez Švaj?iarsko spä? do Talianska na dia?nicu do Bolzana.
Canazei nás víta azúrovo modrou oblohou a páliacim slnie?kom. Stíhame iba rozhodi? stan a ís? do mesta na pizzu.

Utorok 15.7.2008
Ve?mi studené ráno. Moje sofistikované hodinky ukazujú 6 stup?ov nad nulou - b???. Balíme matroš a po ra?ajkách štartujeme do cesty Rampenführe (325m, IV) odkia? nás z pred dvoch týžd?ov vyhnal dáž?. Na desiatich d?žkach sa poctivo striedame. Rovnako ide o krásne lezenie na slnie?ku a fantastické výh?ady k tomu. Ba dokonca ani Marmoláda nie je (kone?ne!) zahalená v oblakoch. Za nami liezie otecko - sólista (maximálny flegmatik) so svojimi dvoma dcérkami (8 a 11), ktoré neustále škriekajú a kri?ia. Azda to jediné ruší pokojnú atmosféru pri lezení. Táto trojica nás neskôr predbieha, alebo skôr my ich púš?ame.
Cesta je ve?mi pekná a v tejto oblasti aj ?asto lezená. Pre rozlezenie a zoznámenie sa s povrchom úplne ideálna. Spravené sú iba štandy (masívne kruhy), avšak v línii sa nachádzajú staré skoby, ?i zanechané friendíky. Odporú?ame použi? vlastné istenia, aj ke? my sme použili aj tie zanechané.

Streda 16.7.2008
Opä? studené ráno, ale zato ?istá obloha. ?akáme, kým nás zohrejú prvé slne?né lú?e. Vyrážame na Erste Sellaturm, do cesty Trenkerweg (165m, V). Táto cesta rovnako patrí medzi najvyh?adávanejšie v Selle. Je to aj pozna?. K?ú?ový kút (V), ktorý ?ahá Mišo, je poriadne vyšmýkaný. ?alej to už iba pohodové lezenie s maximálnou obtiažnos?ou IV+.
Cesta sa kon?í vylezením na veži?ku odkia? je úžasný výh?ad na okolie. Zostup je možný dvoma spôsobmi. Bu?to zlaníte, alebo to zídete. My sme to zišli.
Na ve?eru si doprajeme skuto?né jedlo vo forme restovaných kuracích prsí?ok s ryžou, hráškom, mrkvou a kukuricou. Skuto?ne krá?ovská hostina, na príprave ktorej sa podie?ame všetci. Hlavnú rolu mal Mišo, ktorý naložil a osmahol kuracie prsia.

Štvrtok 17.7. – Piatok 18.7.2008
Naše posedné dva lezecké dni trávime v sektore Cansla. Je to skalkársky sektor kúsok od Passo Sella. Stena je vodopádom rozdelená na dve ?asti. Na oboch sú cesty hodnotené za 6a, ale ako neskôr zis?ujeme, pravá ?as? je tvrdšia.
Ako prvý naliezam do neznáma, cesta Pisciadoi (18m, 6a). Línia vedie po hrane vyhladenej od vodopádu. Takmer zo m?a vytrasie dušu. Po mne ju idú aj chalani. Pred daž?om stíham ešte vybúcha? Via Cun Me (18m , 6a). Táto cesta je viac do pohody. Plat?ovité lezenie, škrabky a prstové dierky – sadla mi.
Druhý de? za?íname na ?avej strane. Cesty La Bella, La Ria, La N´Compra a jedna nepomenovaná, všetky 15m za 6a dávam na OS. Táto strana steny je zna?ne jednoduchšia ako tá pravá. Chalani sa neskôr vracajú na prvý breh a na záver ešte prelezú Via Cun Me a Via Cun Te (obe 18m, 6a).

Na koniec už iba malá štatistika zájazdu. Náš výlet mal 21 dní, z toho sme liezli 13 a za týchto 13 dní sme naliezli 2470m.

Fotogaléria





[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( CelĂ˝ ÄŤlánok | Autor: Karol, Mišo | PoÄŤet komentárov: 5 | PridaĹĄ komentár | InformaÄŤnĂ˝ e-mailVytlaÄŤiĹĄ ÄŤlánok )

Web site powered by phpRS