Dnes je 11. 07. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1178565
Júl5768
Dnes170

Sny sa plnia (treba im však pomôc?).
Zverejnené 09. 10. 2008 (7883 × prečítané)

Tak, ako zvy?ajne, by to bola opä? pekná extra predstory o tom, ako sme sa dali dokopy, od vybratia cie?ov, až po vyformovanie zostavy. Možno, ?asom z nedostatku iných príležitostí, za?nem písa? aj také...

Teda aspo? pointu. Všeobecne známa, ale dosia? nedefinovaná sila Mont Blancu (cie? Dent du Geant (OBR001) som presadzoval ja, ve? o ?om snívam odkedy som ho prvý raz s Evi?kou videl, okrem snov o babách a iných normálnych veciach) nás nakoniec zgrupila do trojky a Jirkovho auta. Po minuloro?ných skúsenostiach ho na dlhé trate prehlásil za trojmiestne so silno obmedzenými možnos?ami zásob piva. Vz?ah k výškam dokázal spoji? aj zdanlivo nespojite?né, pri splnenom nutnom predpoklade istého stup?a vzájomnej tolerancie. Teda predstavím kolektív. Tridsiatnikov reprezentoval lekárnik Oldo z Chomutova, štyridsiatnikov statik Jirko – náš Moravák z Bratislavy a pä?desiatnikov ja – Miki – známa to firma. Spájal nás spolo?ný cie?: traverz z Aig du Midi na Aig du Plan – navrhla Kika, vtedy pôsobiaca v Chanbery - a normála na Dent du Geant. Nerozde?oval nás ani vek, ani profesia, ani pohlavie, ani ve?ný Oldov optimizmus v objavovanie nových (v istých kruhoch však už dávno dobre známych) energií kryštálov, aur, homeopatických odtla?kov a indického myslenia, narážajúci na pesimizmus Jirkovho technického vzdelania a moje pokusy o zachovanie logiky a metodiky vedy. Dokonca ani skoro abstinentský prístup mojich mladších spolulezcov nebol na prieky. Zhodli sme sa aj na zásadách bezpe?ného postupu v teréne. Teda celkový výsledok – no problem - hajde.


OBR001 – Sen z Helbronneru, vzadu Jorassy


Po absolvovaní potrebných dohôd, alebo kompromisov, sme sa nakoniec s Jirkom zišli 20.8.08. o 8:30 pred mojim domom. Tento ?as uvádzam, lebo vtedy sme spolu tvorili už celé dve tretiny kolektívu. Naložili sme mojich pár batohov a kabiel a po?ho na Prahu. Po dohode sme totiž prišli na to, že cesta do Chamonix cez stovežatú je prijate?ným kompromisom pre všetkých troch. Miesto kde sme mali nájs? Oldu – stanica metra Chodov - sme našli okolo jednej a ku podivu bez vä?ších problémov. Aj Oldo sa prakticky trafil ?asovo do nášho príchodu (mobil je mobil) a tak sme sa dlho nezdržali. Ke?že ako navigátor som nestíhal na podrobnej mape ur?ova? kde práve sme, lebo Jirko išiel až povolenou rýchlos?ou, nedokázal som ho poplies? a južný obchvat sme absolvovali v pohode a na po?udovanie bez zápch. Potom sme sa rozhodli trochu vylepši? internet a vyhnú? sa obchvatom Mníchova pre vážne podozrenie z prepchatých dia?nic v okolí a namierili sme si to na juh až cez Ulm. Ve?er kúsok za týmto mestom sme zišli z dia?nice a našli malý lesík, kde sme pri lokálnej ceste pre podozrenie z daž?a prespali pod vonkajšou ?as?ou Jirkovho vrcholového stanu. Nezapršalo.
Ráno sme vyrazili ?alej. Rakúsku nálepku sme ušetrili tým, že okolo Bodamského jazera sme šli lokálkami. Nebola to až tak ve?ká ?asová strata, aj ke? cesta bola miestami dos? plná. Švaj?iarske dia?nice boli v pohode a za 40 miestnych frankov na rok. A tak sme už okolo pol šiestej vrhali prvé la?né poh?ady na ?adovce a vrcholy Argentiere, Verte, Dru, ihly, v?ítane Planu a Midi. Samotný Blanc ani nespomínam. Potom to bolo zas na mne. Trafi? sa do kempu. Ku podivu sa mi to skoro podarilo. Miesto mi sedelo, len kemp akosi nie, zva?oval som si to svoju slabú pamä?. Ale ke?že sa nám cenovo aj úrov?ou pozdával o pol siedmej sme si povedali, že prvý cie? máme úspešne za sebou. Rovno prezradím neskoršie zistenie. Nad našim – les Cimes – za živým plotom bol hne? druhý a s nim susedil tretí – ten ?o sme h?adali. Lokál sme však už nevymenili. Glutamanovú ve?eru sme si s Jirkom plne zaslúžili. Evi?ka sa tentokrát zú?astnila nielen kempovým stanom, ale aj vari?om a tak bol každý sám sebe kuchárom. Aj Oldo si vychutnal tú svoju, trochu v štýle BIO. Pri ve?eri sme rozoberali možnosti aklimatizácie. Chceli sme zájs? do Chamonix a pozrie? po?asie, vyviez? sa na Montenvers a potom sa uvidí – po?asie a ?asové možnosti nám povedia ?o vlastne chceme.
Je piatok, naš?astie 22., lebo keby bolo 13: tak kufrujeme možno ešte aj teraz. Ako miestny znalec som to nabral pod?a svojej pamäti do centra alpského lezenia skratkou. Mapa a naša poloha sa mi však trochu posunuli o jednu cestu a tak miesto do centra sme si to namierili rovno pod Bossonský ?adovec. Ke? mi to moji spoluaklimatizátori dokázali, bolo už neskoro a tak sme pokra?ovali náhradným programom. Výjs? popri ?adovci (cez 1000m výškových), strihnú? to potom cez dve rebrá do?ava k starej lanovke a na zna?ku a potom dole do centra. Kúsok nad spodkom ?adovca sa však naše názory, a aj my, rozišli. Jirko chcel ís? lesíkom po rebierku za ž?abom a Oldo chcel pokra?ova? priamo po skalnatom rebierku, na ktorom sme boli, a traverzova? až hore. Išiel som s Jirkom. Cesta lesom bola viac ako protivná. Ke? kone?ne les skon?il, ?akalo nás pár dvojkových krokov medzi skalami a boli sme na vrchole rebra. To pokra?ovalo mne vôbec nepá?iacim sa exponovaným zostupom do sedla s neistým výlezom a pokra?ovaním. Ako sme videli, Oldo dopadol v skalách podobne. Vyslobodilo nás po?asie. Akútna hrozba padajúcej vody nás presved?ila. Dali sme si signál by? múdrejší. Zostup pri mrholení bol nepríjemný a závere?né strmé mokré trávy do ž?abu sme s Jirkom radšej zlanili. Oldu sme nestretli ani na chate a tak sme si to už úplne bezstarostne namierili po zna?ke do Chamonix po predpove?. Chyba! Ke?že sme horolezci, tak sme opä? zakufrovali – neskoro sme pochopili spôsob francúzskeho turistického zna?enia. Ke? sme zistili kde sme, vraca? sa nám už nechcelo, a boli sme riadne mimo náš smer. Poh?ad na systém ciest pod nami nás však umiestnil v mape na presne miesto a povedal ko?ko nás to bude stá? chodenia naviac. Pri odpo?inku v lesíku blízo pri civilizácii nás našiel Oldo. Spolu sme už konglomerát dediniek schovávajúcich sa pod jednotný marketingový názov Chamonix našli. Získali sme potrebné info o lanovke na Midi. A dom s infocentrom som tiež trafil. Po?asie nevyzeralo dlhodobo stabilne, možné prehánky alebo búrky. Na záver sme si ?asovo odkrokovali cestu do kempu. Zajtra bude ?alšia aklimatizácia a na ve?eru mám iný magiglutaman. Ešte som ho ani nedovaril, ke? za?alo prša?, ale naozaj. Schova? veci do stanu malo prednos?. A tak mi do ve?ere napršalo, stihla prihorie?, vykydnú? sa na trávu. Mokrý som ju vrátil do ešusu a v stane sa snažil najprv urobi? nie?o s vchodom do predsiene stanu. Zips už vyše roka nefunguje, ale zicherky zabránili najhoršiemu. Ale celkovo bol stan vodoodpudivý a tak sme boli relatívne v suchu. Ve?era mi chutila. Ako vždy.
Po kufrovacej aklimatizácii, sme zvoli pre zmenu finan?nú. Vyviez? sa na Midi a tam by? do závere?nej a návrat dole. Spiato?ný lístok za 38 eur sa nezdal drahý v porovnaním s tým, ?o sme chceli získa?. Ve? dobrá aklimatizácie je na nezaplatenie – na ostatné sú platobné karty. Po?asie sa vydarilo. Výh?ady skoro ideálne. Grand Combin, Matterhorn, Monte Rosa, ... Digitalisti skúšali ve?kos? svojich kárt, ja som šetril svoj celuloid a miestny zamestnanec ?istil následky výškového rozdielu na malom chlapcovi – rodi?ov to vôbec netankovalo. To všetko medzi davmi normálnych ?udí všetkých možných a nemožných typov. Potichu som závidel tým nenormálnym, ?o po strmom hrebeni klesali do ?adového lona prírody, alebo sa š?astní z neho vracali. Na inom hrebeni sme objavili tiež pohyb v horolezeckej podobe. Potom sa cez plot vyhliadkovej plošiny prehupol vodca a dve š?astné, ale zmorené tváre a my sme objavili cestu arete cosmiques, o ktorej som nie?o vedel z netu. Oldo aj tak vyspovedal vodcu. Možno sa zíde. Pred odchodom sme si ešte trochu pobehali (teda ja som sa snažil o rýchlu chôdzu) po miestnych schodoch medzi jednotlivými terasami. Potom obvyklý ve?erný predkrm v podobe najnovšieho po?asia. Je rozhodnuté, zajtra ideme plni? plán – teda pokúsime sa o traverz na Aiguille du Plan. Balíme ve?er. Zajtra ráno, ako každé ráno, bude málo ?asu. Výbava obsahuje aj pár teplých vecí v prípade nestíhania spätnej lanovky. Potom už iba na?erpa? životu potrebnú energiu z tescoglutamanu.


OBR002 – Miesto tragédie – stopy po sraku v?avo, po lavíne vpravo


Budík prehlušili helikoptéry rojace sa nad nami už pred piatou. Cestou z WC sledujem jednu ?o letí ve?mi nízko nad nami. Ve?kým oblúkom cez Les Houches letí smerom hore na Dome du Gouter, kde ju ?aká druhá a spolu letia niekde smerom k Taculu k tretej. Skoro úplná tma s?ažuje presnú lokalizáciu. Tam však stoja, krúžia a svietia na ?adovec. Vyzerá to vážne aj ke? vôbec netušíme ?o sa deje, zdá sa mi, že na pár chví? vidím aj pás svätojánskych mušiek v podaní ?eloviek. ?alšie zdanlivo nelogicky lietajú všetkými smermi a všade. Ke?že ra?ajky nevarím, iba zapíjam energetické ty?ky s guave, mám viac ?asu h?adie? hore. Sme v diere nízkej obla?nosti, ktorá postupne s príchodom svetla mizne. Skoro sme dodržali ?asový plán a s pribaleným ve?kým otáznikom prichádzame do pokladne lanovky. Predava?ky nás spovedajú kam ideme, lebo Mont Blanc je vraj uzavretý, ale Plan je vo?ný. Otáznik na druhú. Hore na Midi nevydržím a skúšam svoju angli?tinu na pracovní?ke lanovky. Aj ke? sme mali zhruba spolo?ný level, pochopil som. Slová ako „avalanche“, „dead“, „many“ sú aj v mojom slovníku. Od vrchného seraku na Tacule, ktorý sa obchádza ve?kým oblúkom vpravo, sa zrete?ne tiahne zubatá stopa lavíny kon?iaca v miernom svahu sedla. Presne v trase populárnej výstupovky na Blanc. Dosková lavína z pod neho ve?a stôp nezanechala. (OBR002) Dole v sedle pomaly kon?ia aktivity záchranárov a mám dojem, že cítim mrazivos? ranného vzduchu i situácie. Obúvame ma?ky, cepín do ruky a sólo zostupujeme strmou strechou. Plne sa sústre?ujem na svoje nohy a tak ani nevidím ako Jirku, idúceho predo mnou, brzdí údajne obkro?mo sediac klesajúci milovník ?adovcovej prírody. Po zmiernení klesania sa naväzujeme a postupujeme k cie?u po preš?apanom chodníku. Získavame info od pred?asne sa vracajúcich – je to ?ažké. Na placatom kameni (na mape kóta 3605) jasne vidíme strednú ?as? nášho plánu. Je tam strmý ?ad a my máme iba po jednom turistickom do?ahováku. Výbava pod?a popisov nemusí vždy sta?i?. Asi aj pod vplyvom ranných udalostí sa rozhodujeme rýchlo. Ideme spä?. Plan ostane na?alej iba v plánoch. Kika, ?o si si vymyslela, to si aj prejdeš ke? pojdeme po svi?u. (OBR003) Vraciame sa tou istou stopou a pri prvej šanci si to namierime k chate Cosmiques. Cestou obdivujeme lezcov v Rebufatovej ceste na Midi (6-), ale viac závidíme tým na arete, študujúc kade to strihajú. Neby? nevhodnej výbavy, asi by nás Oldo do toho nahovoril. Vegetíme pod chatou (dnu sa treba vyzu?) na malom snehovom plató. Spomínajúc na ruštinu odfotíme na požiadanie devušky hýriace až sovietskou odvahou a vybavené niektorými celkom netypickými prvkami výstroja. Pozorujeme aj dve malé troj a štvor?lenné skupinky na vrchole Taculu. Tesne pred miestom odtrhu dosky, kde stopa kon?ila sa oto?ili a vracali sa spä? hore. Ocenili sme ich konanie, aj ke? vzh?adom na ?as to s ich zostupom nevyzeralo vôbec dobre. Strachovali sme sa o nich zbyto?ne - boli sme vo Francúzsku. Do pol hodiny ich za?ala do sedla pod Midi znáša? helikoptéra. Neponáh?ajúc sa dáme cestu hore na zhruba trištvrte hodiny, ?o považujem osobne za pozitívny signál.


OBR003 – Traverz z Midi na Aig. Du Plan, poh?ad z vrcholu Geantu


Užívam si výšky, Jirko však už menej, asi nedolie?ená choroba si ho našla aj tu hore. Dole v Chamonix sa rozhodneme naštudova? a použi? miestnu autobusovú dopravu. Kusé informácie sme získavali iba postupne a na zástavke sme nezmúdreli už vôbec. Tak som poslal Oldu za peknou babou, ?o to mala namierené okolo nás. Svet je malý. Angli?tina sa môže schova?. ?esi sa predsa dohovoria po ?esky a my Slováci tomu tiež rozumieme. Najprv sa však musela vyspoveda? ona a my sme ?ažko h?adali slová, ktoré by ladili do jej príbehu. Vyviezli sa spolu s manželom na medzistanicu na Midi, Plan de l´ Aiguille, a potom šli tisíckrát prejdeným zna?kovým chodníkom dole. Zubatej však jedna lavína nesta?ila a tak poslala dole obrovský balvan. Manžel skon?il pomocou helikoptéry v Ženeve s ?ažkými zlomeninami oboch nôh. Potom sme sa dozvedeli, že s autobusom nám pomôc? nevie, ale Jirko jej odporu?il najlepšiu cestu na Ženevu. Popísa? moje pocity by potrápilo nielen Dostojevského, ale aj Idiota. Oldo to potom nazval osudové stretnutie. Neviem ?i videl moju auru alebo dušu, ale asi to myslel iba na seba. Nakoniec po hodine autobus naozaj prišiel a za 1,5 eura sme boli v Les Bossons. Ešte tak desa? minút peši a sme doma. SMS-sky dávajú našim doma vedie?, že sme mimo. Spätne dostávame info z našich médii. Zajtra bude vo?no. Telo i duša si to zaslúžia, nielen glutaman s pivom. A Jirkova choroba aj extra stan (platí sa za miesto, po?et stanov na ?om nehrá rolu). Verím, že za de? vo?na sa dá lezeckého stavu.



OBR004 – Vchod (východ) do siete tunelov Midi


Pozdné ráno ako v spomalenom filme. Až chorý Jirko nás dvoch zdravých prebral k ?innosti (jedenie a vážne debaty o dokázaných a nedokázaných veciach mu zjavne nesta?ili) a už o štvr? na dve sme vyrazili po najnovšie správy o po?así. Aj v infocentre však majú obednú siestu a tak ?akáme. Predpove? je dobrá, a na dlho, žiadne búrky alebo prehánky. Zajtra chceme is? s Oldom na arete. Inak ideálna cesta, najprv je zostup. Jirko sa chce lie?i?. Po?káme na lavi?ke pred, kým neotvoria (15:00) a necháme Jirku kresli?. Vnútri dostaneme na základe dotazu peknú knížku, ktorá je však oficiálne NO COPY, a tak aspo? potrebnú ?as? Oldo schová do svojho digitálu. Pani nám však s príjemným úsmevom vraví, že je to ?ahké – má tam by? štvorkové lezenie. Pohoda, ve? ideme na to vo vybramoch. Vonku vyzdvihneme Jirku a dohadujeme si individuálny návrat do kempu, ke? naše vrcholové družstvo šokuje Jirko, že mu chýba jeho trekšpor?ácka kabelka s dokladmi, peniazmi, kartami, mobilom a jedinými k?ú?mi od auta. Srandi?ky skon?ili. Od guidov nás poslali druhý koniec námestí?ka do všeobecného infocentra. Tam pani pochopila vážnos? našej situácie a prejavila znalos? miestnych pomerov. Preložila Jirkovi na papier do francúzštiny podstatné veci pre políciu (tí vraj re?i nevedia). S týmto papierom Jirko strávil pár dlhých krušných chví? v budove ozna?enej francúzskou trikolórou, ke? tam dorazil telefonát, že sa má vráti? na infocentrum. Boli sme zachránení. Všade na svete sú aj poctiví ?udia. Rozchod. Riešenie možných dar?ekov, tmavá bageta (sú ozaj dobré a vydržia ove?a dlhšie ako tie biele, aj nám doma známe – sú však drahšie), fotenie miestnych dreveníc (OBR005) a pomalý návrat po vlastných. Milionárky boli bu? moc staré alebo slepé. Proste nezaberali, rovnako ako pred dvoma rokmi. Ve?er som si s Oldom pri glutamane dohodol detaily na zajtra. Teda ?asový rozvrh a matroš pod?a získaných info (jedno dvoj?a za 60m sa bude používa? dvojito, dva malé frendy a dva mikrofrendy, sada ?okov, štyri expresy, zopár slu?iek, dva ?adové šróby plus bežná základná osobná výbava do mixového terénu a lekárni?ka). Pobalili sme sa už ve?er. Aj ke? som ešte s Oldom nikdy predtým neliezol veril som, že sa dohodneme a uspejeme. Tešil som sa pri obvyklom ve?ernom glutamane, ale bolo mi aj trochu smutno, že nejdeme komplet.



OBR005 – Staré Chamonix


Ráno sme vstali o hodinu neskôr ako som predpokladal (o 7:30). Asi sme sa predsa len poriadne nedohodli kedy vstávame. Pohoda (som na dovolenke), mali by sme ma? stále dos? ?asu. Asi „naj“ je Jirko a snaží sa zrýchli? naše konanie a tak už o 9:15 opúš?ame jeho, a aj kemp, a o necelú hodinu sme pri lanovke. Pred nami sú davy a ešte aj davy. Na konci radu sme iba chví?u. Davy sú už aj za nami. Oldo sa pokúša vybavi? lístok nejak skôr a tak si ho kupujeme v okienku pre vopred nahlásené skupiny. Cena je rovnaká a naviac dostaneme karetku s ?íslom. A ?íslo nepustí. Naše prichádza na radu až okolo jedenástej. Zdá sa mi, že sme tým ve?a ?asu nezískali. Teda hore sme na pravé poludnie. Zostup bystrým skokom. 13:15 a my sme na nástupe. Dvojka pred nami nám mizne za oblúkom rebra. A dole ešte v snehu vidíme, že nebudeme vyráža? poslední. Oldo ?ahá prvú d?žku. Ja druhú. Pravidelne striedame v dvojko-trojkovom teréne. Dvojka zo spodku lepšie pozná terén a tak nás hne? na za?iatku predbieha. Pred nasledujúcimi traverzami si dáme pauzu na doplnenie tekutín a energie. Oldo sníva nahlas o Rebufatovi, kde vidno nieko?ko lezcov. Ak pritla?ím na pílu v tréningu tak ponuku neodmietnem. Tento rok už nie. Oskar páli jedna rados?. Za hranou musíme pár metrov klesnú? a traverzova?. Miesto spomínaného 20m zla?áku nájdeme slu?ky na polovi?ný. Sta?ilo, cesta je dos? jasná – ideme sú?asne - a vidíme aj k?ú?ové miesto. Je obsadené lezcom. Tak teda takto na to. Na snehu ma?ky netreba, ale ?akan som si do ruky aspo? ja, ako prvý zobral. Ide to dokola.


OBR006 – Protipóly vrcholu Midi – krása prírody a ohavnos? civilizácie


Jeden nezabudnute?ný poh?ad strieda druhý , pre zmenu akoby neskuto?ný.


OBR007 – Veži?ky v arete cosmiques


Tu by mala by? so mnou Evi?ka a pokúšam sa o foto. Spoma?ujeme, lebo štvorková kolmá plat?a je ešte plná. Ke? sme pod ?ou, sú v nej jasné dve pukliny. Oldo nastupuje do pravej, frend, slu?ka na odštep, plný plyn a má rozhodujúce madlá a po pár metroch aj štand (v tejto ceste sú všetky d?žky robené krátke). Leziem. Vyberám frenda, ale stále ma ?ahá do ?avej pukliny s využitím privaleného balvanu, zboku vyzvá?am slu?ku a pridávam plyn. Chyty v šikmej pukline sú OK, len nájs? nie?o kam postavi? moje nové nerozlezené nepály. Na trenie by to asi nešlo, ke? si všimnem pod?a m?a vysekané dierky, tak ideálne na hroty ma?iek (vodcovia s klientmi to tak lezú). Prvá drží, druhá špicu mojej topánky odmietla a tak visiac na rukách zahrabem nohami, tretia poslúcha. Pre?ah, krok súm krok, a som v madlovej a stupovej oblasti. Som na rade – traverz, zlez a potom malý výlez. Nad nami je viacero možností, ale Oldo volí správnu (teda logicky povedané – ur?ite tadia? niekto chodí, lebo sú tam vo firne stopy). Doleziem ho a vidíme, že sme skoro doma. Idem prvý, ale terén nám umož?uje ís? obom pri zakladaní pár istení. Z plošiny ma filmuje jediný jej osadník. Zamávame si klasické uznanlivé, resp. ví?azné gestá. A je tu rebrík. Jeho UIAA obtiažnos? radšej nehodnotím, ale bol uzu?ký, ohybný a dos? slabo uchytený. 17:45.


OBR008 – Vrcholové foto na Midi


Hore nás už nemá kto odfoti?. Hlásate?(ka) stále ?osi brble o lanovkách – posledná má ís? trištvrte hodinu a tak sme spomalili na minimum. Dvaja japon?íci sa predsa ukážu a tak máme s Oldom spolo?né vrcholové foto na terase. Ubrblaná osoba komusi gratu?uje k narodeninám klasickou anglickou frázou (že by nás videli?) a po chvíli prichádza jej uniformovaný kolega. Na jeho popud rýchlo hádžeme všetko do báglov, lebo posledná lanovka už nepôjde. Lanovka, autobus, kemp s Jirkom, glutaman s pivom. Re?i a re?i. Zajtra odpo?ívame.

Charakteristika cesty. Túto cestu odporú?ajú vlastne úplne všetkým. Najmä za?iato?níkom, ktorí sa chcú oboznámi? s mixovým alpským lezením. Vyslúžilcom, ktorí vä?šinou na to ešte majú. A všetkým ostatným, ktorí majú radi nezabudnute?né poh?ady. Samozrejme, že sa lezie aj v zime.
Technický popis cesty:
    Cesta – Arete des Cosmiques na Aiguille du Midi v oblasti Mont Blanc – Beaufortain
    Nadmorská výška cie?a – 3842m
    Nadmorská výška za?iatku – 3600m
    Prevýšenie – 250m
    D?žka obtiažnych partii – 200m
    Typ terénu – hrebe?
    Orientácia – západ
    Maximálny sklon snehu alebo ?adu – 60°
    Celková obtiažnos? – AD
    Vo?né hodnotenie – IV+ (cotation libren obl. – IV)
    Hodnotenie nástupu – II
    Typ lezenia – mix, skala, sneh
    Poznámky – horský výstup; výstup vo výške; pozor na vietor; ?astý (treba po?íta? s možným zdržaním od iných lezcov); aj v lete po?íta? so zimnými podmienkami;
    Prístup – lanovka na Midi, resp. chata Cosmiques.


Opä? ranný spomalený film. Ale nakoniec sme sa dohodli. Zajtra dáme s Oldom pokus o sen. Jirko o Balthusa (v Martigny – vlakom kúsok – je výstava jemu známeho umelca minulého storo?ia) a že po jednej vyrazíme do sveta. Už sa nám podarilo zisti?, že autobus má zástavku aj tesne pri kempe. Aj horolezec sa u?í celý život. Skúšame to však vlakom. Tipujeme, že bude lacnejší. Išlo to v pohode, len lístok nám nik nechcel preda?. Na stanici nepredávali a sprievodca sa neukázal. Bol lacnejší. Ako je to naozaj s kúpou lístkov nepíšem, lebo nie som si istý, ?i sme získali kompletné a správne info. Pri najpozeranejšom výklade s po?asím s Oldom nemo študujeme rôzne druhy pekného po?asia predpovedané na nasledovné dni. Som spokojný, dvojica postaviaca sa za nás za?ne štúdium nahlas. Chví?u po?úvam a potom sa zapojím, ve? hovoria po slovensky. A ke?že jeden bol dos? re?ný o chví?u už vieme ?o sú za?. Známy slovenský cestovate? F. Kele organizuje pri príležitosti stého výro?ia výstupu M.R. Štefánika na Blanc výstup spojený s osadením pamätnej plakety. Spomínam na jeho prvý podobný pokus. Oldo ho túži pozna? a tak nás predstavili všetkých. Kele sa pochváli, že na Geante bol v 1955 (sná? si to dobre pamätám), ?o som mu okomentoval, že už som bol vtedy na svete. Lú?ime sa, oni majú nejaký spolo?enský program v múzeu a my rozchod. Chcem by? v kempe skoro, treba sa nachysta?, lebo ráno nám treba vsta? na „prvú“ lanovku. Ve?er pred, pri a po glutamanovom jedle riešime s Oldom v podstate iba dva problémy výstroja. Ideme maximálne na?ahko (matroš ako na arete), ale budeme pripravení na možné núdzové prespanie (prežitie) na Helbronnere. Riešim to páperovou vesti?kou od sira Josepha. Druhý problém je vytrvalejší. Obuv. Nakoniec sme lezky nebrali, aj ke? tam majú by? pod?a istých zdrojov pä?kové miesta. Dobrú noc.
6:00. Podarilo sa nám vsta? ako sme plánovali aby sme stihli vlak idúci štyri po siedmej. Sedím ved?a peknej francúzsky a držím v ruke eurá. Predava? lístkov nás opä? ignoruje. Prvé spozdenie v pláne nám vyrobí technická cesta lanovky a druhé ne?akané zistenie na Midi, že prvá lanovka na Helbronner pôjde až o 9:00. Nuž s tým spolu vyše hodinovým sklzom sme naozaj nepo?ítali (treba sledova? sezónnos? chodu). Ke?že dole nám lístok nepredali, musíme si ho kúpi? hore. Doplácame ešte 17Eur. Na talianskej hranici vidíme nielen svoj úžasný cie?, ale aj pohyb v našom smere. Vopred poviem, že vä?šina išla na ve?mi populárny Rochefortov hrebe?. Náš cie? ako správny zub má tri ?asti. Kore? – prístup po mierne zvlnenom ?adovci – dali sme ho zhruba za hodinu. Kr?ok – strmý, ve?mi rozbitý terén s ?ažkou orientáciou, lebo chodníky sú prakticky všade – vodcovia sa držia pravej ?asti, kde sa môžu vyskytnú? aj dvojko-trojkové miesta a nebezpe?ný ?ad pod tenkou vrstvou prachu a štrku (mnohí to idú v ma?kách). Cestu pomedzi správne veži?ky sme zvládli v pohode okolo dve a pol hodiny. Korunka – skalné lezenie s obtiažnos?ou až za 5 UIAA. Kdesi som sa do?ítal, že zub patrí medzi desa? naj?ažších štvortisícoviek Európy, ?o sa týka naj?ahšieho možného výstupu. Pod?a m?a však ur?ite patrí aj medzi desa? najkrajších vrcholov Európy a bez oh?adu na výšku. To zaprí?inilo, že už okolo sto rokov je táto normála zabezpe?ená hrubým fixným lanom pre vodcových klientov. Na tzv. Fruhstuckplatzi dávame pauzu na jedlo, pitie a preladenie výstroja. Sedia tam s nami dvaja už navrátilci z vrcholu, ktorí nás upozor?ujú, že našej obuvi budeme pomalí. Tiež nám povedia, ktorú možnos? zlanenia si máme vybra? vzh?adom na svoju lanovú výbavu. Pred nami však práve nastupuje iná dvojka. Všetko zbyto?né ostáva na platzi a ideme na nástupnú plat?u posiatu drobnými kryštálmi kreme?a v ružovo-hnedých odtie?och. Je tam pár nitov a kusy lana menej ako morálového charakteru (jedno už bolo dopoly rozodrané). Oldo nastupuje hore a do?ava. Riadne sa zapotí a to má by? nástup za tri. Prípadným nástupcom by som poradil (rada na základe zla?áku a opakovaného štúdia popisov) skúsi? to ešte zo dva kroky v?avo, alebo oblúkom po snehu a potom skale zís? pár metrov dole – sú tam slu?ky - a až potom hore. Nasleduje naozaj trojkový terén a štand. Cez neho zla?uje dvojka na dlhých lanách ku mne. Leziem. Nohy nie a nie sa chyti?. Pre?o som tie lezky nebral? Stupím na nit a je to. Druhú d?žku idem ja a Oldo ma upozor?uje, že s?úbil uvo?ni? zla?ujúcej dvojke zaseknuté lano. Ke? som pri ?om nejde. Popoleziem ešte kúsok a podalo sa. Zobralo však so sebou aj za dva ve?ké melóny firnu v jednom kuse – tak asi 7m nado mnou. Uhnú? nemám kam a tak nastavím prilbu. Žeby som mal cyklus šes? rokov?!? Bol to firn, nie tuhý ?ad a tak leziem do kúta, kde vidím zla?ák. Nejdem do platne k nemu, ale doliezam kút a prídem k nemu z boku. Som na známej polici (Mummeryho balkón) pod ešte známejšími Burgnerovými plat?ami.


OBR009 – Burgnerove platne, v hornej ?asti vidno lano vedúce do komína


Tu sa za?ína súvislé lano na vrchol a aj iné istenia možno nájs?. Odlo ma strieda. Zdalo sa mu že som bol pomalý a mne sa nechcelo tvrdi?, že si to nemyslím. Prvá d?žka za štyri je v pohode, špárou v ktorej miestami zavadzia asi pä? centimetrov hrubé lano. Potom ma Odlo už dopredu nepustil a ja som si povedal, že nie je práve doba na spory.


OBR010 – Oldo na prvom štande v platniach


Štvrtú d?žku sa rozhodol ?aha?, vraj pod?a vodcov, po jemných odštepoch. Paráda. Polcentimetrové chyty - lišti?ky boli v pohode a striedané delikátnymi odštepmi. Aj vybramy to ustáli. Žúžo. Nadobudol som však pocit, že môj spolulezec je akosi pri?ahovaný ?ažšími miestami. Nevadí, ... Nasleduje komín. Jeho obtiažnos? nám nejde do hlavy. Riešením by bol asi sokol do vyšmýkanej kolmej protisteny (kto bude ma? ?asu nech skúsi pozrie? oblezenie z niektorej strany?). Je to tvrdá pä?ka. Oldo to vzdáva, aj ke? má dobré miestne istenie, jeho ?ok mu skôr prekáža v chytoch. Lano, zo dva ?ahšie kroky a komín si opä? pýta lano. Potom už komín zodpovedá nami získanému hodnoteniu a lano iba prekáža. Doliezam k Oldovi podobnou technikou. Kon?íme komín a sme v pohodovom trojkovom teréne pod menším z dvojice vrcholov. Oldo ma posiela dopredu lebo si myslí, že to dotiahnem až hore. Lano nevydalo a tak je na Pointe Sella prvý môj spolulezec. Nepodstatné, sme tím. Ved?a vidíme Pointe Graham s madonou.


OBR011 – Pointe Graham s Madonou a ?aukou a bez nás


Je 17:45 a my sa rýchlo rozhodujeme, ?i ís? aj na?. Mám dojem, že obavy z možného bivaku hovoria Oldovi, že nie. Posiela ma samého (isteného na lane), ?o odmietam a tak po pár nutných foto zla?ujeme.


OBR012 – Hrebe? Rochefort z vrcholu


Dá sa zlani? skoro cestou výstupu po vybudovaných miestach (sta?ila by aj pä?desiatka lano). Ide to v pohode, len posledný úsek je s?ažený úhybným manévrom doprava. Oldo ako druhý už ten problém nemal, lebo som ho vedel pritiahnú?. Za hodinku sme to zvládli. Som v pohode, už to zvládneme a je mi jedno kedy. Do tmy sme chceli by? na ?ade a s ?elovkami to bude na lanovku alpská pohoda. Rýchlo jeme, pijeme a balíme. Jemne som pohá?aný Oldovým nevysloveným, ale vidite?ným nepokojom. Opä? sa mi potvrdilo, že dole sa ide v rozbitom teréne nielen horšie, ale sa aj horšie orientuje. Zakufrovali sme a musíme sa vráti?. Pol hodina v kufri. Vyberáme ?elovky, hoci na za?iatok sta?í odloži? slne?né okuliare. Je tma a my sme ani nie v polovici suti. 21:30. Škoda všetkých cez de? stratených ?asov. Tak sa toho predsa dožil. Ozajstného bivaku. A ja som si pre zmenu iste utužil poves? bivakového lezca. Neodviazali sme sa, ale zaistili o obrovský balvan. Oldo ho bude podopiera? zdola a ja zboku. Všetok možný matroš na zarovnaný štrk, na to bágel a vesti?ka ukáž ?o vieš. Nádherný svetelný úkaz západu slnka nás neohrial, ba dokonca ani nedonútil siahnú? po fotáku. Druhá chyba, za pokus to ur?ite stálo. Prvú si asi domyslíte. Ešte SMS Jirkovi. Sediaca poloha mi na spanie nevyhovuje a tak sa skúšam nejako skrúti? do ležiacej polohy na Cerro Torre. Vesti?ka hreje a skaly tla?ia. Oldo však klepe kosu a ako sa neskôr priznal teoretizuje aj o leteckej pomoci. Ponúkam mu termofóliu zo svojej výbavy. Trochu mu to zaberá. Mlie?na dráha je užasná.

Charakteristika cesty. Dent (ob?as aj Aig.) du Geant (4013m) je ako som už spomínal ve?mi populárny a preto nie je problém nájs? potrebné info. Možno preto sú však aj podstatné rozdiely v uvedených obtiažnostiach.. Sprievodca vysokohorskou turistikou píše dokonca iba II. – III. Malá brožúra skalné výstupy v oblasti Mt. Blancu, (rozšírená po bývalom ?eskoslovensku), udáva III+. Ur?ite nájdete hodnotenie za IV a aj za V. Teda ako to vidím ja.
    Cesta – normála na Dent du Geant – skupina Grandes Jorasses
    Nadmorská výška cie?a – 4013m – Pointe Graham (Pointe Sella 4006, našiel som aj 4009m)
    Nadmorska výška za?iatku – pointe Helbronner 3466m, (rif. Torino 3322m)
    Prevýšenie – zo sedla Col du Geant (3359m) – 654m
    Prevýšenie lezeckých partii – 160m
    Orientácia - západ
    Celková obtiažnos? – AD
    Vo?né hodnotenie – detailne – prvé dve krátke d?žky v kuloári za III (spomínaný prvý krok V), Burgnerove platne IV, potom IV+, vlez do komína a jeho za?iatok V, potom III, dolez II, druhý vrchol (pod?a netu) III
    Typ lezenia – ?adovec, rozbitá skalná stena s možnos?ou mixu, skala, (?as? ako ferrata)
    Prístup – lanovka z Chamonix alebo z La Palud, rif. Torino (OBR013)





OBR013 – Nákres cesty


Zdá sa mi že nespím aj ke? to nie je pravda. Len pri každej zmene polohy sa plne zobudím. Zima sa mi nezdá až taká strašná. Maximálne pár pod nulou. Oldo je ticho, a tak ani ja ni?, a stále rozmýš?am (asi slabo) nad vylepšením lôžka. Je tma. Po?ujem ?udné zvuky, ale nechce sa mi ani pohnú?. Sú to prví ?elovkári z Torina. Pod?a Oldu ich vystraší moje chrápanie. Ich problém. O šiestej však už vstávam aj ja a snažím sa pomaly rozhýba? stuhnuté telo. Potvora slnko pomaly osvet?uje proti?ahlé vrcholy. Sme na nesprávnej strane. Pomaly po jednom úkone sa balím, jem ty?ku a vypijem posledný hlt guave, ?o som si ušetril z ve?era. Snívam, že na Torine si nie?o kúpim, ve? liter a pol na celý de? je málo. Oldo ma súri dole, ale ja sa chcem najprv zosúladi? so svojím telom. Vyrážame nie?o po siedmej. Vraví, že sledoval už dlho ?elovky a teda vie kade to pustí. Pomaly ideme. ?ahá ho to na rebro. Až nájde trojkový zlez, ktorý si pamätám zo v?era, ke? ho iní zla?ovali. Ako prvý zíde istený a m?a potom istí tak, že máme lano cez zub nado mnou. S?ahujeme lano a terén je stále neskuto?ne protivný. Ke? sme o deviatej pri odtrhovej trhline ani sa mi veri? nechce, že to máme skoro za sebou. Namierime si to na Torino v istých nádejach. Sme však sklamaní z ochoty miestnej obsluhy. A tak nie je ani káva, ani grapa, ani tekutiny. Navyše na Helbronner treba ešte vyšlapa?. Teda opä? si obu? vybramy vyzuté po 28 hodinách (ja – Oldo sa vyzul pri bivaku). Dokrá?ame hore a ?ahá nás to dole, aj ke? je to neviem dokedy naposledy, telo si pýta návrat a najmä tekutiny. Poh?ady z lanovky sú mi už dobre známe, ale napriek tomu stále neviem kam skôr pozrie?. A chví?a ako vždy nepostojí. Aj cez Midi prejdeme bez zástavky. Dole. Dole je ale peklo. 28 celziov nás v našom oble?ení riadne prefacká a zbaví skoro všetkých postranných úmyslov. Kúpi? bagetu a f?ašu vina, to je všetko ?o chcem. Vlak (išiel ním Jirko) sme zblbli, pozerali sme opa?ný smer a tak ?akáme na autobus. Kúsok po druhej sme v kempe, kde Jirko už za?ínal ma? obavy (mobil je len mobil). Pomaly rozprávame ?o a ako. A do toho treba doplni? chýbajúce tekutiny a glutaman. Tentokrát som ho vylepšil konzervou fazule a živou cibu?ou, tiež ešte z domu. Na zapitie bolo Graves za pä?ku. Pod?a Club des Sommeliers zmeska merlotu a sauvignonu z rovnakozvanej lokality. Za tú cenu slušné pitné ?ervené. Jirko nám navrhuje zajtrajší odchod. Beriem, ve? bude ?as aj na nákupy. Dohodli sme si termíny a vegetíme. Ve? pred spaním je najlepšie si trochu zdriemnú?. Ve?er sa predbalíme.
Ráno sa dobalíme. Cena za kemp ma milo prekvapila, navyše Oldo vyjednal, že za noc ke? sme bivakovali plati? nemusíme. Teda som tých devä? nocí mal za zhruba 57 eurá?ov. Auto nechávame pri známej cvi?nej skale Les Gaillands (možnos? bezplatného parkovania) a ide sa po nákupoch. Ešte sa u guidov skúsime opýta? kde je presne Keleho doska, ale pani na info túto nevlastnila. Na h?adanie nieto ?asu. Treba dar?eky, poh?adnice, bagetu na cestu, víno domov a najmä ešte raz pozrie? obchod s nezna?kovým tovarom, ale super cenami. Ma?ky rozkopú aj pravý gorá? a tak som dal 29 eur za dobre vyzerajúce gate neznámeho pôvodu, ktoré majú by? teplé a dokonca aj vodovzdorné. Inak to vyzeralo, že sezónne výpredaje sa pomaly za?ínali. Ke? som to už mal skoro celé za sebou oslovila ma rýdzou sloven?inou pani, že pod?a Rysy tri?ka by chcela odo m?a po?u? trochu našej rodnej re?i. Príjemne sme sa porozprávali. Jej manžel (Ervín Veli? – pamätníci vedia a mladí si info nájdu) tam robí vodcu a ona bola tlieska? v cieli ultramaratóncom, ktorí práve dokrúžili okolo Blancu po trasách 98, 166 a 220km. Boli tam vraj aj nejakí naši, len neboli národnostne ozna?ení a tak ich nepoznala. Sama prejavila záujem zú?astni? sa, len problém jej vraj robí termín kvalifikácie. Ono ?as letí aj v doline, rozlú?ili sme sa. ?as návratu som stihol, Jirko mi povolil aj rozlú?kové malé pivo v bufé pri skalkách a hybáj domov. Cesta ubiehala rýchlejšie ako sme dúfali, napriek tomu, že som opä? navigoval, a tak sme boli doma už v nede?u. ?lovek stihol aspo? trochu aklimatizova? pred nástupom do roboty.



OBR014 – Nie?o na snívanie - Mont Blanc a Peutereyský hrene?


Na záver ešte jedna skúsenos?. Vä?šina alpských sprievodcov nemo predpokladá, že spíte hore v príslušnej chate. Nie?o sa dá absolvova? aj pomocou lanovkového príchodu a odchodu, ale musíte by? dos? rýchly. Možno stoja za vážne uváženie cenové relácie – násobne lanovka resp. ubytovanie (tu ceny nepoznám). Každému je na uváženie aj tretia možnos? – vedome prespa? pre neho prijate?ne mimo chaty. Ve? napr. na Col du Midi je stále zopár stanov.



[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: miki | Počet komentárov: 7 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS