Dnes je 29. 05. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1161245
Máj3561
Dnes169

Tatranské prvosienky
Zverejnené 09. 10. 2008 (3630 × prečítané)

Tatranská výprava sa vypravila o po?te 8 ?udkovcov bez vä?ších skúsenosti plus 1 špárový maniak. Viktor s Messnerom tu už pôsobili spolu o de? skôr na Ošarpancoch. Zvyšok pricestoval do Tatranskej Štrby v sobotu podve?er, kde sme museli prespa? ke?že sme nezohnali ubytovanie na Popradskom plese. Našim lezeckým cie?om bola Volia veža.

Prespali sme v penzióne Krivá? priamo pri stanici, aby sme si mohli, ?o najdlhšie pospinka? a nemuseli dobieha? na zuba?ku. Toto sa nám však nakoniec nepotvrdilo. Nevyspatí avšak plní nedo?kavosti za hlbokej noci v žiari ?eloviek sme vyrazili smer horský hotel Popradské pleso.
Na Popradskom na nás okrem uzimených ma?i?iek ?akali aj zamknuté dvere a neskôr sa ukázal aj bivakujúci Lukáš. Teplota nestúpala, ale za to naše nadšenie prudko klesalo. Niekto chcel is? dnu, niekto von, no do siedmej sme boli bez nároku na teplo v chate. Kone?ne sme po otvorení chaty mohli rýchlo zloži? veci v suteréne a hor sa na lezenie.
Rozdelili sme sa a išli každý k svojmu vrcholu. Viktor si vzal Lukáša a Vlada na Ošarpance a zvyšok išiel na Voliu vežu. Cestou sme prekonali obla?nos? a tatranské vrcholy náhle získali krásne modré pozadie, inverzia ako vyšitá z u?ebnice. Nabití informáciami zo sprievodcu a od Jaštera sme správne identifikovali tú správnu vežu. Už z dia?ky sme si študovali výstupové línie, ktoré boli jedno jednozna?né.
Po odbo?ení z turistického chodníka sme obchádzali útulné kamenné príbytky, ktoré mali v do?asnom prenájme ?eský lezci práve sa umývajúci v Žabom plese. S prístupom nebol problém jedno pleso, druhé pleso, tretie pleso a výstup na rampu. Všetky tri naše cesty boli vo?né, tak sme sa mohli hne? pusti? do lezenia. No hne? to nebolo, lebo kým sme na seba navešali všetok poži?aný matroš a naviazali sa na poži?ané laná (v?aka ti Pierro), tak nám to zabralo dos? ?asu, ke?že dvoji?ky a ani hru?ák nepoužívam každý de? a už vôbec nie dokopy. S Katkou sme sa pustili do Stanislawského cesty V. Za nami sa vyrútili ?eský bivakujúci, ktorí predchádzajúci de? liezli Štáflovku V, do ktorej sa pustili Karol s Mišom. Viola s Filipom sa rozhodli pre Južné rebro III.

Bra?o a Katka - Stanislawského cesta (V)

Katka
?ahala som 1. d?žku za III-, ktorá viedla položenou skalou s ve?kými madlami (ve? ako inak ke? bola za III-). Trochu som sa tu vyjašila s isteniami, ve? nech poskúšam istítka v ?ahšom teréne. Po 40 m ma ?akal krásne vyborhákovaný štand.
Bra?o
Ja som pokra?oval druhou d?žkou za V- , kde som nechal takmer všetko ?o sa dalo použi?. Normálne som z toho mal aj dobrý pocit. Celou d?žkou viedla špára do ktorej parádne sedeli ve?ké frendy - príjemné kútové lezenie. Ku koncu sa špára postupne zvä?šovala a postupne prešla do komína. V posledných metroch som špáru opustil a kolmou stienkou som sa dostal na druhý štand. Ten bol na polici pod Puškášovym komínom, do ktorého by ste v pohode zaparkovali auto, takže nijaká komínová technika sa v ?om nacvi?ova? asi nedá.
Katka
Tretiu d?žku som opä? ?ahala ja. Za?iatok bol v pohode viedol stienkou k naj?ažšiemu miestu celej cesty t.j. ku kolmému kútu za V-, pod ktorým som si založila pre istotu 2 frendíky a dúfajúc, že do nich nepadnem. Tu som pocítila iný rozmer zakladaného lezenia. Potom znovu nasledovalo pohodové položené lezenie na ?alší vyborhákovaný štand. Tesne pod štandom som ešte objavila skobu v špáre, ktorá však dos? vybo?ovala z línie cesty.
Bra?o
Predposledná d?žka viedla plat?ou popri previsoch. Bola tam špárka takže so zakladaním nebol problém. Bol tu jeden zabudnutý priate? a v najproblematickejšom mieste, kde sa vychádzalo z pod previsu, bola skoba. Pekné a pohodové lezenie. Na konci sa nachádzal posledný borhákový štand, z ktorého je možné zlani? na opa?nú stranu. Tento štand bol
spolo?ný pre všetky tri cesty, tak sme sa tu postupne postretávali všetky družstvá.
Katka
Poslednú lezenú d?žku som ?ahala ja, bol to len taký cho?ak za III. Ale ke?že sa mi zaseklo lano ešte na za?iatku d?žky, natrápila som sa s ?ahaním lana ako keby bola za 7. Ale inak pohoda, hore som vybudovala štand, pri?om som okrem iného použila aj nášho najvä?šieho abalaka.
Na vrchol viedla ešte jedna cho?áková d?žka, na konci ktorej sme sa všetky družstvá po?kali a pokochali oblakmi pokrytým Po?skom, peknou cestou na Rysy z po?skej strany, urobili spolo?né foto a za?ali sme zostupova?.
Hore sme objavili ešte jeden zla?ák, ktorým je možné sa dosta? na jednu d?žku lana na dno ž?abu a pokra?ova? cho?ákom. My sme si však zvolili za zostupovú cestu cho?ák, ale miestami sa to podobalo na lezenie len opa?ným smerom.
Pod nástupom sme sa ešte trochu posilnili a vyrazili spä? na chatu. Pre návrat sme si zvolili inú cestu, akou sme prišli. Pri malom Žabom plese sme pokra?ovali poved?a potô?ika a po balvanoch sme sa napojili na turistický chodník. Jednozna?ne táto cesta je vhodnejšia pre zostup ako pre nástup vzh?adom na charakter cesty.
Predpove? po?asia vyšla naneš?astie a ráno nás privítalo daždivým po?asím, ktoré nás nijako neprekvapilo a my sme sa pobrali spa? do Bratislavy.

Bra?o
Na Volej veži som si kone?ne zaliezol po žule (nebolo to prechádzanie po tráve a malo to aj obtiažnos?). K úplnosti chýba už len budovanie štandov, ale to až nabudúce.
Katka
Lezenie to bolo krásne a exponované, moje prvé lezecké zážitky z ?ahania v Tatrách sú pozitívne. Už len získa? viac skúseností v zakladaní .....


Filip a Viola - J rebro (III)

Je septembrové ráno. Vo vzduchu cíti? jese?, avšak nás ešte zohrievajú teplé slne?né lú?e.
Stojíme pod Volovkou. Dívame sa do jej vertikál a rozpoznávame v nich obrysy nám známe len z lezeckých sprievodcov. Vyba?ujeme obsah ?ažkých batohov, ktoré sme sem vyše troch hodín niesli. Vešiame na seba materiál. Sada ?okov, tricamy, hexy, friendy, expresky, karabíny.... Je toho na nás viac ako ozdôb na viano?nom strom?eku.
„Držte sa! Vidíme sa na vrchole!“ s týmito slovami sa lú?im s Mišom a Karolom, ktorí naliezajú do Štáflovky, aj s Katkou a Bra?om, ktorí už lezú Stanislavkého.
My s Filipom máme nástup do Južného rebra vpravo za rohom. Pod starou skobou, ktorá ozna?uje nástup, rozba?ujem fajnové dvojité lano. Naväzujeme sa. Slová „nechce sa mi to lano kufrova?, ve? bolo prekufrované pred tým, než som ho zbalila“ budem ešte neskôr ?utova?.
Pár inštrukcií na za?iatok typu „Ako sa vlastne robí štand?“ a môžeme vyrazi?.
„Okií, leziem“ a Filip ?ahá prvú d?žku. V trojkovom teréne zakladá ?oky a camaloty. Zrazu ho po?ujem fu?a?. „Vika, toto je teda riadna trojka!“ S batohom sokolíkuje a zalieza za hranu. Už ho nevidím a naš?astie ani on m?a. Lano sa mi krúti ako divé.
Po chvíli sa ma pýta, ?i má dos? lana. Odhadujem to na 15 metrov. Lezie ?alej. Oznamujem mu 10 metrov a neskôr 5 metrov. Znervózniem pri posledom metri lana a o?akávam, že sa cez kýblik ochví?u prevle?iem aj ja....
„Mám štand! Zruš!“ Jééj, to je fajn.....
Potom dos? dlho ?akám (Filip majstruje štand...), kým za?ujem to krásne slovko „Istím!“
S tým batohom to veru nie je med líza?. Nohy na trenie, batoh ma pripu?uje do komínika a ja rukami h?adám nejaký dobrý chyt..... Tak nejak vyzerá trojkové lezenie.......
Na štande ma víta usmievajúci sa Filip. Chví?ku riešime štand, navrhujem istenie kýblikom a štand využívam ako prvé postupové istenie. Leziem. Opä? z tým hrozným batohom. Cvakám odhnitú skobu zo starého štandu. Po pár metroch nachádzam krásny štand z tutových borhákov. „Mám štand!“ „?o blázniš Vika? Ve? si prešla sotva 20 metrov, hybaj ?alej!“ „Kua!“
Pokra?ujem. Zliezam do zárezu a vyliezam do proti?ahlého pilierika. Zakladám v blbej pozícii, avšak s predstavou kyvadlového pádu a rozpu?enia sa o proti?ahlú veži?ku. Založený ?ok však hne? zo skaly vypadáva a šúcha sa po lane dolu. Hmm.... Pokra?ujem. O chví?ku nachádzam perfektné skalné zuby a hádžem o ne jednu slu?ku za druhou. Kývam Mišovi, ktorý štanduje vyššie v mojej línii cesty. Vraví že má štand z dvoch borhákov. Pekná motivácia, aby som liezla ?alej. Vysta?í mi ešte lano? Dúfam, že hej a pokra?ujem. Doliezam k štadu, kde už Mišo nie je, ale je tam Bra?o a istí doliezajúcu Katku. Fotíme sa. Karol nás fotí z posledného štandu.
Doberám lano. Zostali mi len 4 metre, takze d?žk bola pekne dlhá. Dolieza k nám už aj Katka a ja istím Filipa, ktorý si vychutnáva lezenie. Posledná (tretia) d?žka je opä? Filipova. Vedie ukloneným a dos? rozbitým terénom. Štand je samo-robo ale Filip ho za chví?ku zmajstruje. Ja doliezam, obdivujem výh?ad a nadávam na batoh.
Ako bolo s?úbené, stretávame sa všetci na vrchole. Ostatní sú už hore a ?akajú na nás.
Na vrchole nás ?aká vrcholové foto, parádna atmosféra, skvelý pocit, gratulácie a pár vyjadrení typu „Juchuuuu“.
Zostup je dos? náro?ný ale po pol hodine sa už ocitáme znovu pod stenou. Tu sme za?ínali a tu aj kon?íme. Ale kon?íme len pre dnešok. Do Tatier sa všetci istotne znovu vrátime.


Karol a Mišo - Štáflovka (V)

Mišo
Ranný výšlap z Popradského plesa smerom k Volovke neveštil ve?mi dobré po?asie. Hmla všade kam sme pozreli a ešte k tomu aj zima. Ke? sme sa však dostali k Žabím plesám, hmla zrazu zmizla. Dostali sme sa nad ?u a ukázala sa nám krásna jesenná inverzia. Od Žabích plies sme už videli aj Volovku, takže som mohol pri výstupe študova? stenu a líniu našej cesty - Štáflovky. ?ím viac sme sa blížili k stene, tým viac sa mi pá?ila. Nevedel som sa do?ka?, kedy sa pustím do lezenia. Karola som sa pri nástupe zo slušnosti spýtal ?i chce ís? prvý, ale tajne som dúfal že povie to, ?o povedal: "Ak chceš, môžes ís? prvý". Viac mi nebolo treba :-)
Nastupujem teda do prvej d?žky. Na žule som doteraz liezol iba na Platni?ke, ale zis?ujem, že sa mi na nej lezie ve?mi dobre. Prvá d?žka vedie špárami kolmo hore cez malé, mierne previsnuté bruško. Všetko výborná kompaktná skala. Zakladám ?oky, friendy a ?ím viac zakladám, tým mám z nich lepší pocit. Pá?i sa mi tá sloboda lezenia, ke? nemusím stále h?ada? ?alší borhák. Na druhej strane dva festovné borháky na prvom štande potešia. Nabudúce si ale musíme zobra? dlhšie expresky. Prvá d?žka mala skoro 50m a ku koncu lano nepríjemne o?aželo.
Dolieza Karol a zhodujeme sa na tom, že prvá d?žka bola úžasná. Jeho teraz ?aká trochu nepríjemný prekrok zo štandu do?ava. Zvláda ho ale bez najmenších problémov a pokra?uje v traverze do?ava. Po 25m je v traverze štand, ale na ?alší je to len 25m, tak ich Karol spojuje do jednej d?žky. Dostáva sa tak na policu pod poslednou ?ažšou d?žkou.
Táto d?žka má by? 40m dlhá, položená a neodistite?ná plat?a. Nastupujem teda do nej s tým, že sna? založím aspo? nie?o. Po prvých 2m zakladám ?ok. O meter vyššie potom ?alší. Istota je istota. Hore sa už nemusí da? založi? ni?. Ako však postupujem ?alej a stále zakladám každé 2m, za?ínam o tej neodistite?nosti pochybova?. Korunu tomu nasadí, ke? sa mi podarí obviaza? hodiny. Som doteraz ani len netušil, že nie?o takéto je na žule možné. Doliezam na spolo?ný štand našich troch ciest na Volovku. Sme tu prví, takže máme ?as foti? Bra?a s Katkou v Stanislawského ceste a Violu postupujúcu Južným rebrom.
Predposlednú d?žku ?ahá rozbitým rebrom Karol. Mne potom ostáva ešte pár metrov cho?áku na vrchol Volej veže. Sme hore. Navzájom si gratulujeme k našej prvej Tatranskej ceste a kocháme sa výh?adom na Po?sko utopené v hmlách. Za chvílu doliezajú Bra?o s Katkou a Filip s Violou. Všetkým sa nám úspešne podarilo dobi? Volovku. Spokojní zostupujeme dole na chatu.
Pôvodne sme mali v pláne liez? aj ?alšie dva dni, ale po?asie bolo proti, tak sa rozhodujeme pre návrat domov. Liezli sme teda nakoniec iba jeden de?, ale stálo to za to. Krásna cesta v úžasnej stene a ešte k tomu pri ukážkovej inverzii. ?o viac si možno žela? ...

Karol
Kde za?a?? Asi to bolo ráno 4:10, ke? ma zo sna zobudil rachot budíka. Bol to Mišov budík, ten zvuk si ešte teraz pamätám. Nasledovalo rýchle balenie, nie?o do žalúdka a úprch na zuba?ku. Ráno bolo studené – ve?mi studené a vlhké. Na poslednú chví?u sa ku nám do zuba?ky pridali aj Viola s Filipom. Stihli to LTT (Len Tak - Tak). Príjazd na Štrbské pleso a potom ešte asi hodinu lesom na chatu pri Popradskom plese. Na Popradskom plese nás ?akalo ve?mi „milé“ prekvapenie. Prišli sme tam asi o šiestej ráno, svieži z cesty – zohriatí. To sme ešte netušili, že chatu otvoria až o siedmej. Po pól hodine sme už boli všetci na kos? premrznutí. Videli sme aj ?udí, ktorí sa dobíjali z chaty von, ale márne ... bolo zamknuté a tetuška, ?o mala k?u? tvrdo spala, ve?mi tvrdo (asi). Pred siedmou sa ku hlavnému vchodu dogú?al aj mladý Messner (Lukáš Gubáni). Bol síce trošku polámaný, ale ke? z neho vypadlo, že minulú noc strávil v bivaku s ma?kami, niekde v nejakej diere ... obdivujem ho.
Po siedmej nabrali veci rýchly spád. Nebol ?as sa fláka?. Po pätnástich minútach sme boli zoradení pred chatou a ?akali na povel vyrazi?. Za?alo aj trošku pop?cha? a bola hmla. Nebudeme klama?, ak napíšem, že som bol skeptický. Neveril som, že v ten de? budeme ešte lozi?. Pri Žabích plesách sa môj pesimizmus ako aj hmla rozplynuli. Privítali nás nádherne výh?ady a hlavne silná inverzia.
Cie? našej cesty, Volia veža bola ako na dlani. Dokonca bolo vidie? aj líniu, ktorú sme sa s Mišom rozhodli liez? (Štáflovka) a najmä jej hlavný rys, 40 metrová neodistite?ná špára, ktorá vyzerala ako jazva na tvári.
Kedysi mi niekto hovoril, že Tatry to sú dlhé nástupy a zostupy. Tento nástup bol naozaj dos? dlhý, batoh bol ?ažký a kopec príkry.
Katka, Bra?o a Mišo sa trhli a uhá?ali dopredu k nástupu. Ke? som ich kone?ne dostihol, boli sme už pod nástupom a ja som bol vy?erpaný. Preto ma potešila Mišova otázka, že ?i chcem ís? prvý? ... lebo viem, že ke? sa takto pýta, chce ís? prvý on. Ke? sme sa obliekali do výstroja a vešali na seba všetky tie srandi?ky, pošku?oval som jedným o?kom po tej krásnej špáre. Ve?mi som ju chcel ís? ?aha? a tak v duchu som si hovoril, že ak to vydá, tak je moja.
Takže prvú d?žku mal Mišo. Myslím, že bez najmenších problémov sa dostal na štand. Skala bola teplu?ká a nohy na nej držali ako prikované.
Druhú d?žku som ?ahal ja, Mišo ma upozornil, že na za?iatku ma ?aká nejaký nepríjemný krok (hovorili mu to ?esi, ktorí tu liezli de? pred nami a ktorí sa trápili ved?a v nejakej vražde). Išiel som do toho viac vystrašený, než ako bolo treba. Nakoniec to bolo v pohode, bez problémov. Po „kvázi ?ažkom“ kroku (nechcem to miesto nejako podce?ova?, pre niekoho iného môže by? dos? nepríjemné) nasledovala dlhá rampa – úžasná vec. Tou rampou som sa dostal pod obrovské previsy a potom krásnou špárou hore, priamo pod ne. Tú špáru som si vychutnával ... Na štande mi už bolo jasné, že ?erešni?ka v podaní 40m žulovej jazvy, ?aká na Miša. Je fantasticky položená, no proste paráda. Závidel som mu. Už len kvôli nej sa tam chcem vráti? ...
Ke? ma Mišo doliezol, prebehol iba ve?mi krátky dialóg. Mišo si pobral všetko ?o potreboval a sko?il do platne. Krásne ju vyzakladal – šikovný je to chlap?isko. Nemal problém, bolo to na ?om vidie?. Tiež si to užíval. Ke? som do platne nastupoval ja, poprosil som ho, nech ma tak moc nedoberá ... už len pre ten pocit, že vás nikto ne?ahá hore. V strede platne, tam kde je jeden jediný postupový borhák, som ešte sledoval Katku, ako zo Stanislawského cesty dolieza na štand, kde sme pred chví?ou štandovali my. To bolo asi prvýkrát, ?o som videl Katku alebo Bra?a (od nástupu). Doposia? som ich po?ul iba vzdycha? spoza steny. Miša som doliezol a tým vážnejšie lezenie skon?ilo. Napojili sme sa na Južné rebro a od vrcholu nás delilo už len pár d?žok – všetko také trojkové lezenie, ale ve?mi pohodové. Pri prekonávaní „nástrah a obtiažností“ Južného rebra sa nedalo nevšimnú?, aká hystéria vládne na Rysoch. Otrasné. Mal som pocit, že tí ?udia prepadávajú do strán, to?ko ich tam bolo.
Na vrchol som sa nedostal prvý tak, ako sme predpokladali – 60 metrové dvoji?ky nesta?ili. Takže prvý na vrchole povstal Mišo. Ja som ešte hodnú chví?u zotrval na mieste, sledoval Rysy a riešil fotodokumentáciu okolia.

Asi po dvoch hodinách sme boli na vrchole už všetci a gratulovali si. Vrcholová fotka a zostup dole ...

Bol to krásny de?, ako stvorený na lezenie. Užíval som si to od prvej chvíle!


Viac foto môžte zazrie? tu


Súvisiace články:
Radšej neskoro... alebo ešte raz o LokoTatroStretku (05.11.2017)
No minimálne... (17.10.2006)
Jak jsem lezl poprvé v Tatrách (06.10.2004)
Hokejka (18.02.2003)

[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( CelĂ˝ ÄŤlánok | Autor: Karol, Mišo | PoÄŤet komentárov: 15 | PridaĹĄ komentár | InformaÄŤnĂ˝ e-mailVytlaÄŤiĹĄ ÄŤlánok )

Web site powered by phpRS