Dnes je 12. 07. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1179578
Júl6781
Dnes548

Rumunsko, október 2007 – prechod hrebe?mi Fagaraš a Piatra Craiului
Zverejnené 12. 11. 2007 (7403 × prečítané)

.Neskoré babie leto, pohyb po hlavnom hrebeni, kde nieko?ko dní nestretnete ?loveka a nezídete pod 2000 metrov. Aj ba?ovia so psami a s nimi aj medvede sa už stiahli do dolín. Tak môže pôsobi? Fagaraš, jedno z najatraktívnejších pohorí južných Karpát.
Piatra Craiului je krá?ovský kame? na korune južných Karpát, vápencové pohorie s jasky?ami, skalnými oknami, peknými výh?admi a lezeckými možnos?ami od viacd?žkových po krátke cesty s vysokou obtiažnos?ou.

Na za?iatok treba poveda?, že sme s Janom neboli liez?, chceli sme preskúma? terén a vyskúša? si vysokohorskú turistiku v oddávna lákajúcich pohoriach. Aj sa mnohí ?udovali, že ideme práve do Rumunska, považovaného za nie príliš bezpe?nú krajinu.

...

Naše skúsenosti však boli práve opa?né. Ke? sme ráno o šiestej vystúpili z vlaku v Deve a ?akali sme na rýchlik do Sibiu, videli sme bezdomovcov rovnakých ako v Bratislave na hlavnej stanici, výnimkou bola asi iba pani ktorá bolo širšia ako dlhšia – to?ko kabátov mala na sebe. Teritórium tam mali rovnako podelené aj túlavé psi. Vyzerajú niektoré dos? divoko, nie sú však nebezpe?né, pretože sú v pozícii žobrákov a agresivitou by ni? nedosiahli.

...

Krá?a? sme za?ali v dedinke Turnu Rosu. Popis v sprievodcovi, mapa a skuto?nos? sa navzájom nezhodovali, tak sme sa spýtali na cestu miestneho ob?ana. Dedo s nami ochotne išiel asi 10 minút po prvú zna?ku v tvare ?erveného kríža. Tá nás viedla s prevýšením 1400 metrov okolo miestneho „monastyra“ – bola nede?a, tak sme sa aj zastavili – na hrebe? ozna?ený ?erveným pásom. A to nám na prvý výrazný kopec na hrebeni Budislav (2343) chýbalo ešte ?alších 700 výškových metrov.

...

Hlavný hrebe? Fararašu má povahu Západných Tatier, len sú nieko?kokrát do šírky aj d?žky nafúknuté. Vzdušnou ?iarou meria asi 70 km, pri našom prechode v smere zo západu  na východ sme napo?ítali 97 km. Je robený pod?a rovnakej šablóny ako Západné Tatry – v smere zemepisných rovnobežiek, dlhé a plytšie južné doliny, „krátke“ a strmšie severné, najvyššie vrcholy na južných bo?ných hrebe?och (Moldoveanu, 2544). Je tu menej plies a kosodreviny. Skalnaté štíty ak je to možné sa traverzujú, napríklad popri jazere Avrig, kde je slušná kopa prevažne rumunských, ?eských ale aj slovenských odpadkov, alebo popri jazere Balea, kde vo výške nad 2000 m vedie pod hlavným hrebe?om naprie? pohorím tunel a sú tu dos? luxusné horské chaty. Na rozdiel od Západných Tatier sa dá na hrebeni na viacerých miestach nájs? voda a je tu viacero útulní vhodných na bivakovanie v zlom po?así. Ak cesta vedie cez skalnaté partie -  Serbota (2331), Negoiu (2535) alebo ž?ab Strunga Dracului, nie je to ?ažšie ako Baníkov alebo Ostrý Rohá?.

...

Tesne pred koncom hrebe?a v sedle Ludisoru je možné bez výraznej straty výšky prejs? spojovacím hrebe?om na juh do menej navštevovaného a orienta?ne náro?nejšieho pohoria Iezer-Papuša. Od tohto zámeru nás odradil blížiaci sa front s perspektívou nieko?kých dní strávených v stane na hrebeni vo výške 2200 m s našou ob?úbenou zemiakovou kašou. Nakoniec sme na šiesty de? po prejdení kompletného hrebe?a Fagarašu zakotvili na chate Plaiul Foii, kde sme si nasledujúci de? pochva?ovali daždivé po?asie.

...

Plaiul Foii je dobrým východiskom aj na prechod Piatra Craiului. Druhý oddychový de? sme využili na presun na chatu Garofita, ktorá je bližšie k nástupu na hrebe?. Tu sme našli partiu horských nadšencov ktorí patrili k inventáru chaty. V družnom rozhovore, pri výmene e-mailových adries som si pripomenul podobnú atmosféru chaty pod ?umbierom pred zopár rokmi, kde som vtedy do zimného inventáru patril trochu aj ja. Nielen na tejto chate, ale skoro všade sme sa bez problémov dohovorili po anglicky s mladými a po nemecky so staršími. Priebežne sme sa zdokona?ovali v rumunskom jazyku, v polovici pobytu sme už plynule hovorili bernolákovskou rumun?inou – napr. „Daj pozorul na ten  z?adovateluiul snehul!“

...

Pri nástupe na hrebe? Piatra Craiului sme traverzovali západné steny, v ktorých sú pod?a turistického sprievodcu 1 až 7 d?žkové lezecké cesty. Viac informácií nemám, ale vyzerá to pevne a pekne. Tiež sme neobišli jasky?u a skalné okno Stanciului. Hrebe? treba prejs? za jeden de?, hoci sú na ?om dve útulne, nie je na ?om voda. Zostúpili sme cez chatu Curmatura a ties?avu do Zarnesti, odkia? je len kúsok do Brašova. Ties?ava Zarnesti je lezecká oblas? odhadujem s nieko?kými desiatkami ciest od 7 vyššie, vyzerá to by? dobre odistené.

...

Z hrene?a Piatra Craiului sme v smere cesty videli ?alšie pohorie, ktoré by možno stálo za hriech – Bucegi. Možno nabudúce...

Na záver ešte poznámka – trasa, ktorú sme prešli a vyzna?ili na satelitných mapách je len orienta?ná, treba si zaobstara? mapu. Modré smajlíky sú bivaky. Tiež sme nato?ili z celého prechodu pohoriami video. Ak sa mi podarí prís?, môžeme si ho pozrie? na zla?áku 10. novembra.

Juro Geleneky



K umelecko-romantickému poh?adu poskytujem dokumentárnu správu:

1.) Hrebe? Fagaraš 6 dní:

K tejto akcii som sa dostal tak trochu náhodou, ke? mi nevyšla iná plánovaná na toto leto. Celú cestu do Rumunska vlastne naplánoval Juro so svojim kamošom Jurom Štipkom z Bystrice. Oslovil som ich, oni nemali ni? proti, tak som sa k nim pridal aj ja. Termín bol jasný - ?akáme na to pravé babie leto, ktoré musí prís?. September ubieha, ale babie leto nikde. Pod?a informácií z SHMÚ je na hrebeni Fagarašu asi 30 cm snehu :-(, ale mal sa ešte roztopi? :-). Pre istotu priba?ujeme do ruksaku ešte ma?ky, strážime po?asie a ?akáme. Aj z SHMÚ nás od cesty odhovárajú. Na konci septembra prichádza o?akávaná správa - dos? vysoká pravdepodobnos? relatívne pekného po?asia na celé dva týždne.

...

Teraz to ide už rýchlo, ale od akcie odstupuje Juro z Bystrice. Ideme iba dvaja. Kupujeme lístky na vlak, ruksak je už dávno pripravený a v sobotu 29.9. sedíme v rýchliku do Budapešti, kde prestupujeme na iný rýchlik do rumunskej Devy. Tu opä? prestupujeme a trochu s obavami ?akáme ne miestny vlak do Sibiu. Prichádza však moderná súprava v štýle tatranskej elektri?ky. V Sibiu sa nám podarilo zohna? auto do nášho východiskového bodu túry - malej dedinky Turnu Rosu.

...

Tu okolo obeda nahadzujeme ruksaky a za?íname stúpa? dedinou smerom k hrebe?u. Spo?iatku máme problémy s orientáciou, lebo nesedí mapa. Ale všetko to v pohode rieši miestny dedko ako aj babky idúce z kostola, ktoré nás smerujú tým správnym smerom - na monastyr. Tu už nachádzame zna?ku na hlavný hrebe?. Prechádzame okolo monastyra, ?o je nie?o ako kláštor a pokra?ujeme lesom dos? strmo stále vyššie. Prichádzame na miesto zvané Chica Pietrelor, kde sa nám naskytujú prvé výh?ady na hrebe? Fagarašu. Krajina pripomína hô?ne ?asti Ve?kej Fatry. Po?asie je príjemné, slne?né, pokra?ujeme na hrebe?. Sme na hrebeni vo výške okolo 1800 m, cez hrebe? sa za?ínajú preva?ova? oblaky a pred nami sa rozprestiera nieko?ko nevýrazných lú?natých kopcov, ktorými pokra?ujeme k dnešnému cie?u - k sedlu La Apa Cumpanita. Tu sa nám podarilo náhodou objavi? opustenú zachovalú kolibku, kde prespíme. V noci pršalo a fúkal vietor.

...

Druhý de? sa nám pokazilo po?asie. Cez de? sa preva?ujú cez hrebe? hmly, fúka dos? nepríjemný vietor. Aj s orientáciou je to trošku ?ažšie, ale ide to. Stále naberáme výšku. Prechádzame popod mohutný asi 2300 m vysoký kopec Budislav a okolo obeda prichádzame k jazeru Avrig. Tu za?ína centrálna ?as? hrebe?a Fagarašu. Mení sa charakter hrebe?a, ktorý sa podobá na naše Rohá?e. Táto ?as? je turistami viac navštevovaná ako úsek, ktorý sme prešli doposia? a je to aj vidie?. Priamo pri jazere sa nachádza dos? ve?ké smetisko. Od jazera pokra?ujeme traverzom divoko vyzerajúceho vrcholu Ciortea. Pohybujeme sa vo výške asi 2200 m. Nave?er prichádzame do sedla Scara, kde sa nachádza turistická útul?a - je to plechová búda s drevenými pri??ami, nie ve?mi udržiavaná, ale o to studenšia. Nave?er sa obloha vyjasnila, ?o dáva tuši? no?né ochladenie. Varíme ve?eru a zaliezame do spacákov.

...

V noci mrzne, v búde je ako v mrazni?ke a ja sa akosi už neviem do?ka? rána. Z ako-tak vyhriateho spacáku sa vstáva dos? ?ažko. Vonku na tráve je inovä? a zem je zamrznutá. Rýchlo sa obliekame, ra?ajkujeme a vyrážame foti? východ slnka. Po úvodnom stupáku na rozcvi?ku prechádzame nieko?ko nenáro?ných kopcov a stále naberáme výšku. Svahy kopcov sú zna?ne erodované od lavín a stekajúcej vody. Prechádzame vrcholom Serboty vo výške viac ako 2300 m. Dnes máme pred sebou aj druhý najvyšší kopec Fagaraša skalnatý Negoiu 2535 m. Zostup z neho vedie cez rozbitý, re?azami zaistený strmý ž?ab zvaný Strunga Dracului, k jazeru Caltun. Tu máme obednú pauzu a strategickú poradu. Nie som úplne zdravotne v poriadku a akosi mi to nešlape, rozhodujeme sa ako ?alej. Dohodli sme sa, že zostúpime k jazeru Balea, kde je seriózna chata a pokúsim sa tu da? trochu dohromady. Ale to sú pred nami ešte štyri a pol hodiny šlapa?ky v náro?nom teréne. K ve?eru zostupujeme k jazeru Balea a podarilo sa nám aj ubytova?. Pri jazere vyús?uje tunel, ktorý vedie popod hrebe?. Z doliny k nemu vedie neskuto?ne k?ukatá cesta. Dnes bolo po?asie super. Za tri dni sme však prešli asi tretinu hrebe?a, ?o je hrozne málo.

...

?alší, štvrtý de? som celkom fit. Dnes, ak všetko dobre pôjde, vystúpime na najvyšší vrch Fagaraša Moldoveanu 2544 m, ale to bude až niekedy nave?er. Ráno na zahriatie dávame stupák od chaty na hrebe?. Prechádzame okolo pekného jazera Capra a traverzom popod majestátny a divoký Butenau, mí?ame skalné Dra?ie okno a dostávame sa do ?asti hrebe?a, ktorý volajú pre pomerne vysokú expozíciu Tri kroky od smrti. Myslím, že oprávnene. Videli sme tu nieko?ko pomníkov na ktorých boli mená žia? aj zo Slovenska a ?iech. Po?asie je opä? slne?né, príjemné, len slabý vetrík. Trasa teraz nevedie priamo vrcholmi kopcov, ale tieto sa ne?aleko vrcholu traverzujú. Takto sa dostávame až pod vrchol Moldoveanu, ktorý však nie je na hlavnom hrebeni, ale cez spojovací hrebe? sa za 15 min. k nemu príde z ved?ajšieho o málo nižšieho Vistea Mare. Z vrcholu sú výh?ady aj na prejdenú ale aj na nasledujúcu trasu. Fotíme. Vraciame sa naspä? na Vistea Mare, odtia? zostupujeme do útulne Portita Vistei vo výške 2320 m - najvyššie položenej na hrebeni. Je murovaná, sú tu pri?ne, avšak je studená ako plechová. Nefúka tu však. V noci opä? jasno a zima.

...

Piaty de? sa prebúdzame do jasného d?a. Dnes nás ?aká dlhá etapa asi 25 km. Vyrážame a skoro celé dopoludnie traverzujeme záver jednej rozvetvenej doliny s pomerne ve?kými prevýšeniami. Prechádzame pod Fundul Bandei. Tu sa mení charakter trasy na lú?ny. Pohybujeme sa stále vo výškach nad 2000 m. Obednú prestávku si robíme v sedle Zarnei, kde je tiež bivakovacia búda v tvare pologule. Je v takom stave, že by som tu spal iba v stave najvä?šej núdze a pitná voda je tiež dos? ?aleko. Pokra?ujeme  lú?nym terénom s nevýrazným prevýšením do sedla Ludisoru. V popolud?ajších hodinách sa kazí po?asie. Ob?as spadne zopár kvapiek daž?a. Cestou naberáme vodu z prame?a. Ponáh?ame sa, aby sme nezmokli. Už vidíme náš dnešný bivak Beverescu Mare, hrdzavú železnú búdu. Ke? sme do nej nahliadli nastal šok. Zdevastovaná, deravá, bez pri?ní s kopou odpadkov aj vnútri. Naš?astie v prednej ?asti bolo miesto na postavenie stanu. Nakoniec z toho bol najlepší spánok po?as celého hrebe?a. V noci padal dáž? so snehom. Dohadujeme sa, že ráno vyrazíme pokia? možno ?o najskôr.

...

Ráno, na šiesty de? sme sa rýchlo pobalili a vyrazili. Cie?om bola chata na Plaiul Foii, kde sme plánovali odpo?inok. Zostupovali sme mierne dlhými lú?nymi terénmi, až do lesa, potom príjemným hrebe?om do doliny a cestou, ktorá nás priviedla až na Plaiul Foii.

...


2.) Hrebe? Patra Craiului 1 den:
 
Z chaty Plaiul Foii sme mali pred sebou po?as krátkych chví? ako na dlani výh?ad na celý hrebe? pohoria Piatra Craiului aj s najvyšším vrcholom La Om 2230 m. Po?asie bolo obla?né, ob?as aj sp?chlo. V rámci nášho odpo?inku sme sa na druhý de? presunuli bližšie k miestu nášho nástupu do pohoria na chatu Garofita. Cesta viedla najprv mierne lesom, potom neo?akávane naberala na strmosti až sme sa dostali na vrchol hrebe?a odde?ujúceho dve susedné doliny. Na vrchole bol starý opustený salaš, okolo ktorého sme prešli a už chodník prudko klesal do doliny. Potom nieko?ko minút lesnou cestou a boli sme na chate Garofita.
...
...

Tu sme strávili noc a na druhý de? pri ?elovkách postupovali pomerne prudko pod úpatie hrebe?a. Bolo pomerne teplo. Vrcholce pohoria Piatra Craiului boli v hmle. Popod severné svahy pohoria traverzuje chodník, ktorým sme smerovali na za?iatok našej trasy k sedlu Funduri. Nachádza sa tu aj jasky?a a roz?ahlé skalné okno. Závere?ná ?as? cesty do sedla Funduri vedie po strmej sutine. Tu sme boli okolo desiatej. V sedle Funduri sa za?ína samotná hrebe?ová trasa, ktorá v za?iatkoch mierne zostupuje z hrebe?a a prechádza kosodrevinou. Postupne trasa mení charakter a dostáva sa do skalných partií. Je dobre zna?ená. Pri postupe je potrebné ob?as používa? aj ruky. Po?as tejto ?asti trasy sa cez hrebe? preva?ovali hmly, len ob?as sa ukazovali výh?ady. V strednej ?asti hrebe?a sa po?asie za?alo vylepšova?. Ukazovali sa výh?ady na okolité pohoria. V tejto ?asti sme našli dve útulne v tvare polgule. Za vrcholom La Om chodník mení svoj charakter. Stáva sa exponovanejší a zaujímavejší. Hlavná ?as? hrebe?a kon?í na vrchu Ascutit. Odtia?to sme zostúpili strmou dolinou asi 800 m výškových na chatu Curmatura. Tu sme prenocovali, najedli sa a na druhý de? cez ties?avu Zarnesti zostúpili do dediny Zarnesti.

...
...

Zo Zarnesti sme sa mikrobusom prepravili do 30 km vzdialeného Brašova odkia? sme rýchlikom cestovali cez Budapeš? naspä? do Bratislavy.

Jano Lan?ari?  
Bratislava, 21.10.2007


Súvisiace články:
Sny sa plnia (treba im však pomôc?). (09.10.2008)
Nad nami sa blýska. (28.01.2008)
?adová dolinka, júl 2007 (28.08.2007)
Do trojky. (12.10.2006)
Na Chamonix ... (15.10.2005)
Starci v bivaku na Glockneri. (17.05.2005)

[Aktuálna známka: 1,58]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Juro Geleneky, Jano Lan?ari? | Počet komentárov: 9 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok | Zdroj: Juro Geleneky, Jano Lan?ari? )

Web site powered by phpRS