Dnes je 18. 06. 2019   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom1129873
Jn2035
Dnes67

Skialpinistická záchranka
Zverejnené 19. 12. 2006 (4470 × prečítané)

Mnohým z nás sa skialpinizmus páči aj preto, že sme ďaleko od hlučného davu a svahov preplnených sviatočnými lyžiarmi. Lyžujeme v zabudnutých dolinách, prechádzame po hrebeňoch hôr, prekonávame neprístupné územia zasypané snehom. Neupravený terén je však náročnejší a aj riziko nehody je vyššie. V prípade úrazu každá minúta, o ktorú sa zranený skôr dostane do rúk profesionálnych zdravotníkov či do nemocnice, može byť cenná.

Nie vždy sa však môžeme spoliehať na pomoc profesionálov. Sieť mobilných telefónov nemusí byť dostupná, postupu záchranárov môže brániť zložitý terén, vrtuľník nemôže vzlietnuť kvôli neletovému počasiu (alebo kvôli hrubým chybám v koordinácii, ako sa to stalo napríklad Vande na Širokej veži). Vtedy sa treba spoliehať len na svoje vlastné sily a schopnosti. Mali by sme vedieť poskytnúť postihnutému prvú pomoc a odtransportovať ho. Práve o technickej časti transportu bude pojednávať tento článok. K písaniu ma inšpirovali otázky mojich kamarátov, pred časom som sa aj ja dostal do situácie, keď sme v Alpách zachraňovali našu kamarátku. Vtedy to našťastie skončilo dobre. Aby som to zachraňovanie vysvetlil dostatočne fundovane, skúšal som nájsť niečo na internete. Možno som len zle hľadal, ale nenašiel som nič. Preto som sa rozhodol spracovať túto tému do krátkeho článku. Najčastejšími úrazmi pri lyžovaní sú zranenia dolných končatín, zlomeniny, luxácie a pod. Sú to bolestivé zranenia a postihnutý je imobilný. Potrebujeme ho transportovať, no k dispozícii je len to, čo máme so sebou – lyže, paličky, batoh, lavínová lopatka, prípadne to, čo sa nachádza v okolí, napr. konáre stromov a pod. Ale aj z tohto mála vecí dokážeme vyrobiť núdzové sane na transport zraneného. Pri ich výrobe budeme potrebovať tenkú šnúru. V núdzi si pomôžeme šnúrkami z topánok, resp. z papuče lyžiarky, z kapucne, z bundy, popruhmi z batohu. Je však lepšie vždy nosiť so sebou rep šnúru, ktorú si môžeme kúpiť v každom obchode s horolezeckým materiálom.

 Obr. 1
Obr. 1

Začnime so stavbou saní. Lyže položíme vedľa seba do tvaru písmena A (obr. 1). Pätky viazania sú od seba cca 25cm, akurát tak, aby sa dalo na saniach dobre sedieť. Rukoväť z lopatky použijeme ako priečku saní a umiestníme ju k pätke viazania. Konkrétne umiestnenie záleží od typu viazania. Ako alternatívu k rukoväti z lopatky môžeme použiť teleskopickú paličku bez tanierika (obr. 2), cepín alebo konár zo stromu. Pomocou dvoch kúskov šnúry rukoväť pevne priviažeme k viazaniu (obr. 3). Dbáme na to, aby sa spojenie nešmýkalo po rukoväti, z každej strany viazania silno omotáme rukoväť 2-3 závitmi šnúry (obr. 4, 5).  Na pripevnenie jednej lyže k rukoväti lopatky ako na obrázku bola použitá šnúra o dĺžke 100cm, čo sa mi zdá ako vyhovujúce minimum.
Obr. 2
Obr. 2
Obr. 3
Obr. 3
Obr. 4
Obr. 4
Obr. 5
Obr. 5

Teraz prejdime ku špičke lyží. Najprv popíšem ideálny prípad, keď máme skialpinistické lyže s dierkami na špičke a lavínovú lopatku taktiež opatrenú dierkami. Postupujeme podľa obrázkov (obr. 6, 7, 8, 9, 10). Tento spôsob však nie je univerzálne platný, je šitý na mieru na moje lyže a lopatku, dospel som k nemu dlhým vývojom typu pokus-omyl. Váš postup môže byť odlišný podľa toho, aký tvar majú špičky vašich lyží či použitá lopatka. Nebojte sa používať vlastnú hlavu. Minimálna dĺžka použitej šnúry je 70-80cm. Je však dobré, keď kus šnúry zvýši, spravíme z nej slučku, ktorá sa neskôr ešte zíde. Ak spúšťame sane dolu strmým kopcom, zachránca vpredu pridržiava a usmerňuje sane práve pomocou tejto slučky. Na zviazanie špičiek ako na obr. 10 bola použitá šnúra o dĺžke 100cm, ale môže byť aj dlhšia.
Obr. 6
Obr. 6
Obr. 7
Obr. 7
Obr. 8
Obr. 8
Obr. 9
Obr. 9
Obr. 10
Obr. 10

Lopatku na špičku saní nemusíme vôbec použiť. Spojíme špičky jednoduchým zviazaním (obr. 11, 12). Postačí nám o čosi kratšia šnúra, asi tak 60-80cm.
Obr. 11
Obr. 11
Obr. 12
Obr. 12

Veľmi jednoduché a efektívne riešenie je použiť na spojenie lyží malú karabínku (obr. 13).

Obr. 13
Obr. 13

Premýšľal som, aký je rozdiel, ak použijem lopatku na špičke alebo nie. S lopatkou je špička širšia, zranený má trošku viac miesta. Subjektívne sa mi tiež zdalo, keď je hlboký sneh a použijem lopatku, špička saní nemá tendenciu zabárať sa do snehu, ale skôr kĺže po povrchu, tým pádom vynaložíme menej energie na ťahanie. Ďalšou dilemou je, či stúpacie pásy necháme na lyžiach alebo nie. Podľa môjho názoru, radšej nechať, pretože ak zraneného spúšťame dolu kopcom, sane sa tak ľahko nerozbehnú. Za istých okolností je to lepšie aj do kopca. Ak budeme ťahať prevažne v rovinatom teréne bez veľkých stúpaní či klesaní, vtedy sa menej unavíme ak pásy nebudú. Problém bude s častým nahadzovaním a odoberaním pásov zo saní kvôli spojeniu na špičke. Keď máme vpredu lopatku, musíme spojenie rozobrať. Ak sú špičky len previazené cez dierky, vieme nasadiť či zložiť pásy jednoduchšie. Čo keď lyže nemajú na špičke dierku? Je to síce väčší problém, ale aj tu sa naskytá isté riešenie. Budeme potrebovať asi 230-250cm šnúry navyše a D-karabínu (HMS nie je vhodná). Karabínu priviažeme na stred šnúry lodným uzlom alebo len omotáme šnúru okolo karabíny (obr. 14). Konce šnúry priviažeme ku špičke viazania. Našim nepriateľom je prieťažnosť šnúry, musíme ju poriadne napnúť a tak priviazať (obr. 15). Použitú karabínu už nikdy nebudeme používať na lezenie, hrany lyží zanechajú v karabíne ostré ryhy, ktoré budú ničiť lano.
 
Ak nemáme karabínu, v strede šnúry spravíme oko akurát tak veľké, aby sme ho vedeli nastoknúť na špičku lyží (obr. 16). Slabinou tohto riešenia je, že rep šnúra sa môže ľahko predrať na ostrej hrane lyže. Hranu preto vypodložíme kusom nejakej pevnej tkaniny, rezervnou rukavicou, čiapkou a pod. Upozorňujem však, že toto nemám osobne odskúšané.
Obr. 14
Obr. 14
Obr. 15
Obr. 15
Obr. 16
Obr. 16

Kostru saní máme teda hotovú. Vyprázdnime batoh a použijeme ho ako podložku pod telo zraneného. Batoh je určite vybavený množstvom popruhov a šnúrok, nie je preto problém zafixovať batoh k viazaniu (obr. 17).

 Obr. 17
Obr. 17

Priviažeme kus dlhšej šnúry (cca 300-350cm) buď k pätke viazania - v prípade, že budeme spúšťať dole svahom, alebo do slučky na špičke saní, keď budeme sane ťahať (obr. 18,19). Odporúčam použiť hrubšiu šnúru, nebude sa pri ťahaní saní tak zarezávať do dlaní. V istej knihe som videl obrázok, keď sa na istenie zozadu použila šnúra a k oku na špičke saní sa priviazali pútka z lyžiarskych palíc. Vznikli tak tzv. kanadské sane. Zraneného transportujú dvaja záchranári na lyžiach, čo teoreticky môže byť rýchlejšie ako peši. Toto je však zase teória a upozorňujem, že som to zatiaľ nikdy neskúšal. Tiež je otázne, či by teleskopické paličky vydržali tento druh záťaže.
Obr. 18
Obr. 18
Obr. 19
Obr. 19

Sane sú hotové, môžeme začať s transportom. Zraneného teplo oblečieme. Záchrancovia mu radi poskytnú vlastné oblečenie, veď pri ťahaní saní sa ešte zahrejú dosť. Ak zranený môže sedieť, sadne si nohami dopredu. Ak bude ležať, uložíme ho hlavou ku špičkám lyži, pod hlavu mu dáme fleecovú bundu. Netvrdím, že tu popisovaný postup je metodicky správny úplne na 100%. Je iba informatívny, netreba sa ho strikne držať. Každá reálna situácia naostro bude aj tak silná improvizácia. Je však dobré aspoň raz si to vyskúšať tréningovo, aby ste mali predstavu ako také sane vyzerajú, ako dlho trvá kým sa konštrukcia rozsype, keď nedotiahnete uzly dostatočne pevne, odmerať si príslušné dĺžky šnúr práve na tie vaše lyže a viazanie. Ak má niekto bohatšie vedomosti o stavbe núdzových saní, budem rád, ak pošle príspevok do diskusie. Celý článok sa môže priebežne obohacovať aj o vaše skúsenosti. Dúfam, že popis bol dostatočne zrozumitelný, ale ešte viac dúfam, že to nikto z vás nebude skutočne potrebovať.


Použité šnúry (obr.20):
  • 2 x 1m na priviazanie priečky saní k viazaniu, hrúbka 4mm
  • 60-80cm ak zviažeme špičku lyží cez dierky alebo 80-100cm ak použijeme na špičku lopatku, hrúbka 4mm
  • ak špička nemá dierku, ďalších 230-250cm šnúry, hrúbka 4mm
  • 3 – 3,5m na ťahanie, hrúbka 5-6mm

  • Obr. 20
    Obr. 20


    Súvisiace články:
    Vystraha!!! (15.04.2013)
    Improvizovaná záchrana na skalách (18.03.2012)

    [Aktuálna známka: 1,15]
    hodnotenie článku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

    ( Celý článok | Autor: Martin Schlachta | Počet komentárov: 11 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

    Web site powered by phpRS