Dnes je 06. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1199185
August5267
Dnes808

Kokosy a Kokosky, nástup!
Zverejnené 06. 12. 2006 (7058 × prečítané)

A už v tom lietame znovu... 16. 12. 2006 sa uskuto?ní 5. ro?ník no?nej skupinovej pochodovej terapie "KOKOSY NA SNEHU". Stretneme sa na tradi?nej trase Zochova chata – Bratislava.

DOPLNENÉ POSTREHY Ú?ASTNÍKOV TU (5.2.2007)
DOPLNENÁ GALÉRIA TU

Eskimáci vraj ovládajú viac než 20 výrazov pre farbu snehu. Ty z neho v noci síce mnoho neuvidíš, ale ur?ite objavíš netušene bohaté množstvo výrazov pre pocity z neho, od toho v ponožkách až po ten dvojvajcový. Možnos? sa o ne bezprostredne podeli? s ostatnými ú?astníkmi pochodu ?a naplní zvláštnym druhom uspokojenia.








Doprava – máš len jeden pokus, 19:40 vyráža z AS Mlynské Nivy bus.
Zraz ú?astníkov v hale nad aktuálnym nástupiskom spoja.

Pár slov, obrazov a skúseností z ro?níka minulého nájdeš tu.

Dôležité upozornenie – ur?ite si nezabudni protisnehové návleky a náhradné ponožky.
Ako snežný ?erv hodujúci na vychladnutých rebrách noci oceníš revitaliza?né mystérium horúcich nápojov. Nesených svojpomocne pochopite?ne, najlepšie v Termoskiho aparáte.


POSTREHY Ú?ASTNÍKOV:
  • Peter
  • Za?alo to celé úplne nevinne. Mal som pocit, že idem s kamarátmi na pivo do mesta. Len ten batoh na chrbte bol navyše /ale možno ani nie, mal som v ?om totiž ?erstvo kúpený Fernet/. Až ke? prišli všetci „ú?astníci zájazdu“, sa predstava o ve?ere strávenom pri pive vytratila a bolo jasné, že ideme na To. No?ný pochod „Kokosov na snehu“ zo Zochovej chaty do bratislavskej Ra?e. V buse sme skoro pribrali tri krásne „blondíny z Auparku“, ktoré nám však nakoniec dali košom. Naš?astie. Bolo tesne po deviatej ve?er, ke? sme hrdinsky zapli svie?ky v našich ?elovkách a vyrazili do lesa na duchov. Tentokrát bez špeká?kov. Ako palivo a mazadlo nám mali poslúži? horúci ?aj, fernet, ?i Jašterove víno navarené pod?a utajenej receptúry alebo slivovica Zuzkinho dedka, ktorá lákala až nato?ko, že sme sa jej na konci pochodu z?akli a Zuzka ju, dúfam, odložila na budúci rok. Po?asie nám celú noc prialo, obloha bola jasná, mesiac vysoko, hviezdy nám ukazovali cestu a vietor bol nezvy?ajne ticho. Prvú rados? priniesla Skalnatá, na ktorej vrchu som prvý raz otvoril ruksak a od?ah?il náklad v ?om. Potom sme sa zohriati zvnútra a ponorili sa opä? do lesa, ktorý sa pod sadajúcou mrznúcou hmlou zmenil na ?adové krá?ovstvo. Stromy spúš?ali námrazou a inova?ou o?ažené konáre do cesty a vytvárali tak tunel, na konci ktorého bolo svetlo Jašterovej ?elovky, ktorý už opä? ponúkal varené víno. Na tento koniec tunela som sa vždy tešil. Som rád, že „Kokosy“ sú vlastne v preklade fajn ?udia, s ktorými som vždy pripravený zaži? zopár podobných „výpadkov zdravého myslenia“. Môj obdiv patrí obom dámam, ktoré nás sprevádzali a celú dobu dýchali na chrbát. Len jedno nás asi všetkých zarmútilo na konci noci a za?iatku rána. Boli sme rýchlejší ako Tri zajace, a tak sa nám neušla ani ranná dávka vitamínu B.

    Ten ve?er som dlho úpenlivo pri vyhriatom radiátore a pani Bou?kovej na TV Markíza rozmýš?al ?i som aj ja „Kokos“ a pôjdem pozrie? Zochovu chatu v noci. Dnes som rád, že som tam bol, je to zážitok o ktorom sa oplatí písa?, no a budúci rok si, Zuzka, rezervujem opä? to miesto v autobuse. To za tebou.
    Nech vás všetkých ani v roku 2007 neopúš?a priaze? hor a skál. Š?astný nový rok.

  • Jašter
  • Kým predošlé ro?níky KOKOSOV ustálili obraz podujatia ako svojráznej pakárne v snehu i v ?ade, tento rok sa nám miesto KOKOSOV prihodili skôr ANANÁSY. Restované na ne?akane vlažných uhlíkoch hviezd v pahrebe tmy, priživovanej južným vetrom. Aspo? predmet, ktorý Orión na oblohe držal v ruke, sa v danej situácii ?aleko viac ponášal na raže? než na kyjak. Poslednou nádejou na tradi?ný ráz akcie boli rýchlo zam?zajúce no?né prehánky, ale to?ko š?astia zdalo sa, nám nehrozilo.
    Stretávam Tomáša vo vestibule autobusáku a okamžite bo?íme na vý?apný breh bufá?u zas?úbeného, ale pivo v ?om nebolo ono. Tieto pri autobusoch sú ôsmou ranou egyptskou. Na vlaká?ové nemajú. Stani?né bufety na vlakových nádražiach, tie pri prvom peróne asi už máme spo?ahlivo zakódované do genotypu. Nástupište pomaly zakvitalo indivíduami. Prišiel náš dostavník. Po ceste pribral tri efektné blondíny. Na rozdiel od našich príležitostne praných membránových búnd ony vo?ali. Obecné povedomie o správnom udržiavaní gorá?u je bohužia? na biednej úrovni. Prisadli si k nám nehodným, ?o nás stálo odbornú debatu o vykonávaní telesných potrieb po?as výstupov, ke? už gate boli na pol žrde, ale.. ve? v najlepšom sa vraví treba presta?. Blondíny sa medzi nás evolu?ne neadaptovali. Boli a zostali druhom samým o sebe.
    Na štarte tejto záležitosti sa nás zišlo 15 ?udných. Ma?ko žul kakaovník. Pudová záležitos?. ?erstvý vzduch na p?úcach. „Už sa môže jes??“, opá?il príležitos? Tomáš. V ruke držal suchý rohlík. Teda pojedli sme z?ahka.(Poznámka – slivkový perník hrúbky štandartnej kreditnej karty vytiahnutý z našlapaného batohu nazna?il ur?ité perspektívne možnosti v kompresii kalórií do úsporných rozmerov. No ty koky...)
    Povytiahli sme s istou rutinou trenky a ako Kyklopovia s jediným vidúcim okom ?eloviek vyrazili, skôr zanorili sa do tmy trblietavých korálov inoväte na bukových útesoch.
    Opúš?ali sme ?ermákovu lúku ke? zavolal Maro. Potvrdil som, že skupina bola úspešne infiltrovaná do priestoru a potom sa spojenie s ústredím Slovenského vertikálneho odboja v Bristole prerušilo. Venceremos!
    Výstup na Skalnatú.. dýchavi?né kroky. Znelo to ako ke? tuberácky holub zdochýna na oblo?nici robotníckej ubytovne, otrávený textami mladých raperov , textami ktorým sa nedá veri? ani len to že chlapci tú biedu života videli aspo? z po?utia. Sú vlastne netopiere vtáky, alebo len myši závislé na adrenalíne???
    „SKAPTÉÉÉ!!!“, zahá?al démonov noci z ?ertovho kopca Ma?o, a možno to patrilo nezú?astneným ?lenom klubu, ?i kurzu, alebo výrobcom tequily?
    ?elovky premietali na strieborné plátno mrholenia efektné pasáže zo slovenských povestí.
    KAŽDÚ NOC CHODÍ POD TÚ JABLO? AKO ?IERNA KOZA. POD JABLO?OU LEŽÍ A SVIETI OHNIVÝMI O?AMI. V každom prípade sme boli vo svete, ktorý nám ?u?om v hodinách noci nepatrí.
    V sedle Javorina sme stiahli výparom v bundách zipsy, až naokolo za?alo zráža? suché haluzie zo stromov. To nebolo ani tak vetrom. To vie každý vzdelaný no?ný chodec ktorý si už schuti odp?ul nad reklamou „NAŠE TERMOPRÁDLO SPO?AHLIVO POHLCUJE VŠETKY VAŠE TELESNÉ PACHY“. Ej, zavádzajú ob?ana, kapitalisti.
    Z vrcholu ?me?ku sme nazreli na ?ervený koberec v infra?ervenom spektre. No?ná inverzia v sedle Baby. Na uvítanie šable vztý?! Schádza družina, pohov. Na medzi?ase pri strašidelnom hoteli o dve hodiny rýchlejšia než rok minulý.
    Mali sme motív (prituhovalo z vetra pod kožu, stromy zase mali ruju), príležitos? sa naskytla. Majka priviezla ob?erstvenie. ?akujeme. Napravili sme si kroky a látkovú výmenu ukrajinským ko?akom.
    Biely kríž nad Ra?ou.. v podstate ani nie je isté ?i rána skuto?ne existujú. Zuzka kone?ne ponúkla slivovicu, na ktorej kvality sa celý pochod spoliehali tak mnohí z meditatívnych pútnikov. „Zuzka, nevzala si omylom metylalkoholové mazanie na reumatické kolená ?o si do? starší ?udia pagaštany konské strúhajú?“ Chutilo to tak akosi približne. Pútnici zosmutneli. Hm, nedá sa využi? každá presilovka.
    Prvá ranná elektri?ka a ?udia ktorí v nej m?kvo sedia a nemajú na sebe pokrokové technické materiály sú ?udné živobytia. Bol som hladný ako maliar španielskeho realizmu v 17. storo?í.
    Pokia? nad nami nekrúžia muchy, všetko je pod kontrolou. Zuzka ponúka dva vo?né lístky na romantickú firemnú akciu s masážou. Pavúci vzduchoplavci sa zasmiali v útrobách mechanizmu otvárania dverí. Smrad Palmy sa vnútil do nozdier na najbližšej zastávke.
    „Zdá sa ti to, ?o sme práve absolvovali málo romantické!?!“

    Vietnamská krevetová a šampanské. ?ahké ra?ajky šampiónov podávané k ve?erným správam. Boli pozitívne. Pre ve?ký záujem verejnosti pokra?ovanie sveta pred?žené...

    Tak a to je všetko z toho ?o som si takmer nezapamätal. Bola to ve?mi rýchla záležitos?.

  • Zuzka
  • Ahojte,
    vzdavam hold vasim dlhym a duchaplnym literarnym dielkam, na ktore som sa ja tentokrat nezmohla. Nejako mi to nepise. Ale kto vie, mozno ze pravidelne posobenie AC LOKO vo mne prebudi aj ine zavity, nielen tie pohybove :-)
    Peto, komunikacia v autobuse skrz operadlo, v neskory vecer, v zavislosti od stavu cesty a vodica, moze byt niekedy skoro gymnasticka :-), ale ked sa ti tak paci, mas ho mat. To miesto za mnou. A preco vlastne za mnou? Nechces si radsej normalne prisadnut? (Ked este bude volne....aby ta nepredbehla nejaka sikovna blondinka ;-)
    Dakujem ti, ze si mi celu cestu pekne svietil a daval na mna pozor.

    Jaster, nevedela som, ze mas taky fajnovy jazycek ;-) Beriem na zretel buducnost klubu, tvoju psychicku a fyzicku pohodu, a nebudem uz viac drazdit tvoje jemnocitne zmysly ohnivou vodou slovenskeho krasu ;-) Zato tvoje varene vino bolo naozaj vyborne a zakazdym potesilo moje utroby. Nabuduce donesiem radsej to sampanske, specialne pre teba, ako kompenzaciu, za romanticky saunovo masazny vecer, ktoreho si sa nezucastnil ;-) To predsa nemozem porovnavat, sauny a masaze su skor pozitkove, kdezto pochody zazitkove... a romantika? Pre mna osobne nezavisi az tak od miesta, ako od ludi...ked sa uz pytas...Kokosy boli naozaj romanticky krasne, aj ked velmi kratke a rychle. Kam ideme najblizsie? Vymyslite nieco... zacinam postradat nejake prirodne zivly ;-)

  • Annonymus
  • No všetci o kokosoch napísali strašne ve?a ..tak ja musím by? úplne iný :-) ..... Bola to super akcia, len škoda že nás nebolo viacej.
    Dos? som sa sklamal zo snehu, žiaden dvojvajicový sneh ani ni? podobné. Takže to bola taká prechádzka ružovou záhradou. ?o doda?.....písa? sa mi ni? nechce, nech píšu ostatný!!! Cawte

  • Ras?o
  • "Kokosy? Áno, to je to pravé orechové!" Asi taký mám na to názor. Vždy sa teším ako malé die?a, kedy to už príde, kedy bude ten správny ?as. Ešte aj ke? sedím v autobuse na Zošku sa teším aké to bude fajn. Potom sa za?ne šlapa?, ale stále je to fajn. Prichádza polnoc a ja si za?ínam hovori?: "Chlape, na ?o si sa to zas dal nahovori?. ?o sú to za nápady takto celú noc, jak taký pako, šlapa? po pás v snehu a zime." Teším sa na každú zastávku, kedy sa bude da? oddýchnu?, ale ke? zastavíme, tak zasa chcem ís? ?alej aby som sa zahrial a aby to bolo skôr za mnou. A tak príde ráno a s ú?avou prichádzame na Biely kríž. Prichádzame? Skôr sa potácam, pohybujem sa dajako zotrva?ne. Kolená mi nadávajú do bláznov a vyhrážajú sa generálnym štrajkom. Batoh na chrbte, v podstate už prázdny, neuverite?ne o?ažieva. To bude asi tou Einsteinovou relativitou. Na Bielom kríži kon?íme, ale tam paradoxne za?ína ten najhorší úsek s nekone?nou asfaltkou pokrytou utla?eným snehom a ?adom.

    Tento raz síce nebol sneh, ale scenár nebol príliš odlišný od predchádzajúcich rokov. Tie myšlienkové pochody boli podobné. Ke?že som sa necítil zrovna v dobrej forme, trošku viac som sa obával už pred nástupom do autobusu a mal som aj zaja?ie úmysly (priznanie je vraj po?ah?ujúca okolnos?). Cesta bola fajn - pod nohami lístie a opadaná námraza zo stromov, obloha len mierne zatiahnutá, teplota tak akurát. Výstup na ?ertov kopec však zahreje v každom prípade. :-) Postupne ako prichádzala polnoc sa ochladzovalo a nejako to neprestávalo ani pri využívaní vnútorného ohrevu. A práve o to príjemnejší bol výstup na Somár, ke? sme sa zrazu, ako by dákym ?asopriestorovým skokom, ocitli v miernom subtropickom pásme s palmami a pomaran?ovníkmi naokolo... no, nie tak úplne. :o) Ale skrátka, bolo tam neuverite?ne teplo a rozhodne to nebolo len tým výstupom.
    Osobne Somára poci?ujem ako taký bod zlomu. Odtia? to už ide tak akosi lepšie, už sa utešujem, že len kúsok a máme vyhrané. Ale aj tak myslím len na to jedno... pravá - ?avá - pravá - ?avá... ozaj sa mi chce spa?... pravá -?avá... ešte pár krokov a budem v posteli... pravá - ?avá... Keby som ich rátal, ozaj by ich bolo ve?a, ale to nerobím, len sa snažím pokra?ova?, udržiava? rovnováhu a nezaspa? úplne.
    Do Ra?e sme prišli skoro. ?akáme na prvú rannú elektri?ku. Kr?my sú ešte zavreté a tak nám ostávajú len naše zásoby. Ale tých je naš?astie ešte dostatok. Spokojní, v dobrej nálade nastupujeme do elektri?ky ktorá nás svojím teplom presvied?a, že sme spä? v civilizácii.

    Som rád, že som sa zú?astnil a dúfam, že pôjdem aj budúci rok.

  • Štefan
  • Kokosy 2006
    (alebo mierne naivný, sprostonárodný, zemepisno-oslavný pokus o nielen sebamotiváciu do ?alšieho ro?níka v rytme pivného jamb-daktyla-trichuja)

    Cestou k Zoške na stanici,
    ?udných ?udí menší k?de?,
    divné saká z goretexu - veni vidi vici,
    ni? to, bude riadna prdel.

    Už v Pezinku v autobuse,
    jak vodi? dvere otvoril,
    pálených to sliviek závan,
    zozadu ma ovalil.

    Vtedy ve?er tmavý bol,
    ob?as hviezdy svietili,
    hmla presvetlená ?elovkou,
    kým baterky sta?ili.

    Snehu nikde, samé blato,
    pýtam sa sám seba v duchu,
    bude to stá?, blázne, zato,
    že pohrdol si telom v suchu?

    Skalnatá sa blíži rýchlo,
    nohy pletiem, ledva funím,
    preklínam sa - iba ticho,
    na?o poriadne si batoh plním?

    ?ertov kopec cestou dole,
    po Skalnatej - brnka?ka,
    hlava mi však vraví - vole,
    v ?alšom kopci - maka?ka.

    Jedna hviezda na?erveno,
    zas sa vrátia staré ?asy?
    Stanica je na tom ?melku,
    Pravdepodobne to bude - asi!

    Na Babe len naše vytie,
    do dialky sa šíri hmlou,
    Ešteže nám Majka pitie,
    priviezla sem Pežotkou.

    Na Somára rútime sa,
    Jašter rýchlos? ukazuje,
    tretia kozmická je šuviks,
    jeho cop to dokazuje.

    ?avá, pravá, ?avá, pravá,
    binárne si rátam kroky,
    Biely kríž sa blíži - aha,
    Kr?ma je už na dva skoky!

    Tri hodiny sú, berme roha,
    na ciferníku ve?ký smäd,
    Dal by som si ve?ký pihár poha,
    možno dva-tri - ale hne?.

    Beda - kr?már sníva sladko,
    nevzbudil ho vibrám buchot,
    nezarobíš na chlieb, zlatko,
    ke? si tu spíš ako ko...(pí, pí, pí).

    ?ím to, že tu v Ra?i ráno,
    spotení a znavenejší,
    o tej štvrtej na zastávke,
    sme tu vlastne najtriezvejší?

    Dnes už premýša? mi radno asi,
    pre?o názov Kokosy,
    viac by sedel Úchyláci,
    ?o radi šliapu do noci.

    Štefan

  • Martin K.
  • raz v karpatoch, raz vecer /doleuvedene sa nevyznacuje literarnymi kvalitami/

    To neni normalne. To je na hlavu. Uz by som sa podivil, ak by sa so mnou tradicnym privalom zabudlo rozlucit osadenstvo domova. Proste niekto by vecer do lesa nikdy nesiel a niekto to zas vyhladava. Kazdy preziva svoju vlastnu realitu. Tak to ma byt.
    Nerad na noc opustam vyhriate loze, avsak nocny masochizmus v malokarpatskych pahrboch nemoze uskodit. Dobry napad. Ze pridam sa, si hovorim. Tak to ma byt. Som maly psik co stratil svoju kosticku...znie mi v mysli slavna pesnicka. Takze. Beh zo safka na ASMN /druhe najodpornejsie miesto v meste. V meste ktore vsetci nenavidia a zaroven miluju a ktore si zaroven mylne namysla, ze je metropolou/.
    Naozaj nie je podivne, ze do obecneho uzivania nevoslo prirovnanie pekny ako autobusova stanica. Koncentrovany hnus nazivo. A predsa tam denne musim chodit. Tak to ma byt.
    Takze. Pluca potacajuce sa na okraji priepasti svojej kapacity /pitvy bratislavcanov vraj ukazali, ze maju najsedsie pluca z celej republiky/, ale stiham bus plny mojich dnesnych spoluchodcov a kokosov zaroven. A tak to ma byt.
    Nasledovalo neuprosne vyvrhnutie dnes bdejúcich z bezpecia hrdzaveho korabu do mimobratislavskej divociny. /podla inych bulvarnych clankov, v tom buse boli aj nejake dobre baby, ci co. Neevidujem take nieco. To je asi dost bieda uz./ Bola tma a o cosik chladnejsie ako v hlavnej dedine. Vyborne. Nieco sa pojedlo, rozpustilo na tuky, cukry, bielkoviny a pomaly aj spoznavam niektore bytosti. Napriklad bola mi povedoma taka vyssia, chuda postava, dnes opatrena protileteckym svetlometom svetoznameho FLAKu. Pojdeme cestou hrdinov SNP. Tak to ma byt.
    Les sa rozhodol neostat trapne nudny a sedy. Proste stromy boli obalene zamrznutymi vodikmi a kyslikmi ako z katalogu cestovnej kancelarie TUI Reisen, ked pozyva mestske krysy na lyzovacku.
    No takze, zacali sme strmym vysvihom, macky skripali, lytka trpeli na uzkej liste sirokej tak na prst, pluca mi slo rozdrapit od riedkeho vzduchu...cize, vlastne jednoducho po najblizsej asfaltke a rozbahnenej ceste rovno do najblizsieho lesa. /zabereme hej hou, sme na to stavjeni...dalsia pesnicka mi znie./ Poslednu krcmu sme odignorovali akoby tam ani nestala, ako ked prichytia male decko fajcit a ono sa tvari akoze nic - drzim aby nespadla, taham, aby nezhasla. Odopreli sme si pookriatie v teple a spoznanie miestneho pohostinskeho koloritu. Cudzie kultury by sa mali spoznavat. Navyse, ked sme este netusili, ze na konci to nebude lepsie. /tie tri zajace ci aky to bol nazov, maju hodne neprakticke ordinacne hodiny, vraj medzicasom prisli aj o toto napadite pomenovanie/.A tak to ma byt.
    No ale nemalo by sa plytvat bitami pismenok. Proste sme sa vytrepali na tu skalnatu, kde bol vcelku hic. Ci to sme sa len zapotili? Aj to, ale cely cas bola nejaka inverzia – horska anarchia. Pod nami oblaky, v dolinach kosa a hore na pahrboch malokarpatskych hic. Hore sme sa na chvilu pohodlne rozkyprili a celu vec zdokumentovali par zabermi na nas outdoorovo odety cirkus. Ja osobne som tou cestou na skalnatu moralne vyrazne zastaral a pri zostupe sa mi pred ocami zacali mihat prapodivne, divotvorne suhvezdia. Normalne sa mi aj nozicky podlamovali. Kto by nechapal, proste hypogykemia alebo nieco. Poriesil som cokoladovou tycinkou. /tu mi napada, ze vraj vo figare krstia novych zamestnancov ponorenim noh do cokolady/ Neskor ten vysoky, chudy clovek vytiahol nejaky plechovy jednovalec a zacal plnit nase karburatory dobre zavanajucou zmesou. Dal som si. Nikdy mi nesedel chlast pocas pochodu, ale toto bolo ine. Zmes mi optimalne vyvazila zlozenie krvi, bol to vyborny vyrobok, priam liek, koncentrovane dobro. Chvalim. Navyse, bol to slnecny pristav v mori fernetu. /Bol snad niekde vypredaj? Galony fernetu, navlacane v kokosich batohoch, urcite vypovedaju o degeneracnych zmenach a posunoch v mysleni dnesnej omladiny./ Tak to ma byt.
    Kracali sme. Tempo schopne. Lavinky mikrokrystalikov zo sfer nad nami. Vsade hlbokomorske rybycky z dna marianskej priekopy. Svetelne body roztrusene ako dlhy had. Taky dlhy, ze az. Strati sa niekto? Naokolo kedy, tedy vysielajuce objekty. Ich reci nerozumiem.
    Baba, co mas nove? Nic. Fuka, zacina mi byt fakt kosa. Divne sak mam vindstoper. Jak to je mozne? /Az rano doma mi to doslo. Otvorene zipsy v podpazusi vindstoperu, naozaj umoznuju dokonale vetranie. Vyrobcovia dnesnych megafunkcnych otdoorovych shellov lahko dopletu uzivatela vychovaneho na klasike...clovek ma na sebe veci za tisice a predsa mu schranka schatra/. Tak to ma byt.
    Prichod pohotovostnej motorizovanej jednotky prispel k vseobecnemu obveselniu. Je to prekvapujuce, ale dovoz zasoby dryaku robi divy. Znizenie promile krvi v alkohole. Dobra nalada sa rozlieva zilami, dryak popohana erytrocity v nekonecnom obehu.
    Par minut a zistujem, ze dlhodoby bioritmus neosidim. Od tejto chvile som ako vo sne. Zda sa mi, ze som uprostred najtvrdsieho spanku doma v posteli a predsa kracam. Ako tak som precitol na somarovi. Tam sa vzdy tesim, da sa tu porozhliadnut, byt nad vecou.
    Zvysok pochodu je vyplnany nekonecnymi transcendentnymi debatami s tou osobou, co isla vedla mna o tom, kde sa nachadzaju malokarpatske muflony, po ktorych uz storocia patram. Vraj nakupuju v non stop tescu v lamaci, znie zaver. Tolko k vykresleniu prace mojej psychiky pocas pochodu. Debata ma pohltila, ani mi nebolo jasne kolkych kokosov som cestou predbehol. Ked sa ich par stratilo, nevedel som podat doveryhodne hlasenie o pocte bludiciek, co rozhodne neupokojilo naseho dnesneho vodcu, ktory vraj za taketo sporadicke potulky onehda daval tri dni basy. A tak to ma byt.
    Len sme nedockavo mrkali LEDovym okom do dialky. Nakoniec les vydal vsetky postracane bytosti a vygrcal nas na civilizovanu cestu n-tej triedy smerujucu k zatvorenej krcme. Nuz co, ked nie par piv, aspon par fotiek. Zapozovali sme. Vsetci vysli z hory rovnaki ako do nej vosli, tolko analyza fotiek resp. aspon na tele nikto neutrpel, pechota nebola zdecimovana. Tak to ma byt.
    Dalo sa ocakavat, ze uz sa len posadime do dopravneho prostriedku a odvezieme na lozko, ked tu zrazu jedno blondate dievca zacalo ponukat nieco obalene flaskou. Z mnoziny moznych nazvov tomu nejakou nedefinovanou funkciou priradilo meno slivovica. /nesnazim sa ten napoj urazit/. Povod napoja /ano, malo sa to pit/ mi nebol zrejmy. Mozno malo dievca kluce od opiatovej skrinky v nejakej lekarni. Neviem. Fakt. Na zastavke sa vsak rozputala, na tuto hodinu, pomerne ziva vymena nazorov o aky napoj sa v skutocnosti jedna. Konzilium si flasku so zaujmom podavalo a degustovalo v nekonecnom perpetuu mobile /ci debile?/ a vyjadrovalo svoje dojmy z pozitej tekutiny. Disputy sa budu viest este minimalne do nasledujuceho pochodu. Tak to ma byt.
    MHD porozvazala kazdeho do jeho vlastnej krtej nory a co bolo dalej to neviem. Myslim, ze pravoverna pochodova pohodicka bude vzdy nejako spojena s lezenim, aspon pre mna. Najlepsi je aj tak ten den po. Uplne produktivny. A tak to ma byt.

    text vznikol pod casovym natlakom


    Súvisiace články:
    Kokosy 2013 (09.12.2013)
    Kokosy 2012 (11.12.2012)
    Kokosy 2011 (12.12.2011)
    VSETKO JE DALEKO, LEN KOKOSY SU NA SNEHU (13.12.2010)
    KOKOSOBRANIE 2009 (14.12.2009)
    EJ, SKOKOSNIEVA SA V BU?INE (09.12.2008)
    OPADALO LÍSTIE, ZAKVITLI KOKOSY (04.12.2007)
    Kokosy na snehu "Snow Paradise" (20.12.2005)
    Kokosy na snehu - 3. ro?ník (16.12.2004)

    ( Celý oznam | Počet komentárov: 2505 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť oznam )

    Web site powered by phpRS