Dnes je 05. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1197819
August3901
Dnes300

No minimálne...
Zverejnené 17. 10. 2006 (5370 × prečítané)


Príbeh o pre?íslení ubytovacej kapacity 82.THT na Popradskom plese alebo ni? to, odvoláme sa. No minimálne...
+ Galéria


14.9.2006, Štvrtok


Bra?o:
Lezenie v horách? ANO ... NO MINIMÁLNE. Ke? sa naskytla možnos?, tak som sa dlho nerozhodoval. Menšie obavy samozrejme boli (som vôbec schopný vynies? seba a batoh na Zbojni?ku?).
Bernard: Obavy sa zvä?šujú Maroš a ani Rado sa nemôžu zú?astni?. Tento týžde? som si tohto pivka fakt užil, ke? už v?era sme tu ukon?ili pajštúnsky rozlez pred Tatrami. Príjemná rozlú?ka s Bratislavou, aby som nezabudol kôli ?omu sa oplatí vráti?. Cesta vlakom – nespíme.


Maro:
Pôvodne som si plánoval prís? v septembri na Slovensko s tým, že pozriem všetkých známych a sko?ím s kamarátmi z klubu do Tatier na THT. Nakoniec sa to zvrhlo na takmer nekontrolovate?nú štvanicu za ?asom a ani tie Tatry nevyšli celkom tak, ako to bolo pôvodne plánované. Ke?že sa nejakým spôsobom nestretla naša klubová požiadavka na po?et miest na THT s termínom prihlásenia a ponukou Jamesu, "zorganizovala sa" akcia na Zbojni?ke. Po tradi?ných redukciách po?tu ú?astníkov sa nás tam nakoniec zišlo devä?, z toho jeden seriózny tatranský lezec a k?de? záujemcov o tatranské lezenie. Takže program bolo potrebné mierne upravi?. Bra?ova jab??kovica bola super, brandy, slivovice, fernet a všeli?o iné tiež.


Ras?o:
Minuloro?né THT bolo fajn a tak som sa rozhodol ís? znova. Navyšše sa mi v tom týždni rysoval jeden Tatranský trek, takže by sa cesta ozaj vyplatila. Záujemcov o THT bolo ale viac a tak sme zmenili plán na súkromnú klubovú THT-akciu na Zbojni?ke. No minimálne.. tak dobrú ako na Popradskom.


Jano:
Pripájam zopár riadkov k víkendovej akcii vo Vysokých Tatrách. V?aka Sedembolestnej Panne Márii a nášmu parlamentu bol pred nami pred?žený víkend a vidina lezenia vo Vysokých Tatrách.


Jašter:
V priechode II.reinkarnácie Magickej kr?my sa nakopila dos? originálna zbierka batohov, poniektoré s prilbami na vrchlíkoch. Podozrivo vyškerená spolo?nos?, pozostávajúca z dvoch ?lenov Tajného bratstva údených makriel, nášho ?loveka v Bristole a Katky sa zhlboka napila nepasterizovanej karmickej desiny. Na stretnutie. No minimálne.. nám padla skupinová z?ava na vlak.. (objednávame ?alšiu rundu).. prišli sme aj o dva páry dvoji?iek, nehovoriac o strate dvoch ?ahú?och z toho horšieho konca lana.. (tretia runda na stole, vážená stolná spolo?nos? doprajte si, pivo stojí na chate 50 šuš?ov.).. Popíjajúc sme sa vyrovnávali s blížiacou sa budúcnos?ou, v ktorej budú štandy trpie? nedostatkom kvalifikovaného personálu (stru?ný popis situácie – pre pä? z deviatich ú?astníkov to má by? prvý výstup v horách), ale dovtedy sa hádam dostaví náhla genialita a poriešime. „Bra?o, zobral si jablko v plaste?“
„Hej.“
Tak potom je slušná šanca na ur?ité stavy blízke genialite. Bra?o je ozajstný beatnik. Paráda.
Inak podnik je fajn, možno aj preto že sa tu netancuje. Opúš?ame ho s nostalgiou.
Majka, Betka a Vlado vyrazili autom, z posledného telefonátu som vyrozumel že sú v „šachti?ke?“ a nebolo mi zrejmé, ?i sa jedná o lokálny názov miesta alebo do nejakej spadli. Ras?o, už týžde? sa ponevierajúci po Tatrách najprv stratil mobil, potom druhý našiel, takže mu nemáme vola?. Jasné. Jana Lan?ari?a stretávame na Hlavnej stanici pod?a dohovoru, môžeme sa nalodi? do natrieskaného vlaku.
Kto by to bol povedal, že pitie piva môže súvisie? s ur?itým druhom akútnych meditácií.

WC SA NESMIE POUŽÍVA?, POKIA? VLAK STOJÍ V STANICI
Pod tým stálo pripísané rukou s fixom: KE? MUSÍŠ TAK MUSÍŠ.

Svätá pravda. Od slova do slova. Má to vä?šiu h?bku než by sa dalo posúdi? z miesta na ktorom tie slová ?loveku udrú do mozgu. Ke? musíš, tak musíš.. no minimálne.
Iste by sa dala táto noc strávi? na iný spôsob i keby vlaky nikdy nestáli v staniciach, ale asi fakt musíme...



15.9.2006, Piatok


Bra?o:
Cesta vlakom – stále nespím. Od Kra?ovian sa už dá aj prechádza? po uli?ke a naskytnutej šance sa chytám. Poprad – zažívacie problémy. To nám ale ten de? pekne za?ína ešte ani neleziem a ja som sa už p....l. Prišla Janka a tak sa už môžeme vyda? do pre m?a už dávno zabudnutej Ve?kej Studenej Doliny (brrrrrrr).





S klesajúcim množstvom chme?u v batohu klesá aj jeho váha, ale ke?že sa zvä?šujú aj kamene, tak o?akávaná zmena neprichádza. Po?as stúpania je vidie? aj zopár lezcov v akcii (presnejšie povedané ?ervené bodky v pohybe) a už sa v duchu teším na zajtrajšok. Okolo obeda dosahujeme prvý cie? a za prispenia nádherného po?asia sa za?ínam kocha? okolím, vrcholové pive?ko, lahí?am do trávy, zatváram o?i a ..... kochanie sa kon?í.

Rozhodujeme sa ?o liez? a hlavne ako (kto s kým). Výsledok: dve trojice (žia? neušlo sa každému) a ?avý pilier (III) 2h (dve??? no minimálne ale nepredbiehajme). Ve?er na chate: skuto?ne som prekvapený ko?ko ?udí tu prespáva a kde všade sa spí (aby sa rozumelo toto je moja prvá noc na vysokohorskej chate).


Maro:
Aha, asi by som mal napísa? nie?o aj o lezení. Takže po príjemnej ceste no?ákom v Blavy a vyzdvihnutí Janky v Poprade sme s na Zbojni?ke ocitli niekedy skoro poobede. Cestov sme stretli Betku, Majku a Vlada, ktorí išli autom. Na chate sa k nám pripojil Ras?o, ktorý v Tatrách operoval už týžde? a zvyšok týmu tvorili Jašter, UK-Janka, Jano, Bra?o a ja. UK-Janka je taká špeciálna Janka, ktorá sa vyskytuje v Anglicku ne?aleko m?a, takže dúfam, že nie?o spolu v tom Anglicku polezieme.
Prvý de?, pravdepodobne zdecimovaní situáciou, že bude problém postavi? lezecké družstvá zo všetkých ú?astníkov "zájazdu" sme bohapuste preflákali. Pri ve?eri sa situácia ako-tak vyjasnila a na lezenie sme ostali šiesti a nakoniec sa to utriaslo na dvoch lezeckých trojkách. Jašter, Janka, Jano (?alej 3J) a Bra?o, Ras?o, Maro, (neoficiálne by som náš tým nazval Pomaly ?alej Zájdeš - PDZ). Vzh?adom na vzniknutú situáciu som, netuším akým spôsobom, ale svoju rolu tam asi zohrala aj jab??kovica,všetkých presved?il na lezenie ?avého rebra na Streleckú Vežu. Tam som už raz bol s Hankou, Farkym a Otíkom a vedel som, že naša zostava by tam nemala ma? vážne problémy. Navyše je z vrcholu ve?mi komfortný zostup spä? na chatu. Cesta je to cca za 3 až 3+ a trvá cca 2 hodiny (tu si dovolím poznámku, že tým PDZ by sa mohol pokúsi? o nahlásenie svojho výkonu do Guinessovej knihy rekordov...).


Ras?o:
V Tatrách som bol od soboty na spomínanom treku. V piatok ráno som opustil našu základ?u v Ra?kovej doline a mašíroval som na Zbojni?ku. Cestou ma prekvapila brutálna rada na Hrebienku. Obloha ?istá, teplota akurát... no rados? šlapa?. Teda až na ten bagel. Hore ma už ?akali odfukujúce tulene z nášho klubu. Zistil som, že dva skúsené jedince chýbajú. Za?ínam tuši?, že to bude kúsok inak vyvíja?, ako sa pôvodne plánovalo.

Ubytovali sme sa a zasadli za gu?atý stôl. Po zhodnotení situácie sme sa rozhodli ís? ako dve trojky ?avým pilierom Streleckej veže. Jašter potiahne Jana a Janku. Bra?o, Maro a ja sa budeme ?aha? za nimi ako tichí smradi. Vlado s Betkou a Majou to vzdali ale poži?ali nám svoje lano. Ešte sme si ve?er šli obzrie? stenu. Z dia?ky to vyzeralo v pohode - sem ruku, sem nohu a som hore. Hehe, no jasne že to tak úplne nebude. Sprievodca píše dve hodiny... no minimálne.


Jano:
Vo štvrtok ve?er nás z Bratislavy vyrážalo šes?, no?ným rýchlikom, smer Poprad. Miestenky boli vypredané, ale nám sa aj napriek tomu podarilo v kupé sedie? a driema? až do Popradu. Odtia? sme sa vyviezli elektri?kou do Starého Smokovca, tam vyložili batohy na chrbát a po vlastných sa vydali hore Ve?kou studeniu dolinou. Na Zbojní?ku sme dorazili nie?o po poludní. Po obnovení som chatu ešte nevidel a trochu ma prekvapilo, ako sa rozrástla. Pri dohadovaní, ?o ?alej nastali trochu problémy, pretože na poslednú chví?u ú?as? na akcii odriekli dvaja skúsení lezci. Z tých ostrie?anejších zostal iba Jašter. My ostatní sme mali z lezenia v Tatrách malé skúsenosti. Bolo potrebné sa dohodnú? ?o a ako sa bude podnika?. Nakoniec z toho vyšli dve trojice a trojkový pilier v ?avej ?asti južnej steny Streleckej veže. V piatok sa už potom neliezlo, ?o bola pod?a m?a škoda. Po?asie bolo super, takže to bolo treba využi?.


Jašter:
Pach potu a ten, o ktorom sa domnievam, že má pôvod v trávení potravy. Vzduch vydýchaný ako v potápa?skej maringotke. Jonáš v bruchu ve?kej ryby to musel ma? namôjveru drsné. Všetky tie plyny a tak. Spolu s psychickou ?ažobou posolstva. Definitívne otvorenie o?í zmier?uje fyzické nepohodlie navodené pocitmi. A kur?a.. mátožne prázdny perón v Štrbe. Vážená stolná spolo?nos? precitá, rieši a stíha.
Poprad.
Mäkké svetlo jemne chvejúce sa polapené v pavu?ine neumytého skla nádražnej haly.
Bra?o to hne? zalomil na lavici pri automate na kávu. Zaujal polohu vykopaného skr?enca s rituálnym pohrebným batohom na úrovni kolien. Svetlo malo farbu prezretej hrušky. Hruška. Jedlo. Treba vyh?ada? potravu. Stretávam Mira z Malaciek, nevideli sme sa od výpravy na Labské pieskovce. Tiež h?adal potravu. Návštevu Great beer schwindel v suteréne s klientelou po?erných panká?ov zamietol už v zárodku. Podnikli sme rozhodný výpad na poschodie haly. Býval tu kedysi NON STOP s teplými párkami a rezignovanou klientelou, schopnou pred štvrtou hodinou rannou si marquézovsky vylepšova? borovi?ku pušným prachom. Rok 2002, rovnaký ?as, rovnaká situácia, nie?o mäkké mi tam odpružilo chodidlo ke? polievka s pivom sa zdala by? tak blízko.
„Je zavreté!!!“, zabu?al zo schodov, na blato ?iernych od tmy prišliapnutý hlas unavený bezdomovím.
„Jééé.. živá fotobunka!“, užasol vtedy Pa?o ?uriš. Hlas mal pravdu. S „Calypsom“ bol a je stále ešte koniec. Zato v zaznávanej stani?nej jedálni rozbiehali tetušky biznis vo všadeprítomnom kyslastom zápachu handier na podlahu. Boli sme prví zúfalci s táckami v neexistujúcom rade na kapustovú. Tá riedka polievka celú noc tvrdo sama umierala v poslednom zákope. Stará vojna. Skúsol som ju s pe?ivom, ?o si už v ponuke tiež odslúžilo nejaké tie fr?ky. No minimálne...
Miro sa lú?i a odchádza hore prvou rannou elektri?kou. Zostávame ?aka? na rýchlik z Košíc ktorým si to prisneží Snehová vlo?ka alias Janka, moja par?á?ka z výprav po kultových skalkách východu a nadšená propagátorka koncertov ru?ania T2 jele?ov.

Starý Smokovec. Hrebene Tatier na dosah a požiar v hlavách. Nehasi? vodou, ani ovocnými š?avami. Na stretnutie.. diel druhý.
„Aké pivá, ve?ké, malé?“
„No radšej viac malé, ako menej ve?ké!“

„Bra?o, ve? ty nás ešte budeš prosi?, aby sme ti ho pomohli do kopca vypi?!“, vravím cestou na Hrebienok majite?ovi štyroch penivých v plechu. Hodiny ubiehajú, potíme krv a konzervanty. Dos? sa ml?í, vie?ka o?í podoprené sirkou horizontu.

Otvára sa scenéria skalného amfiteátru. Je ?istý, azúrový plech.

?ervený vrtu?ník nalietava nad Ostrý štít, otá?a k Širokej veži a zastavuje nad Prie?nym sedlom. Manévre vo vise. Nakoniec odlieta s nosítkami v podvese. Smola? Š?astie? Ktožehovie.

Odkladáme prepotené kroje, robíme si pohodlie. Zakolovala zlatá slivka. Nie sú tu žiadne RED HOT CHILI MOSKYTOS PEPPERS ako v stredu na Pajštúne, ?o je teda dos? príjemná zmena. Vyhrievame sa na slnku. Stádo tule?ov pri Zbojníckej chate. Bra?o sa vyzul až takmer o?i povyt?kalo. Bra?o a jeho biele ponožky. Bra?o gentleman. Bra?o.. zhasni si nohy. Daj tam tlmené stretávacie. Alebo ?o.

Sú takmer dve hodiny po obede. Môžeme len lenivo sa? energiu príjemne spomaleného d?a. Je mi to príjemné. ?o sa týka lezenia, prepo?ty nepustia. Hodina k nástupu, nie?o na prípravu, nie je tu nikto s kým by som si trúfol na rýchly prelez cesty do 2,5 hodiny kým padne súmrak. To je realita.

Ve?er sme lámali chleba. Najprv uvažujem o nie?om na Širokej veži, tak za 4 , výhodou by mohol by? relatívne rýchly návrat pod nástup a prevzatie ?alšieho družstva. Predpokladám, že ak vyjde po?asie, za dva dni oto?ím tri družstvá na jedni?ke. Systému dvoch družstiev za sebou v trojke ktorú nepoznám nie som naklonený, nestojím o kame?ovanie nevinných. Nakoniec Maro doporu?il trojku na Streleckej veži ktorú liezol a je vraj úžasne kompaktná. To by mohlo potla?i? situáciu. Je rozhodnuté. Ja, Janka a Jano vyrazíme prví. Ras?o, Maro a Bra?o vytvoria druhé družstvo s cie?om drža? sa na dostrel. Prví dvaja už v Tatrách na dvojke liezli. Teraz dozrel ten ?as sa osamostatni?. Druhá trojka použije dve jednoduché laná ako polky. Vytrepali sme hore neuverite?né množstvo materiálu, zis?ujeme pri prebalovaní batohov na ráno.


Dúfal som, že situácie vhodné len pre znalých nadužíva?ov hormónov š?astia sa im vyhnú.. no minimálne.
„Ke? som videl, ako tí mantáci montujú koloto?e, nikdy som sa na nich nevozil“, spomínal raz Ras?o na mlados? a teraz som veril, že na základe podobnej schopnosti zafunguje ako technický dozor aj pri štandoch druhého družstva.

Vyšiel som pred chatu. Oddychujúca noc medzi zbelenými hánkami hrebe?ov zvierala mincu mesiaca. Hviezdy boli jasné a nehybné v odlesku. Mohlo by by? zajtra pekne.



16.9.2006, Sobota


Bra?o:
Zobudenie, papaní?ko, nástup cez balvany niet ?o piša? ve? to poznáte (a teraz to poznám už aj ja). Ke?že obe trojky ideme rovnakú cestu, nastupujeme z rôznych strán rebra. Ras?o ?ahá, Maro mrzne a Bra?o sa slní. Idylka ... no minimálne. Lezie sa v pohode, žula parádne drží, batoh nie je ?ažký takže ve?mi neprekáža a ani mádžo nie je treba, ktoré som na radu skúseného tatranca nechal na chate. Druhá d?žka: idem ?aha? a pohoda sa pomaly ale isto vytráca. Vešiam na seba všetko ?o máme a vrhám sa na to.

Pri poh?ade dolu sa vcelku bojím, pri ph?ade hore ešte viac bloky pozast??ané do seba, prvé kroky a o prvom zakladaní nehovoriac: frend, ?ok, trikam, ve?kos? ??? No, nejako to zvládam ale padnú? do toho by som nerád okúsil. Vzh?adom na charakter cesty, ve?mi ?lenitý terén, zmeny smerov naj?ažšie sa zdá by? ?ahanie dvoch jednoduchých lán (na skalke nezažiješ). Na štande si s rados?ou nechávam poradi? od Jaštera. Doberanie v celku fajn až nato, že sa nevidíme (?alšia odchylka od skaliek). Jediné š?astie, že netreba rieši? problém kam s lanami, miesta na rozdávanie. Štvrtá d?žka: no to mádžo by sa zišlo, aspo? ?o sa morálu týka. Naliezam do špáry a za?ína boj samého zo sebou (keby to tak bolo vyborhákované a keby podo mnou nebola ta polica na ktorej sa polámem). Za?ínajú sa vraca? pocity z Popradu, ale naš?astie adrenalín držím v sebe. Na šiestom štande pri poh?ade na Javorový štít (aspo? si myslím), si uvedomujem, že ani zostupy nemusia ma? s lezením ni? spolo?né, ke? nadol skalným su?oviskom sa valia lezci aj kamene.

Krásne sa tu sedí v trávi?ke, na slnie?ku, krásny výh?ad .... pre?o som vlastne prestal faj?i?? Osma d?žka: ?as za?ína súri? a ke?že doliezam posledný, hne? sa pus?am aj do „?ahania“ poslednej d?žky, ide v podstate o cho?ák (pod?a Janky sa tu prechádzajú maminy s ko?íkmi). Na vrchole už netrpezlivo ?akajú Janka s Jašterom (Jano išiel na chatu aby sa nerozbehla pátra?ka a hlavne odloži? ve?eru, ak by sme ju nestihli). Zvládli sme to asi za šes? hodín (neuverite?ne tu beží ?as). Výkon hodný zamyslenia sa, ale pri reálnom poh?ade na našu trojku to bolo OK. No ?o už, so skalkami si tu ?lovek nevysta?í. Ve?er: púš?ame sa od?ah?ovania batohov. Chutí to dobre.
Ur?ite to nebola najkrajšia cesta, ale pre za?iato?níka v horách je pod?a m?a vynikajúca najmä pre ve?a miesta pri budovaní štandov. Už teraz sa teším na ?alšie cesty v Tatrách. Pre ?alšie pôsobenie v Tatrách bude asi potrebné ?aha? cesty so zakladaním aj na skalkách aby ?lovek chytil cvik (6 hodín!!!).


Maro:
V sobotu sme teda mali lezecký de?, ja ako vodca som hrdo minul odbo?ku na prístupový chodník, ale naštastie sa tam dalo dosta? aj popri potoku. Rebro sme si rozdelili, jedno trojka ho nastupovala z?ava, druhá sprava. V týme PDZ d?žky prevažne ?ahali Ras?o s Bra?om, u 3J tuším všetko Jašter, ktorý každú chví?u o?akával dáž? a následný rýchokurz lososingu. My, tým PDZ sme vyhodnotili mra?ná nad Slavkovským ako neškodné a tým pádom neexistujúce a to pravdepodobne pomohlo aj vzniku nového tra?ového rekordu pre ?avé rebro Streleckej Veže - 8hod. ?akujeme, gratulácie môžete posiela? do diskusie pod ?lánkom. Sobotný ve?er prebiehal tak, ako všetky ve?ery na tatranských chatách, ve? to poznáte...

Vlado s Majkou a Betkou boli niekde na výlete, sná? tu nie?o o tom napíšu.


Ras?o:
V sobotu ráno sme dali ra?ajky a hybaj pod stenu. Za?al som ?aha? prvú d?žku. Jašter šiel z druhej strany piliera a tak som bol krátko po ?om na prvom štande. Potom ?ahal Bra?o a zasa ja. Bolo to celkom v pohode a pokia? to bolo okolo tej trojky, cesta bola jasná a my sme postupovali pomerne svižne. Bra?o tam našiel jeden "trojkový previs" a zarazil tam dva chocky. Vtedy som na?ho riadne nadával. Stál som na dvoch lišti?kách, jednou rukou som sa držal tretej a druhou som sa snažil vo?ajako ich vybra?. Ke? to dlho nešlo, tak som použil záložnú ruku ale nepomáhalo. Nakoniec mi z ruksaku vybehol robotický pes AIBO a pomohol mi s tým... no minimálne tak dajako to bolo. :-) Potom však prišiel ?ahký úsek (tzv. agroturistika) a to bol pre m?a uder pod pás. Stále som mal tendenciu ís? dakde hore do akýchsi pätiek. Nejako sa mi nezdalo chodi? po tráve. Ale ozaj to tadia? nešlo a musel som to potom zlieza? ?o nebolo 2x príjemné. Takže sme sa zbyto?ne zdržiavali. Ak pridám fakt, že po?asie nám dovolilo premeni? náš pilier na fotoateliér asi je pochopite?né, že sme zaokrúhlili náš výstup na pekných 8 pracovných hodín. Ve?er som sa tešil na ve?eru aj s prídavkom parených buchiet. Bomba. Ani mi ve?mi nevadia Jašterove vý?itky na tému "rýchlos? postupu lanového družstva v horách". V polke jab??kovice už ani jemu.


Jano:
V sobotu ráno sme vyrazili smer Strelecká veža. Akýmsi nedopatrením sme minuli skratku, takže sme museli zostúpi? až dolu k potoku a znovu hore sutinou a kosodrevinou pod pilier.
V pohode sme našli nástup pod tým „našim„ pilerom. Navešali sme na seba všetko potrebné a mohlo sa za?a? liez?. Jedna trojica nastupovala na pilier z ?avej strany, druhá z pravej. No už po prvej d?žke sa cesty spájali do jednej. Bolo treba dáva? pozor, aby sme nezhadzovali na tých pod nami kamene. Liezlo sa príjemne, lezenie nebolo tažké, po?asie bolo pohodové, len okolo Slavkovského štítu sa pomaly za?ali zbiera? oblaky. Postupom ?asu sme sa za?ali druhej trojici vz?alova?. Jašter bol z toho mierne rozladený, ale ani sa mu ne?udujem. Po siedmych, niekedy výrazne redukovaných d?žkach sme doliezli na vrchol. Hore sme dali malé ob?erstvenie a ?akali na drujú trojicu, ktorá akosi nepriliezala. Pomaly sa približovala osemnásta hodina, ?as nášho plánovaného návratu. Po dohode s Jašterom som zrýchleným tempom fr?al na chatu zabráni? poplachu, ktorý by mohol nasta?, keby sme sa na?as nevrátili z túry. Nakoniec všetko to dobre dopadlo a okolo pol siedmej sme boli už všetci na chate. Pri ve?eri sa preberal program na nede?u, ale všetko to za nás vyriešila príroda.


Jašter:
Motto d?a
„TY SI TAM NEDAL ŽIADNE ISTENIA“
„NO.. MINIMÁLNE!“


Ranná rada pred latrínami. Ras?o ra?ajkuje nie?o ako grc ví?aznej dostihovej kobyly v cieli. V kuchynke prekra?ujem dvojku v spacákoch. Podobajú sa na ?ínskych bohov srandy. Chodba je už úplný palestínsky ute?enecký tábor. Hu?ia vari?e. Litre ?aju, slanina a toaletný papier na stole.

Kladivo sprosté sa zhúplo na rep šnúre od sedáku a ve?ká šupa do holene ma postretla, ja sa na to môžem.. NO MINIMÁLNE!!! Stojíme pod nástupom a ovešiavame sa všetkými tými farebnými onými, aj tými bazmekmi malými. Krátky kolmý výšvih na za?iatok rebra a ?alej je to jasné. Položené rebro sa hadí hranou nahor, sta?í sa ho drža? ako hnedá imidžovka termotrenírok. Bloky kame?ov nad prvým štandom duneli a to zarazí expanziu plynov. Pokra?ujem radšej na?avo, podomnou sa udomácnil v záreze Ras?o a nerád by som mu rozhodil nie?ím kokos ako hippícky sandál.

?avá ?as? Streleckého štítu je zatia? v tieni, neby? softshellky, som prefúkaný ako prachové vrecko vo vysáva?i.


Postupové istenia zo s?u?iek prevažujú. Liepame sa po žule ako muchy na obloku vyhladované slnkom. Cesta je nekomplikovaná, prvolezec z druhého družstva stíha dorazi? na naše štandy. Vieme o sebe. "Dober ?ervenééé..."

Vo štvrtej d?žke ma zlákalo výrazné rebro vpravo, zdalo sa mi ?ahšie než možno prehnitý kút priamo. Odliezam za roh. Nebol som prvý kto sa týmto smerom ojebabral. Tu?ný dužnik nacvrnknutý zdola pod tenkú šupinu tr?al ako ulomený hrot harpúny. Civel som na hladkú plat?u a pomaly po nej traverzoval do?ava hore k rebru, jemne si precvi?ujúc prstokladové etudy v tenkej plytkej špáro?ke.
Nechcel som aby ma prvolezec z druhého družstva skopíroval a riskoval tak skaloletecký balet pri vyše 15m odleze bez možnosti založenia istenia v nie?om za tvrdých 5. Zhora bolo jasné, že kút je chytmi vychytený a teda v línii trojky. „Janóóó.. nech sa tí pod nami neondejú.. je to správne kútom!“

Nasypal som (doslova) na štande do špár dve skoby. „Vé?ková“ vyladila zvonivý hrdinský tenor až po predposlednej rane kladivom, dužnik tiež žiadna superstar, rozmýš?am ?i vznesiem požiadavku neodsadáva? radšej, alebo radšej ni?. Radšej ni?. Na?o znervóz?ova? našincov nie?ím ?o nemôžu vidie?. Janka je stále vysmiata ako slnko na japonskej zástave.

Posledný úsek trávnatého cho?áku sme prebehli. Doberiem Janku na vrchol. Jej prvý výstup. Podanie rúk a vody. Dolieza aj Jano. Tie hnusné cereálne ty?inky sú predsa len o nie?om.

Chlapci asi pora?ajkovali zelenú brzdovú kvapalinu. ?akáme už hodinu a pol. Hlavne aby sa nezatúlali kamsi doprava, do nejakej „ba?ovej skratky“ od ba?u, ktorý sa už najlepšie v previsoch narodil a kde ho mati na skobe kolísala kým tatu istila. Skrátka aby sa morbídne nezapráskali. Je 16:00 hod a chlapci nikde. Nad Slavkovským hrebe?om sa za?ali kopi? mraky. Mesiac dozadu nás takto vykropilo na Širokej veži v poslednej d?žke a nebolo to bohvie?o..

„Ve? tam sa dá ko?íkova?!!!“, nechápala Janka. Doliehajú útržky hlasov, ?i vetra? Voláme. Sú to oni. Baví ich to.
Je po 17:00. Jano odchádza na chatu zabráni? prípadnému chaosu okolo nás i ve?ere.
„Ni? sa nestalo, to nám len tak dlho trvá“, ozval sa zdola Ras?ov flegmatický hlas.
18:00 hod. Ukázala sa Bra?ova biela prilba.

Skackáme k chate po kame?och ako pinpongové lopti?ky.

„Ja ako skalkár som si to užíval!“, vyjadril sa Bra?o ku kauze obžerstva na štandoch. Akoby ho nikto nepou?il, že tá správna strava lezcov sú eko-bio-energetické ty?inky ?o chutia len o trochu lepšie od psích hovien. Len Bra?o si nakúril do batohu oldtimerové obložené rohlíky zabalené v celofáne. Maro to potom zhodnotil takto: „Chlapci na štandoch prdeli, že orly dochli za letu a kamzíci padali zo skál.“

Ve?er sme to bohatiersky oslávili jablkom z plastu.



17.9.2006, Nede?a


Bra?o:
Vonku je mrzko a my balíme. Ras?ovi to trochu trvá, ale ke?že ho už poznáme takže pohoda klídek tabá?ek (ten v žiadnom prípade). Zostup: batoh sa zdá by? rovnako ?ažký, akoby keby sme sa s Marom v noci vonku flákali a ni? neskonzumovali. Koniec akcie nás prekvapujúco priviedol opä? na za?iatok. Bernard. Dáme si minimálne jedno a ... koniec.


Maro:
V nede?u ráno sa to už prevalilo a cestou dole nám pop?chalo. Potom už len Hrebienok (Vlado, Majka, Betka odtia? zkolobežkovali, Starý Smokovec, Poprad, vyprážaný syr, Blava, balenie, letisko, Londýn, Bristol, nieko?kod?ová aklimatizácia a spamätávanie sa z úžasného týzd?a na Slovensku, po?as ktorého som stretol ve?a kamarátov a zú?astnil sa nieko?kých super akcií.


Ras?o:
Nede?a ráno prší. Vsjo jasno. Balíme bagle a ?aháme sa dolinou na vlak. Na hornej stanici Hrebienka sa natriasame pri poh?ade na kolobežkárov. No ve? možno aj my by sme sa pridali, len Jašter s tými jeho dvomi baglami nemohol. V Poprade sa ešte zdržíme na obed s pivkom a môžeme ís? do Bratislavy.


Jano:
Ke? sme sa v nede?u ráno zobudili pršalo, cez vrcholy hôr sa preva?ovali oblaky. Na lezenie ani pomyslie?. Takže pobali? a dolu. Cestou domov sme sa ešte v Poprade zastavili na obed a potom už iba plný vlak do Bratislavy.
?o poveda? na záver? V rámci možností to hodnotím ako celkom vydarenú akciu, hoci vzh?adom na po?asie sa toho mohlo poliez? aj viac. Myslím, že treba po?akova? aj Jašterovi za zorganizovanie akcie.


Jašter:
Chví?ami mrholí, chví?ami sa rozprší. Balíme matroš a handry. Dnes to nebude o lezení. Sestry a Vlado sú smutní. Tak nabudúce. Zostupujeme klzkým chodníkom do sveta všedných dní. Dreviny vrastajúce nám do výh?adu sú vyššie a vyššie.

„Ako niekto v takej zime môže pi? pivo?!?“, vykrikovala pred bufá?om na Hrebienku nejaká jalová hysteri?ka bez fantázie. Dos? ?udí hovorí o chlade, ale skoro nikto o smäde. Mali by si kúpi? vstupenku na Majstrovstvá v chytaní smädu do dlane.
Nachádzame tu sestry s Vladom, sú odení do kozmických reflexných záležitostí a tuho zvierajú kormány kolobežiek, s nohou vyloženou na rámoch. Pravdepodobne sa chcú na tých pekelných trubkách spusti? dole. Zdalo sa mi to by? mimoriadne nebezpe?né. Smr? v o?iach.
„Vy ste tu vedúci od toho?“, oslovil neznámy ob?an Jana.
Po hromadnom štarte dávame prednos? pivu s polievkou a zemiakovými plackami. Isteže patríme k roztržitým povahám, pre ktoré je možnos? výberu medzi prednou a zadnou brzdou ve?mi komplikovaná intelektuálna ?innos?.

„Aha žaba!“
„Žaba bouldruje.“

Všetci stoja v chodbi?ke vlaku za jedného, jeden leží za všetkých. Každá stanica v ktorej vlak oproti o?akávaniam nezastaví vyvolá spontánnu fiestu. Olééé.. toto je fakt zrýchlená záležitos?, len tak ?alej.
Tentoraz sme sa s batohmi prebojovali ku karmickej desine až do miestnosti magického vý?apu. Všetko je jeden ve?ký skvelý pocit.
„Prinesiem vám nie?o?“
„No minimálne!!!“


Kruh sa uzavrel.

Galéria


Súvisiace články:
Radšej neskoro... alebo ešte raz o LokoTatroStretku (05.11.2017)
Tatranské prvosienky (09.10.2008)
Jak jsem lezl poprvé v Tatrách (06.10.2004)
Hokejka (18.02.2003)

[Aktuálna známka: 1,25]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: acloko | Počet komentárov: 20 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS