Dnes je 13. 08. 2020   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  ?lnky
vodn strnka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalrie
Rady a tipy
Klubov ivot
EL LOCO
Pajtn
Naj?tanejie ?lnky
Ako psa? ?lnky

  LokoFoto

  Frum + odkazy
Frum
Rchle odkazy

  O ns
Histria klubu
Stanovy
Spomname
Kontakt na ns

  Registrcia ?itate?ov
Ak mte zujem dostva? nov ?lnky na V email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrcia

  Po?tadlo prstupov
Celkom1204044
August10126
Dnes150

Do trojky.
Zverejnené 12. 10. 2006 (4267 × prečítané)

Je to nedefinovate?n sila, fyziklne, ani inak, ?o doke vytvra? z istch ?ud skupinky so skoro rovnakmi cie?mi a presva? ich zdanlivo organizovane po nerovnom povrchu planty. T ?o ete nevedia o ?om sa pokam psa? prve stratili svoj ?as na to, aby si spomenuli na trojak magick pr?alivos? ve?hr. Ostatn maj tri body a mu vym?a? na?o im bud. Na ns zapsobili tie ndherne, pinavo-bielo za?adnen. Najskr nm prv zloka sily natla?ila do hlavy stran hromady prekrsnych viac ?i menej relnych cie?ov, druh ns postupne vytvarovala do trojky - ?ubica, Martin a ja a potom si ns t tretia kolektvne pritiahla k svojmu zdroju - Walliskm Alpm a Monte Rose. A my sme sa stle tvrili absoltne slobodne.

    Nebudem písa? o formovacej fáze našej skupinky, aj ke? sme zaili a všelibars?o. Ani o tej hromade potenciálnych cie?ov, kto by to také dlhé ?ítal. Prvý raz sme sa kolektívne zišli ve?er v de? (9.8.2006) pred odchodom na nákupoch. Ono ako je všeobecne známe zo zákonov zachovania, e ani láska k horám horolezca neuiví. Pre nefyzikov, aj láska k horám ide cez alúdok. A tak sme stihli u vo štvrtok vyrazi? v preplnenej Toyote. Miesto nenájdeného štvrtého si toti zobrali moji spolulezci padáky, aby sa mohli v prípade potreby na m?a a iné krajšie veci pozrie? zhora. Prespali sme sa na parkovisku niekde vo Švajci, ku podivu práve v noci nepršalo. Potom sme z juhu traverzovali najvä?ší Európsky ?adovec – Aletsch (Bernské Alpy = tie zdroj obrovskej prí?alivej sily) a u v piatok v polud?ajších hodinách sme dorazili do kempu v Täschi. Na jednu zápchu v Nemecku a druhú tesne pred cie?om, pri snahe o ekonomickú jazdu, celkom dobrý výsledok. Ani porovnávanie našej a Švaj?iarskej zeme a s tým súvisiace otázky ekonomiky a národného povedomia nás nespomalili a neprekonali druhú zloku sily. Majitelia ubytovacích moností si od za?iatku nevyslúili naše uznanie, ale zato priam rozprávkové pomenovanie. Miesto na stan a auto s monos?ou pouitia erárnej lavi?ky bolo ove?a lepšie ako získaná predpove? po?asia.

Výh?ad z campu

No optimizmus sa nás dral a zvaovali sme rôzne alternatívy domácich plánov. Ku podivu sme sa v zostave nová?ik, inštruktor a cvi?ite? dokázali dohodnú? bez vä?ších problémov.
    U prvá noc otestovala vodonepriepustnos? stanu pre dvoch obsadeného našou trojkou. Zhruba to zvládol a my sme sa ráno sušili iba trochu = kúsky spacákov a analyzovali prí?iny priepustnosti.

Prvé sušenie

Po?asie bolo stále hlavnou témou. Vylepšovalo sa a my sme sa pobalili na štyri dni a poslednú lanovku na Kleine Matterhorn a hurá do výšok a do niektorého z ubytovacích zariadení v jeho okolí. Ke?e domáci jeidedko pri nákupe lístkov na lanovku opravil pôvodné údaje od jeibabky mohli sme sa „v pokoji“ vráti? spä? k stanu, zloi? bágle, prezliec? sa a nakoniec aj zmeni? plán. Pre informáciu: v campe sme kúpili spiato?ný listok na trasu Zermatt - Kl. Matterhorn za 67 frankov, pri?om ako sme o pár dni pri zostupe zistili v pokladni lanovky stoji 84 (iba pre informáciu: všade sa dalo plati? aj s Euro). Po prebalení sme si to namierili do Zermattu nielen po predpove?. Ni? dobré však pre nás nemali, ale ?ubica aspo? na pár chví? videla svoj sen vybielený ?erstvým snehom. ?lovek ho musí milova? aj ke? po výstupe na Hörnligrate je mi je aj rovnako protivný. Pä?d?ová predpove? nám dávala trochu šancí v utorok. ?o a ako sa tu dá stihnú? za de?? Na takéto po?asie som si asi zobral málo tekutej potravy. A oblaky aj v nede?u sa nad nami striedajú ve?kos?ou, farbou, horizontálnym pohybom, vertikálnou vzdialenos?ou od nás, a z niektorých na nás aj voda padá. Hore sneí. A tak v nede?né pozdné ráno v stane ví?azí mobilná technika a zis?ujeme po?asie aj z iných zdrojov. Celá Európa je a bude v humá?i. Z toho vyplývajú aj extrémne prejavy – ideme domov a hne?. Vyjadrím svoj názor, e by som ešte dal šancu tomu utorku, ke? navyše pondelok je šanca, e mono nebude prša?. Dohoda. Zatia? ostávame. Dokedy? Po obede sa trochu vyjasnieva a do jemného da?a po?u? mne pripadajúcu pohrebnú muziku. Jeidedko však Martinovi vysvetlil, e je sviatok miestnych „záhorákov“. A tak sme sa zú?astnili na poslednom oslavnom dni Haimattagu.

Haimati

Prvé dva sme nezaregistrovali – nebola hudba. ?ubici u?arovala miestna ponuka fondue a tak nás pozvala na trochu roztopeného syra na umelej hmote s dvoma malými zemiakmi v šupke, dvoma šalotkami a malou uhor?i?kou. A k tomu deci sladkého vína. Spolu za rovných osem. Po aplikácii špeciálnej zmesi korenia, na to ur?enej, to bolo ove?a lepšie. Ale zjedli sme to pri stole s trojkou miestnych muzikantov a ich nepohrebnou produkciou. Aj prenosný pisoár pre troch stál za pouitie, ale ja som radšej pouil klasickú, aj u nás známu kabínku. Pre tých sveta neznalých to bola kruhová podstava s tak dvojmetrovým st?pom v strede na ktorý sa to robilo. Potenciálnu trojicu oddelovali od seba nie?o vyše metra vysoké steny. Od zvyšku sveta po obvode podstavy ni?.  Ideálne to zariadenie: stále v kolektíve a na ?erstvom vzduchu. Pomocou pohybu po vlastných som spoznal doteraz nepoznané ?asti dedinky v ktorej som campoval u po tretí raz. Obloha sa ?istí a naše plány sa vyjas?ujú.
    V pondelok ráno je skoro jasno. Spolu so šancou na utorok to dáva jediné moné riešenie. Balíme. Ide sa hore na dva dni. Len stihnú? ranné autobusy o ktorých hovoril domáci. Sú lacnejšie ako vlá?ik. Martin prezrie zo dva razy všetko aby našiel svoje slne?no-dioptrické okuliare teoretizujúc, ?i a kde ich mohol v sobotu necha?. S náhradným riešením sme stihli ten posledný o desiatej. Ve? balenie sme mali nacvi?ené u zo soboty. Ono to nebol autobus, a ani neprišiel na?as, ale zhruba dvanás?miestny taxík a odviezol nás na za?iatok Zermattu. Vypýtal si po pä? frankov na osobu a pri vydávaní si automaticky zarátal frank tringeltu na hlavu. Ani sme sa nezmohli na odpor. Peši šlapeme na horný koniec k lanovke. Martin vyráa popredu do obchodu, kde si kupoval v sobotu film. Ke? ho opä? vidíme, iari, okuliare ho tam po?kali. Dobre sme za?ali. Malá kabínka na Furri s výh?adom do miestneho ka?onu. Monštrum pre 125 ?udí na Trockener Steg

Sneh na Trockener Stegu

a potom nie?o menšie na kone?nú. ?erstvý sneh od výšky zhruba 3000m je dôkazom fantázie letného alpského po?asia a pre nás aj istým varovaním na teraz a aj do budúcnosti. Dýchame zhlboka, ve? 2200 metrov nabra? tak rýchlo je proti všetkým zákonom o aklimatizácii. Vystrojíme sa na ?adovcovú túru a zvyšné veci ostávajú v tuneli za dverami. Sú?asne sme tým aj rozhodli o mieste kde prespíme. Ideme pod?a turisticko-horolezeckých povestí na údajne naj?ahšiu štvortisícovku v Alpách – Breithorn (4165m) – najvyšší západný vrchol.

Breithorn s výstupovou cestou

Z kone?nej lanovky v 3820m musíme ve?kým oblúkom klesnú? asi 25m na Breithorn Plateau, potom esovite vystúpa? k západnému okraju a na záver kúsok po hrebeni na vrchol. Najprv idú všetci proti nám, potom u nik. Vyrazili sme poslední a ostatní sa ponáh?ajú na poslednú lanovku dole. My nie. Na vrchole sme okolo tretej a ?ubica preíva š?astie svojej prvej štvortisícovky a my jej to prajeme. Dala kopec úplne v pohode a svoje š?astie šírila mobilom do domoviny. Za tým ú?elom rozvinula funglnovú našu vlajku (moja malá ostala vo vrecku). Zachovanie situácie na film a na bity sa mohlo za?a?, aj ke? vôkol bol u humá?.

Prvá štvortisícovka

Ani ve?ký sen nebolo vidno. Zato však z opa?nej strany prišli hore traja Španieli a tak sa foto medzinárodne kombinovalo. Zostupovali sme v opa?nom poradí. Teda dostal som sa na ?elo a Martin na chvost. Po?asie sa nezhoršilo tak, aby sme v pohode nedošli do tunela. Bol otvorený a naše veci na pôvodnom mieste. U iba vybra? správny koniec ako leovisko. Pri východe, kde sme mali veci bolo síce pod nulou, ale na druhom teplejšom konci ?pavok z mo?u pánskeho záchodu štípal o?i. Tvrdo som to miesto odmietol a tak som si zopakoval spanie ako pred piatimi rokmi s Kikou, ktoré som ?asto citoval. Vyuijúc nerozhodnos? zvyšku sveta som si obsadil nikým nechcenú miestnu lavicu, Martin sa rozhodol pre presun a spojenie dvoch vonkajších a ?ubica pre nosidlá z vozíku prvej pomoci. Potom sa u varila známa vietnamská polievka a hlavne ?aj. Ve?a ?aju. Mne sta?ila guave slatina, ktorá mi totálne nechutila, ale ako mi hovorievala babi?ka: nevieš z ?oho priberieš. A ten nápoj bol novinka! Proste pravá vrcholová nálada akú tunel asi ešte nezail. Martin zanôtil a pod?a Lubici sa nám ten val?ík celkom vydaril. Zato menuet som šlapal stále opa?ne. Noc prechrápem v pohode (nerušia ma cmukaním), Lubica spoznáva svoje telo (aj spacák) v extrémnejších podmienkach – ?o chce to zvládne (ona, nie spacák), inštruktor nemôe ma? problémy(!?).
    Vstávame okolo šiestej, aby sme všetko stihli pred príchodom prvej lanovky. Je plech.

Matterhorn v rannom plechu

Kto by to bol býval povedal. Príchod prvej lanovky u o 7:15 nás ale zasko?il a prirodzene aj spomalil. Masy technického personálu, lyiarov i skybordistov nám hrozia pohltením alebo uš?apaním. Aj v tom chaose fotíme, varíme, jeme a balíme aby sme o pol deviatej vyrazili smer Pollux (4092m) . Menšie dvoj?a na ktorom som ešte nebol. Traverz popod pä? vrcholov Breithornu dá Lubici prvú kontaktnú lekciu z krásy a nástrah ?adovca. Pod?a jej slov na ?adových mostoch sa snaila zataji? celú svoju hmotnos?. Neviem posúdi? ako bola úspešná v tejto ?innosti, ale všetky ju uniesli. Ale rovnako sme prešli aj my dvaja. Pod nástupom stretávame viac ?udí. Martin skúša ešte raz zmeni? cie? na druhé dvoj?a - Castor. Je vyšší a je to ?isto ?adovcová túra. Lubica však podporí môj argument. Na Polluxe som ešte nebol.

Tri vrcholy Breithornu, vzadu dva Liskamu, pred nimi Pollux a vpravo Castor

Dole a ?aleko sa objavujú prvé, druhé, tretie, ... mraky. Nastupujeme do rozbitého skalného rebra po vzore davu.

Su?ový nástup

Cesta je síce vychodená, ale v tom su?ovisku pretkanom pevnejšou skalou je to ?asto klamné. Asi v polke rebra (odhad ex post) je prvý ?aší asi 8m výšvih so slu?kou na zlanenie hore. Pre Martina iadny problém ani s ma?kami, potom u ani pre nás.

Prvý výšvih

Porovnávajúc okolité vrcholy o?akávam koniec, ke? za vä?šou skalou nájdeme ne?akane strapec lezcov na re?aziach.

Za?iatok re?azí (obr. z internetu)

Poh?ad na nich mi poriadne dvíha sebavedomie, ale ?asovo nás to riadne zdruje. Martin to nevydrí a snaí sa vtesna? medzi dve skupinky. Podarilo sa a aj my sme sa stali sú?as?ou štandovej tla?enice. ?asový zisk si netrúfam odhadnú?. Asi 30 vertikálnych metrov odistených re?azami sme prešli na tri razy. Nu bez re?azí by to bolo zaujímavé, najmä ke? sme nemali istenia do skaly. Pod?a m?a poctivé trojkové lezenie v poloenej platni, komíne a nakoniec stene. Dolez kon?il v oblaku, ktorý rýchlo odvial silný vietor, a na predvrchole s madonou.

Skalný prevrchol

Hlavný vrchol bol asi pä?desiat metrov nad nami dostupný po miernom snehovom dostato?ne širokom hrebeni. Foto a ide sa hore kde fu?alo jak z ve?kej knihy o po?así na trinástej strane. Tak sme zostúpili kúsok na opa?nú stranu do zavetria.

Vrcholové foto kúsok pod vrcholom

Je tam preš?apaná stopa, ktorá vedie na cestu zo sedla medzi dvoji?kami na vrchol a parádny výh?ad na ?vaj?iarsku stranu. Jednotlivé oblá?ky sa striedavo blíia, ale vä?šina je zatia? v bezpe?nej vzdialenosti. Jednozna?ne však signalizujú zmenu. Na moje prekvapenie ani na tento vrchol sme nevystúpili ako poslední. Zo sedla vystupovala dvojica tváriaca sa unavene. ?aj, energetické ty?ky, foto so zástavou a ide sa dole ve? sú u tri. K madone je to v pohode, potom zla?ak

Zla?ák

na dva razy (šes?desiatka lano by to urobila na jeden pokus). H?adanie cesty dole je horšie a klamlivejšie. Prvé váhanie rozhodneme kolektívne správne. Stredné ?aké miesto istený zliezame a Martin zla?uje. Druhé váne rozhodnutie však u  je nesprávne (Martin mal pravdu) a tak sme skon?ili na opa?nej strane rebra. Teda na svahu do sedla. Zostup je viac nepríjemný ako ?aký, ale následky chyby by mohli by? ešte ?ašie. Preštrikujeme sa dole do stopy na ?adovec a o chví?u sme u pri pali?kách a Lubicinom bágli. Sme š?astní aj ke? sa nad nami u poriadne zmráka. Nie?o mi hovorí, e to vydrí a aj vydralo. 19:45 sme doma v tuneli. Zlé monosti sa opä? nenaplnili. Zatia?. Martina pošle príroda na opa?ný koniec a príde s revolu?nou myšlienkou, e skúsime teplejšiu ?as? vyvetra?. Podarilo sa to na prijate?nú úrove? a tak spíme pri asi ôsmich stup?och, ako niekde zistila Lubica. Tento raz je to u bez tane?kov, ale cítim neohrani?enú horskú pohodu rozprestretú po celej mojej mysli (v tele príjemnú únavu) a trochu sa separujem, aby som si ju doplna vychutnal. Po?asie sa zhoršuje a za?íname rieši? prípadné mone scénare. Líhame skoro, aby sme ráno boli skoro hore pred prvou lanovkou.
    Tesne po polnoci ma budí desné zavýjanie. Tunel dodával vetru desivé zvuky a tak sa mi zdalo, e som u nespal. O piatej vstávame a na?úvame hudbe vetra na našom tuneli. Hlavná otázka je kedy pôjde prvá lanovka. Vonku je poctivá letná fujavica. Teoretici pripúš?ajú aj de? ?i dva. Vôbec ma to netrápi. S tým ?o máme predsa musíme prei? bez vä?ších problémov, pokia? si nejaké nevyrobíme sami. A aj prípadná cesta peši dole popod vleky by pod?a m?a nemala by? problémom. ?aj sa dá pi? aj bez cukru a aj pár ty?iniek nám ešte ostalo. Napriek všetkému sa pomaly balíme na potenciálny odchod. Okolo pol ôsmej sa však rozvr?ia motory. Ide!!! Za štvr? hodiny je hore. Vybehne z nej zo desa? technikov a asi to?ko Japoncov, ktorí si to namierili do h?bky tunela. Nik si nás vidite?ne nevšíma a my sme v momente pripravený ís?. Na našu otázku kedy, dostávame nejasnú odpove?. Máme ?aka?. Odradíme ak?nú Lubicu od toho aby ?akala priamo v kabínke. Tunel je predsa teplejší. Vracajú sa spokojní obyvatelia krajiny vychádzajúceho slnka o ktorom sa im dnes mohlo iba zda?. ?o videli alebo nebodaj nafotili si netrúfam popísa?, ale jednu mladú diev?inu musia silno podopiera? následkom nezvládnutej aklimatizácie. Poloha lemo a kyslík z bomby asi tie pomáhajú. O pol deviatej dostávame signál a kabínka za?aená v strede tonou betónu pomaly sunie dole s nami aj technikov a japoncov a náš kolektívny optimizmus v bezproblémový návrat smerom hore. Okolo 3000 je u po?asie prijate?né a dole v Zermatte po víchrici a fujavici ani stopy. Pár kaluí nestojí za re?. Iba obrovská infotabu?a o lanovkách na?erveno signalizuje, e na Kl. Matterhorn sa nepremáva. Ale my sme dole! A pred nami nový problém: ?o teraz? Opä? od za?iatku. Zisti? po?asie. Baby na informácii nevyzerali po švaj?iarsky, a ani úrove? nimi podávaných informácií nebola na úrovni krajiny nášho pobytu. Predpove? však dávala nejakú šancu na zajtra a potom u do nedele ni?. O po?así v nejakých iných lokalitách sme sa tie ni? nedozvedeli. Ani o monosti lietania. A tak sme sa rozhodli investova? 7,80 do vlaku dole do campu. Lubica navarila svoju cestovinovú špecialitu,

Varí sa prekvapenie

ktorú som predpil a zapil tromi pivami. Medzi tým sa vyrábali a menili plány. Allalinhorn sa nakoniec zmenil na Alphubel a ranné vstávanie na štvrtú, aby sme stihli všetko zbali? a presunú? sa do Saas Fee na prvú lanovku. Vyplatíme camp (osoba 6, poplatok za osobu a de? 1, auto 5, malý stan 5, dni ?o sme neboli sa platilo len auto a poplatok). Predbalený skoro líhame. Nie?o mi hovorí, ?i sme si u svoje š?astie na po?asie pre tento raz nevy?erpali. Chrápem v pokoji. Obvyklá polno?ná návšteva WC o vývoji po?asia nepovedala ni?.
    Ráno sa prebúdzam so zvláštnym pocitom. Zaspali sme. Je skoro šes?. Budík nezabudil. Technické otázky pre?o prehlušujú tie ?o teraz. Neprší, ale oblaky valia vo výške okolo 3000 a náš pôvodný plán je u ?asovo nereálny. Neš?astná a nahavená Lubica sa snaí kombinova? ako sa len dá. Oblaky sa podstatne nemenia. Martin sa dovolá miestnemu odborníkovi na lietanie. Ani na to nemyslite, hore je pä?desiatka. Nakoniec sme v duchu radi, e technika rozhodla za nás a e sme mimo tých letných rozmarov alpského po?asia. Nový plán má tri body: nákup v Zermatte, ve?erný odchod a prípadná akcia pod?a po?asia niekde po ceste. O desiatej ideme peši hore grú?om za nákupmi. Na samotný akt sa oddelím. Nakupujem pod?a tradícii – svojich. Pár poh?adníc (nakoniec som našiel v tej záplave Matterhornov aj dvoji?ky), dve f?aše miestneho vína (boli nakoniec tri, biele, ?ervené a kto by odolal akciovej ponuke ?ínskeho ruového), ?okoláda pre moje dospelé deti a mimo tradície Victorinox pre seba (vreckové mám u dva, ale taký ve?ký oby?ajný, doma do kuchyne, a teraz). Asi okolo 17-tej (camp treba opustit po vyplatení do 16:00) po nalodení batoiny do auta ideme ešte raz na posledný nákup do Täschu a domáci sa aj naposledy nezaprie a tak ide radšej Martin preparkova? auto k benzinke ved?a Coopu, vyjednal to zadarmo. O hodinu definitívne zbohom. Namierili sme si to inak ako sme prišli. Cez neskuto?ne úzke a k?ukaté cesty v nádhernej krajine do Talianska k Laggo Magiore, vraj sa tam môeme prípadne aj okúpa?, ak po?asie dá. Nedalo. Chví?ami leje tak, e stiera?e nesta?ia a tak ideme skratkou k severnému koncu jazera. Aj v tej potope stíhame obdivova? krásu talianskej prírody i civilizácie. Kúsok pred polnocou nachádzame za Churom vhodné parkovisko (musím sa pochváli?, e som zvládol všetky tla?idlá miestneho WC)  a staviame stan pod pre m?a nezvy?ajne tvarovanými borovicami (zistené a ráno).

Pekné drevo
Ozajstné ivé drevo ma vie vdy o?ari?.

    Aj ke? sme ve?kej padajúcej vode ušli, v noci pop?cha a prší. Vstávame o šiestej a o siedmej vyráame nala?no. Ra?ajky sme našli a okolo desiatej kúsok pred Insbruckom. Tretí bod sa nekoná. Ide sa rovno domov. Je piatok a tomu aj zodpovedá obsadenos? dia?nice. Ale aj tak som u o štvr? na osem celkom doma.
    A ?o doda? na záver. Lubica nazna?ila svoje monosti vo výškach, ve? pri prvom pobyte v Alpách bez problémov zdolala pod?a knihy o štvortisícovkách Európy 41. a 60. vrchol, je ich vraj 91 a Kaukaz do toho nerátame. O Martinovi, profesionálovi, hádam netreba písa?. A ja som opä? po piatich rokoch pridal jednu štvorku do svojho zoznamu. Bolo to krátke, ale bolo toho dos? = stálo mi to zato.



[Aktuálna známka: 1,67]
hodnotenie článku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: miki | Počet komentárov: 3 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS