Dnes je 14. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1204893
August10975
Dnes485

Vysoká škola skialpinizmu
Zverejnené 27. 07. 2006 (5513 × prečítané)

Možno si pamätáte na to, ako som minulý rok úspešne zložil maturitnú skúšku zo skialpinizmu. Rozhodol som sa tento rok ?alej pokra?ova? v štúdiu na vysokej škole skialpinizmu, ktorá má iba zimný semester, v lete sa nevyu?uje. Kto je zvedavý, ako vyzerá študijný plán v takejto škole, môže si pozrie? túto galériu so stru?nou ukážkou vybraných lekcií. Prednášky a praktické cvi?enia mi dávali prevažne Cuco a Edison. Ten rok bola zima mimoriadne dobrá, snehu bolo dos?, podmienky na výuku priaznivé. Prakticky štyri mesiace som každý víkend strávil na lyžiach. Štúdium na vysokej skialpinistickej škole je teda zna?ne náro?né a vy?erpávajúce.



Semester na vysokej škole býva zvy?ajne ukon?ený skúškou, v ktorej študent preukáže ako zvládol štúdium. Skialpinistickú semestrálnu skúšku pre tento rok vybral Cuco. Nieko?kokrát navrhoval pred?žený víkend v rakúskych Alpách v oblasti Otztal. Tvrdil nám, že práve tam je ten pravý skialpinistický raj. Naše plány však vždy zhatilo po?asie. Až za?iatkom apríla sa naskytá vhodná konštelácia, predpove? s?ubuje v Alpách pár dní pekného po?asia. Nasleduje zvy?ajné emailové dohadovanie sa a zmätky. Nakoniec sa nás nazbiera do troch aút, cestova? však budeme osobitne.

 

Mrazivé prebudenie

Prvá skupina (Cuco, ja-Martin, Kika, Pe?o) vyráža vo štvrtok ve?er hne? po práci. ?aháme to po rakúskych ?ialniciach a cestách pokia? náš vodi? Cuco neza?ne by? unavený. Nájdeme si super bivak pekne zašitý na bo?nej lesnej cesti?ke. Je ?osi po druhej hodine po polnoci ke? zaliezame do spacákov ved?a auta. Prekvapí nás mrazivé ráno, teplomer v aute ukazuje -7°C. Pe?o robí dobrú reklamu firme Treksport a túto chladnú noc prežije v ich kvalitnom výrobku - spacáku Himalaya :-) Druhá skupina (Tomáš, Matúš, Mirka, Mišo) je od už polnoci na ceste a ?ahá to nonstop podobne ako skupina cestných pirátov ?.3 (Edison, Lendl, Medve?), ktorá vyráža ráno o 3:00 a chce nás všetkých dobehnú?. Stretnú? by sme sa mali v dedinke Vent v závere Otztalského údolia, ktorá je východiskom pre našu túru.

 

V piatok ráno na parkovisku vo Vente stretáme skupinu ?.2, trochu pokecáme, za?neme preba?ova? batohy a oblieka? sa. Je nádherne modrá obloha, ale hlboko zarezané údolie je ešte v tieni okolitých kopcov. Je nám kosa, napriek tomu sa motáme ako vždy. Skupina ?.2 je ak?ná, rýchlo sa zbalí, zahanbí nás a vyráža. Naše zdržanie sa ešte preh?bi ke? Kika zistí, že sa jej pokazila teleskopická pali?ka. Naš?astie sa nám podarí poži?a? pali?ky v miestnej lyžiarskej poži?ovni. Je ?osi po 10:00, vyrážame.

 

Dolina Niedertal, v dia?ke tr?í Similaun Módny hit tejto sezóny, skialpinisticá ústroj vzor Cuco

Najbližším cie?om je chata Martin Busch Hutte, v ktorej plánujeme spa? nasledujúce tri noci. Cesta za?ína na malej zjazdovke za dedinou, hne? za ?ou vchádzame do údolia Niedertal. Celá cesta na chatu je v podstate nekone?ne dlhý, mierne stúpajúci travez po pravej stráni údolia. Spo?iatku ideme riedkym lesíkom a kosodrevinou. Neskôr sa dolina viac zúži, bo?né svahy sú strmšie, vidíme pár lavín vypadnutých z bo?ných ž?abov. Tieto lavíny sú naš?astie staršieho dáta, aktuálne je asi druhý stupe? lavínového nebezpe?enstva. Je ve?mi teplo, idem len v tri?ku, Cuco tradi?ne oblieka krátke nohavice. Po cca 3 hodinách sme zdolali asi 600m prevýšenia z Ventu a sme na na chate.


 

Po úmornom š?apaní na slnku je chata na doh?ad

Ideme sa ubytova?, personál nás správne odhadne a pridelí nám lacnejší winterraum v suteréne chaty, kde je spál?a a kuchynka. Rýchlo prebalíme batohy, sú len tri hodiny popoludní a dni su už dlhé, treba využi? zbytok d?a. Vyberieme si 3403m vysoký Hauslabkogel. Leží zhruba juhozápadne od chaty. Spo?iatku sa ide údolím ako k chate Similaunhutte, neskôr ostro zato?íme doprava a za?íname prudko stúpa?. Ve?mi mi to ne?ahá, ide sa mi dos? ?ažko. Som unavený z cesty a nie ve?mi vyspatý, bolí ma hlava. Dotiahol som to do kotla asi 150-200 výškových metrov pod vrcholom a povedal som si dos?. K vrcholu z kotla vedie stopa strmým svahom do sedla a odtia? stúpajúcim traverzom k vrcholu. Odhadujem to tak na 30-45minút, je mi však ozaj blbo, Hauslabkogel musí na m?a po?ka? dozajtra.

 

Fantastický prašan pod vrcholom Hauslabkoegel

Ostatní sú na tom zrejme podobne ako ja, unavene sa plazia za mnou. Teda okrem Tomáša, Lendla a Cuca. Tí sú ?aleko vpredu, poctivo makajú a nemajú to už ?aleko na vrchol. Obdivujem ich, že dokážu po prebdenej noci a ceste z Bratislavy ešte poda? taký výkon. Po?kám na Edisona a ostatných, zbalíme stúpacie pásy a zlyžujeme k chate. Dobehne nás rýchla skupina, Tomáš nadšene kri?í, že z vrcholu Hauslabkogel je nádherný prašan, vraj jeho najlepšia lyžova?ka sezóny.



 

Ve?er na chate prepukne príjemná atmosféra, najeme sa, kecáme, po?úvam mojich spolo?níkov rozpráva? rôzne historky z lyžova?iek, lezenia, turistiky, ktoré ma chytajú za srdce. Prostredie alpskej chaty vytvára tu správnu kulisu, moja duša sa odde?uje od tela a prežívam tie príbehy spolu s rozpráva?om.

 

De? ako z poh?adnice

Na druhý de? ráno (v sobotu) je zase po?asie ako na objednávku. Po ra?ajkách upres?ujeme naše dnešné túry. Jedna skupina (Tomáš, Matúš, Mirka, Mišo, Cuco) chce na Hintereschwarze, zbytok na Similaun. Ja sa neviem rozhodnú? do poslednej chvíle, jedna možnos? je lákavejšia ako druhá. Nakoniec hrozilo, ze mi všetci zdrhnú a nechajú ma tak, rýchlo sa teda pridávam k Similaunistom. Za?iatok cesty poznám už zo v?erajška, ani ?alej sa však nemusím bá?, že zablúdim. Som posledný, len sledujem stopy mojich kamarátov a snažím sa ich dobehnú?. Oproti v?erajšku sa mi skvele š?ape, v noci som si dobre oddýchol a vyspal sa. Na úrovni Similaunhutte som uz všetkých dobehol a vlastne aj predbehol. Štyri mesiace každovíkendového skialpovania sa pozitívne prejavilo, mám obrovskú chu? do š?apania a nechce sa mi ?aka? na ostaných. Cesta na Similaun je jasná, široká vyš?apaná stopa sa mi zdá s?a dia?nica, je nádherný slne?ný de?, nefúka, teplota tak akurát, š?apem si sám po bielej pláni, kochám sa alpskými štítmi. Pocit blaha a pokoja zaplaví celú moju myse?. ?o viac mi treba?

 

Dia?nica na Similaun

Pred Similaunom ma ?aká ešte krátke a prudké stúpanie, musím traverzova?. Z batoha vy?ahujem ma?ky na viazanie, hrable, ktoré som si len nedávno kúpil a teraz ich testujem. Aj s ich pomocou sa ocitám na plošinke kde je plno domácich Rakúšanov a lyží zapichnutých v snehu. Z tej plošinky sa ide už bez lyží ešte asi 150m po úzkom hrebeni na vrchol. Je to cho?ák, ale beriem si pre istotu cepín a obúvam ma?ky na nohy.

Vrcholový hrebe? na Similaun

 


Similaun - panoráma sever Similaun - panoráma východ Similaun - panoráma západ

?oskoro som na vrchole 3606m nad morom. Naskytol sa mi úchvatný výh?ad, nikde ani mrá?ka, skvelá vidite?nos?, všade na obzore re?aze zasnežených štítov. Paráááda, dní ako ten dnešný by malo by? v mojom živote ?o najviac. Postupne prichádzajú ostatní, spolo?ne sa fotíme, oni odchádzajú, ja zostávam. Neviem sa odtrhnú? z tohto miesta, rozhodnem sa po?ka? ešte na Kiku, ktorá je posledná a ešte len š?ape hore. Zo Similaunu lyžujeme spolu len my dvaja. Dobiehame zbytok bandy, ktorá si spravila v polceste zjazdu piknik. To najlepšie zo zjazdu Similaunu nás však ešte len ?aká. ?adovec sa roztiahol do šírky, svah ma taký pohodový sklon, ?o je však dôležitejšie, je pokrytý prašanom. ?ahkos? a hlavne mäkkos? tejto periny hne? testujú Pe?o a Kika, Medve? sa pustí strmhlav dole ako kamikadze, Edison skúša možností nových lyží a to?í ve?ké oblúky, ja sa snažím o krátke a husté oblú?iky. Tento zjazd je sná? nekone?ný, nieko?kokrát zastavujeme, musíme si vydýchnu? a obzeráme si krivky a oblúky, ktoré naše lyže vpísali do pannenskej snehovej pláne.

Po? Pe?o, už len kúsok a si na vrchole Similaun, vrcholovka Báje?ný prašan na ?adovci pod Similaunom Dobre vykonaná práca

 

Ke? definitívne zlyžujeme do doliny pod Similaunhutte, je ešte len 14:30. Obzeráme si Hauslabkogel z inej strany ako v?era a zdá sa nám, že vidíme možnú cestu na vrchol. Ideme to teda skúsi?. Chví?ku ideme ako na Finailspitze a do sedla Hauslabjoch. Kdesi v týchto miestach našli legendárneho vysokohorského turistu z doby kamennej, Otziho. Na mieste nálezu je pamätník, ten však odfotil až na druhý de? Edison, dnes odbo?íme ešte hodný kus pred sedlom doprava a za?íname stúpa? na Hauslabkogel.


Aha, takto sa dá ís? na Hauslabkogel K?u?kovanie pomedzi skalné pásy Similaun na dlani

 

Ide sa mi ?ahko, lyže utekajú samé. Ob?as sa zastavím, aby som neutiekol príliš dopredu. Zatia? si vychutnávam výh?ad, celú trasu výstupu aj zjazdu zo Similaunu mám ako na dlani. Pozorujem ostatných ako k?u?kujú cez skalné pole, Kiku, ktorá je síce posledná, ale drží si tempo a neúnavne ukrajuje ?alšie metre. Výstup na vrchol je ozaj poctivý, strmé úseky sa striedajú s ešte strmšími. My sme však neúnavní skialpinisti. O pol šiestej sa všetci spolo?ne fotíme na vrchole, dáme si ?aj, horalku, obzeráme panorámu a kocháme sa, kocháme....


Medve? a Edison v traverze Posledné metre do sedielka pod vrcholom Hauslabkogel Pomocná ruka kamaráta Vrcholové foto na Hauslabkogel

 

OK, dos? bolo, je ?as ís? dole. Pripíname si lyže a postupne sa spúš?ame. Tomáš neklamal, užívame si fantastického prašanu. Dnes ho už bolo to?ko ve?a a predsa sa ho stále neviem nabaži?, oblú?ik doprava, oblú?ik do?ava, cítim ako kolenami rozrážam sneh. Po jednom pokra?ujeme v zjazde dole a roztratíme sa na obrovskom širokom svahu. Snažím sa vyh?adáva? ?o najstrmšie úseky a cibri? si moju lyžiarsku techniku :-)

Panoráma z Hauslabkogel

 

Ako klesáme nižšie, mení sa aj kvalita snehu, svah sa sto?il viac doprava, na juh, prašan pomali?ky mizne a za?ína viac pribúda? mierna kôra. Kútikom oka si všimnem ako zbytok skupiny lyžuje paralelne asi zo 200m vpravo odo m?a a rýchlo miznú dole svahom. Závetrie a tie? hrebe?a, ktorý z pravej strany ohrani?uje svah, s?ubuje lepší sneh ako kôra kde sa momentálne trápim. Ja si však tvrdohlavo idem svojou cestou, snažím sa trafi? ž?abíky, ktoré som si všimol ešta v?era. Zdali sa mi celkom lyžovate?né a boli nedotknuté, žiadna stopa po lyžiach. Kone?ne mám prvý z nich a idem na to. Wups, ale ?o to? Kvalitná kôra. Kým zlyžujem oba po sebe idúce ž?aby zo dvakrát padám a odsadnutia na zadok ani nepo?ítam. Nejako som sa z toho dostal, aj sneh sa trošku polepšil a lyžujem ?alej s prestávkami na krátke vydýchanie. Chalanov nikde nevidím, iste sú už dole v doline kým som sa ja trápil v ž?aboch. Akurát si všimnem Edisona pravo a hore Kiku, lyžuje pomalšie a je posledná.V duchu si hovorim pre?o sa ne?ahá viac doprava ako išli chalani. V tej kôre kade som išiel ja to musí by? pre ?u nechutné.

 

Ešte chví?ku postojím, snažím sa vytipova? si moju ?alšiu trasu, ke? za?ujem Kikin výkrik: „Ma?óóó“. Obzriem sa, Kika leží v snehu, ni? viac nekri?í. Bleskurýchle lepím pásy na lyže a rýchlym tempom š?apem k nej. Vlastne utekám. Idem si vyp?u? p?úca, cítim vlastný tep na sluchách. Teraz som si uvedomil, že mi vôbec nenapadlo zakri?a? na Edisona. Obzriem sa. Nevidel síce na Kiku, ale naš?astie si všimol, že š?apem do kopca a dovtípil sa, že sa ?osi deje. Teraz už tiež š?ape hore, je však o dobrý kúsok podo mnou. Kone?ne som pri Kike. „Spadla som a vykrútila som si ?avé koleno“. Nohou však hýba? môže, nemala by by? zlomená. Opadol zo m?a prvotný šok a strach. Prikazujem Kike dobre sa obliec?. Kým som k nej vyš?apal, už si stihla koleno omota? elastickým obväzom, ja však vy?ahujem vlastnú lekárni?ku a spev?ujem koleno ?alšou vrstvou. Kika to vidí dos? optimisticky. Vraj so spevneným kolenom to nejako zošúcha na dno doliny a potom dolinou v nenáro?nom teréne to už zvládne na chatu. Skúša sa postavi? na nohu a aj ju skuto?ne za?aži?. V bolesti bezmocne padá do snehu a rozpla?e sa, chví?kami ju chytá triaška.

 

Medzitým dorazil Edison, spolo?ne uvažujeme ?o robi?. Diskusia trvá iba chví?ku, zhodneme sa, že spravíme núdzove sane z lyží a stiahneme Kiku na dno doliny. Rýchlo sa dáme do práce. Re?ami sa nám podarí uk?udni? Kiku, dokonca aj spolo?ne žartujeme. Stavbu saní poznám iba teoreticky, ale ide nám to dobre. Lopatku dáme na špi?ku mojich lyží, ktoré majú vpredu dierku. Naš?astie máme dos? rep šnúriek, aké š?astie že ich vždy nosím v batohu na lyžova?ku. Kým Edison ešte zafixuje teleskopickými pali?kami Kikinu nohu, ja dokon?ím stavbu saní. Vyprázdnim jeden batoh a položím ho na naše nové sane, aby sa Kike lepšie sedelo. Kika na to pozerá dos? neveriacky. Zozadu saní priviažem kus dlhšej šnúry a istím sane kým Kika nasadne, Edison jej pomáha a pridržiava sane vpredu. Sánkova?ka môže za?a?.

 

Nechali sme samozrejme pásy na lyžiach (saniach), ale aj napriek tomu to niekedy riadne ?ahá, miestami je dos? strmo a rep šnúra sa mi zarezáva do dlaní. A ešte, aby to nebolo také jednoduché, sa striedavo s Edisonom prebárame do snehu po stehná. Zbadáme, že nám ide oproti Lendl. Asi sa mu zdalo podozrivé, že nás dlho niet a išiel sa po nás pozrie?. Zakri?íme mu nech zlyžuje na chatu po pomoc.

 

Aj ke? s malými prestávkami na oddych, predsa len ?alej spúš?ame sane s Kikou ?oraz nižšie. Už sme skoro na dne doliny, ke? zato?íme do?ava smerom k chate. Traverzujeme svah a ideme po mierne klesajúcej vyš?apanej stope od lyží. Na ujazdenom povrchu sa aspo? tak neprebárame do hlbokého snehu. Horšie je, že v traverze sú viac namáhané provizórne sane. Uzly na šnúrach sa trošku uvo?nili, konštrukcia poposúvala, ale ako celok to drží a spo?ahlivo funguje. Už sme aj na dne doliny, v dia?ke vidíme chatu. Terén je už v pohode, k chate je to temer rovina. Budeme musie? Kiku ?aha?, preto rep šnúru, ktorou som zozadu istil sane, idem priviaza? dopredu. V tom ticho doliny naruší atypický zvuk. Vrtu?ník. Rýchlo sa poobzerám, asi 15m ved?a nás je dostato?ne ve?ká rovná plocha. ?o najrýchlejšie sa tam prebrodím snehom, postavím sa chrbtom proti vetru, roztiahnem ruky do tvaru Y.

 

Pilot to posadil rovno predo mnou, vzduch je plný zvíreného snehu, mám ho plné o?i, cítim poriadný tlak vzduchu od rotora a nedá mi to ani poriadne nadýchnu? sa. Padám na zadok a potupne sa snažím odplazi? v hlbokom snehu trocha nabok. Z vrtu?níka medzitým vybehne záchranár a ide ku Kike, ktorá stále sedí na saniach. Sklá?a sa nad ?ou, obzerá nohu, komunikujú spolu, kvôli hluku od motorov však ni? nepo?ujem. Záchranár hovorí ?osi do vysiela?ky, potom nám posunkami nazna?í, že len potiahneme sane s Kikou k vrtu?níku. Otvoria sa bo?né dvere, druhý záchranár vysunie nosítka. Spolo?ne presunieme Kiku na nosítka a naložíme do vrtu?níka. Ešte narýchlo povieme Kike pár povzbudivých slov a utekáme pre?. Pilot sa s nami lú?i zdvihnutým palcom, pridá plyn, vrtu?ník sa zdvihne, chví?u visí na mieste, potom spraví oto?ku a prudko sa za?ne vz?a?ova?.

Kika odlieta na vyhliadkový let

 

Zrazu je ticho, zostali sme sami. Rozmontujeme sane, vlastne sú to stále moje lyže, rozdelíme si Kikine lyže a batoh a zlyžujeme na chatu. Kým sme tam došli, zložili si veci a odložili lyže, akurát sa za?alo stmieva?. Vrtu?ník vzal Kiku ozaj v poslednom možnom ?ase. Po ve?eri sme si dali za drahé eurá?e pivo. Alkohol zo m?a uvo?nil stres a nervozitu. Navyše Tomáš dostal smsku od Kiky, je v poriadku, leží v nemocnici v Soldene, zlomené nemá ni?, má však potrhané š?achy v kolene a zajtra ju majú prepusti? z nemocnice. Dohodneme sa, že zajtra doobedu si ešte doprajeme krátku lyžova?ku, poobede zídeme do Ventu k autám a pôjdeme po Kiku a domov. V noci som ešte dlho nemohol zaspa?, stále som premýš?al o celom dnešnom dni, ale hlavne o jeho dramatickom závere. Nespravili sme niekde chybu? Nebolo chybou ke? sme vzali Kiku ešte aj na druhý kopec? Predsa len, nastúpali sme za celý de? 1800 výškových metrov. Možno už bola unavená, znížená koncentrácia, pád....Dokázali sme jej dostato?ne pomôc?? Nespôsobovali sme jej zbyto?nú boles? pri transporte?....Stále dookola tie isté myšlienky....

 

Na druhý de? ráno (v nede?u) rýchlo absolvujeme zvy?ajný ranný rituál a vyrážame si ešte krátko zalyžova? ako sme sa dohodli. Skupina, ktorá bola v?era na Hintereschwartze ide na Similaun, Edison ide pozrie? do sedla Hauslabjoche nálezisko Otziho a tajne dúfa, že nájde nejakú zmrazenú Otzinku, Lendl chce vybehnú? na Finailspitze, ja, Pe?o a Medve? si chceme zopakova? skvelú lyžova?ku v prašane na ?adovci pod Similaunom. Na obed sa stretáme na chate, zbalíme veci a znova absolvujeme nekone?ný, tentoraz mierne klesajúci traverz do Ventu. Pri autách sa zase preba?ujeme, prezliekame sa a snažíme sa trochu scivilizova?, preto sa idem ošpliecha? do potoka. Kone?ne nasadáme do auta, ešte sa posledným poh?adom lú?ime s Otztalským údolím a ideme do Soldenu h?ada? nemocnicu a Kiku.

 

?akáre? v nemocnici

Ke? vojdeme do nemocnice, zbadáme Kiku sedie? na lavi?ke a jej tvár sa rozžiari od radosti. Nepodarilo sa nám celý de? spoji? mobilom, netušila teda, ?i po ?u vôbec prídeme. Všetci sa radostne zvítame, chví?ku posedíme kým nám Kika nepovie jej nemocni?né zážitky a ako bonus nám ukáže intímne (röntgenové) snímky jej kolena. Pochváli sa aj ortézou a barlami s ?ervenými odrazovými sklí?kami za púhych 760 Euro. Nakoniec sa rozlú?ime s nemocni?ným personálom, ktorý sa tak skvele postaral o našu kamarátku. Naložíme Kiku do auta a vyrážame domov.

 

Moja alpská skialpinistická skúška sa skon?ila. Okrem lyžiarskej ?asti mala ne?akane aj záchranársku ?as?. Obstál som? Sna? áno. Ke? to spätne hodnotím, myslím, že sme sa rozhodli správne, ke? sme ne?akali pasívne na vrtu?ník. Kika spadla v strmom svahu, vrtu?ník by tam ur?ite nepristál. Neviem presne ?o by nasledovalo, ale asi by sa záchranári museli spusti? palubným žeriavom a rovnako vytiahnu? nosítka s Kikou na palubu. Tým, že sme Kiku stiahli na dno doliny, sme ju a záchranárov pravdepodobne ušetrili od tejto zábavky. Zárove? Kika musela s nami spolupracova?, v rámci možností sa na saniach odtlá?ala rukami, tým pádom nemala ?as myslie? na svoju zranenú nohu, na boles? a popri tom sa aj navyše zahriala.

 

Diskutujeme o tom v aute, o celom našom pred?ženom víkende v Alpách, o „záchrannej akcii“, o Kikinej nohe a operáciach, ktoré ju ešte len ?akajú. Zatia? náš spo?ahlivý šofér Cuco ukrajuje ?alšie kilometre na ceste do Bratislavy, do sveta plného stresu a zhonu. Sveta, ktorému vôbec nerozumieme, ale napriek tomu sa zajtra ráno do? za?leníme. Nás však neopúš?a dobrá nálada, sme plní zážitkov z uplynulých dní a sme radi, že sa náš alpský výlet š?astne skon?il.



Súvisiace články:
Blagodarjev - Skialp Rila a Pirin (29.10.2008)
Karbunkuuuulo (24.05.2007)
Aj keby traktory padali... (30.04.2006)
Skialpová maturita (18.07.2005)
Chata pod Chlebom - víkendovka 8.2. - 9.2.2003 (19.02.2003)

[Aktuálna známka: 1,67]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Martin Schlachta | Počet komentárov: 101 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS