Dnes je 27. 06. 2019   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom1130555
Jn2717
Dnes3

Po-absolventské stretnutie na Súľove
Zverejnené 26. 07. 2006 (5226 × prečítané)

Nováčikovia úspešne ukončili kurz a tak si zaslúžili výlet. Osedlali sme ocelové kone a vyrazili na Súľov. Ako kto, ako kedy, ako ako :-) a niekto značne vtipne.





Veľmi pohodová akcia, krásne prostredie, úžasné – úplne nevšedné lezecké podmienky a aj vydarené počasie.
Nováčikovia sa osvedčili. Sami si naťahujú ľahšie obťiažnosti a s odvahou a obratnosťou sa púšťajú do ťažších obtiažností na druhom konci lana.
Veľmi sa mi páčila veselá atmosféra – už som skoro zabudol, aké to bývalo, keď som sám začínal.
Snáď jediné čo mi vadilo – bolo to, že som si nezobral čiapku a teda mi v noci, “čuduj sa svete”, mrzli uši.
Ale nech, aj tak to stálo zato.

Rado

Pravdu povediac ani keď som zo Súľova odchádzala, ešte som nevedela koľko nás tam vlastne bolo:-) ... totiž pri spoločnej večery alebo raňajkách nás v kruhu naukladaných karimatiek, depatujúc a o/vychutnávajúc kto si čo priniesol sedelo vždy iný počet ľudí :-o

Na Súľove som bola liezť prvý krát. A dojmy? No až dovtedy som vobec netušila že po múroch mojho rodičovského domu sa dá tiež celkom slušne zaliezť a tiež sa pri tom pobaviť :-o Túto vetu ale pochopí len ten, kto na Súľove liezol je to jednoducho lezenie po brizolite. Ale zábavné - mne sa tam páčilo na prvý krát a rada si to zopakujem. Z ciest ktoré som vyliezla najviac bodovala "Rapsódia v modrom" - trojdĺžkové lezenie na malú vežičku s úžasným výhľadom vo štvorke Betka, Maťo, Vlado a ja.

Maja


Zdravím všetkých čo nikdy neboli na Súľove ale aj tých čo tam boli len nepostrehli, že sa tam dá zažiť super vec.

Druhý krát sa narodiť to nie je len tak a na Súľove sa vám to môže podariť hneď dvoma spôsobmi. Prvý ten menej bezpečný nech vám popíše Mato, on ho tam posledne zažil a sú  k tomu dokonca aj fotky.

Ja mám niečo prozaickejšie. Stačí si vybehnúť na hrad a pokúsiť sa zvládnuť posledný úsek výstupu nad železnými schodíkmi. Je to taký malý skalný otvor. Oveľa lepšie si to užijete keď si necháte na chrbte aj naprataný batoh, poprípade aj s karimatkou. Pretiahnuť sa v takto plne naložený malým otvorom je fakt zážitok.

Odmenou za tento výkon je perfektný výhľad z vrcholu zrúcanín hradu na čarovnú dolinu, par vetroňov nad hlavou a típkov čo sa vešajú po okolitých skalách.

Betka

Sewa horolezci, horolezkyne a iná háveď pod skalou, keďže nemôžem spať (vstaval som o cca 6:00, a ešte pred spaním sme si dali ja, Jašter, Braňo a Fero beh z Borinky do Záhorskej za rekordný čas cca 35 min) a Jašterovi som sľúbil, že napíšem článok tak tu ho mate:) :

Súľov, Súľov, Súľov ak mám pravdu povedať mal som isté obavy z tejto akcie (zasvätený vedia prečo) ale nakoniec všetko dobre dopadlo a bolo nám nakoniec fakt COOL. V Blave bol hic ale nám pod skalou bolo užasne, vôbec nám nebolo teplo (skôr naopak – Vlado dík za bundu) a občas zafúkal aj vetrík, takže čo sa počasia týka vyšlo nám úplne skvele.... A s lezením to bolo podobné, vyliezli sme čo sa dalo a myslím si, že všetci sme boli spokojný. Kto nebol môže ľutovať, že sa vôbec narodil .......

POĎAKOVANIE:

Ďakujem môjmu „homosexuálnemu priateľovi“ Vladkovi za bundu, ďalej ďakujem Hanke, že ma istila a podporovala ( aj jej to išlo perfiš, sa nezdá s tým bábom :-), a ešte aby som nezabudol Majka dýk za kávičku bola fakt super.....no a Monika aj noc stála za to!!!

A aby ste boli všetci v obraze, chrápe Monika nie ja :-) ...tak to je asi vše

 
Bola to zatiaľ najvydarenejšia akcia na ktorej som sa zúčastnil, dúfam že si to o rok zopakujeme a ,že nás tam bude viac.....

P.S:     S K A P T E !!!

Maťo

Pre mňa bolo toto lezenie na Súľove veľmi poučné a plné zážitkov. Spoznala som svoju osobnú módnu ikonu – uja lezca, ktorý mal rovnaký vzor na lezkách ako na ruksaku. A to nie len tak hocijaký vzor, bolo to modro-biele káro. Rozhodne má náš oranžový tím* čo doháňať, najmä čo sa imidžovej stránky týka.. Myslela som, že z toho uschnem. Ale neuschla som, skôr naopak, zapotila som sa. Pretože pomedzi zoznamovanie s miestnym „bikerom“ už od rána potuženými Sandbergom (ktorý, mimochodom, ostal chladný voči môjmu šarmu a viac nezavolal), sme aj dačo poliezli. No, rozmýšľam, čo povedať o lezení...veľmi nie je o čom, veď to poznáte: stále hore  Myslím, že všetci sme sa niečo naučili alebo sa v niečom zlepšili. Niektorí dali aj svoju prvú držku, ale keďže o tom (vďaka neschopnosti miestneho paparrazziho) nie je žiaden dôkaz, akoby sa to ani nestalo (ale inak ďakujem všetkým fanúšikom...autogramy až na letisku). Ale až vyrastiem, bude zo mňa lezec. Rozhodne sa učím. Tí lepší z nás sa popri tom stihnú naučiť aj chrápať (že, Maťo?), ale na to už skrátka nemám, tak sa v tmavej noci len potichu chichocem do spacáka.

Monika

*Toto nie je skrytá reklama na žiadnu spoločnosť, ktorej image sa zakladá na oranžovej farbe (čo, samozrejme, odkukali od nás).

Dva dni na Súľove v podstate nepotrebujú veľmi obšírny komentár, lebo ako inak by tam mohlo byť ako dobre. Keď sa zvolí pomerne dobrá lezecká konštelácia, zabezpečí sa dostatok jedla, spí sa minimálne na suchej karimatke a krčma s pivom „za dvatsku“ je čo by kameňom dohodil − všetko sa zdá byť ideálne. Prípadné nepredpokladané odchýlky sa neberú do úvahy. Počasie bolo priaznivé a tak neboli nijaké objektívne príčiny, ktoré by nám zabránili aktívne sa venovať svojim lezeckým výkonom a úkonom a skúšať pokiaľ nám naše (ne)schopnosti dovolia vyliezť. 5 – 6 .. ako sa komu zadarilo, no ja som každopádne večer cítila každý môj sval. Nepomohlo ani vyšsie uvedené pivko či hlboký spánok. Aké je tedy zhrnutie tohto krátkeho pobytu pri skalkách... no, narástli mi trochu svalčeky na rukách z toľkého visenia vo vertikálnej polohe, mala som možnosť natiahnuť si druhú cestu svojho života, pribudli nejaké tie škrabance na nohách a napokon uistenie, že štandy nikdy robiť nebudem :)

Andrea


Tak nám ďalší kurzisti vyleteli z hniezda.. a rovnako zaujímavé ako sledovať ich prvé pokusy na skale, je nechať sa uhranúť čarom ich príletov do vertikálnych biotopov :-)
Piatočné nočné ornitologické stanovište pred súľovskou krčmou pomaly, ale rázne prešlo na lahváče (čapovaný Popper bol riskantný krok, projekt ktorý nenaplnil očakávania), čas telefonátu 22:00hod a začínalo byť jasné, koho prílet bude obtiažnostne najhodnotnejší po technickej i umeleckej stránke. Ráno definitívne potvrdzuje predbežné výsledky. Vyhráva Tomáš, ktorý podľa vlastných slov 03:00hod núdzovo pristál na neznámom trávnatom pozemku v Súľove, kde zotrval na karimatke v polohe ležiaceho strelca až do východu slnka. Následne sa úspešne zorientoval a prikvitol do kempu na raňajky.
Raňajky.. tak taký skvelý chaos som už fakt dávno nezažil, bude sa mi cnieť ľudia.
V kempe medzitým vylepšili toalety a fototapetu zeleného briežku nad nimi. Boli na nej pasúce sa ovce. A možno boli skutočné, po nápoji výraznejšej chuti kôstkovín, čierneho korenia a višní v čokoláde, s výraznejšou štruktúrou mladých trieslovín, prestieranom na nepranom obruse noci prepálenom od hviezd, sa mnohé veci javia byť magickejšie.
A polezenica učebnicová, tentoraz si ma štruktúra „betónu liateho s nedbalou eleganciou“ už definitívne získala (podobne naviackrát som si navykal na olivy). Spokojnosť vidieť ako sa „mladí“ zakúsli do svojich OS či RP. Dva dni pohody a nekonečného naväzovania sa na lano.
Hlášku víkendu spáchala Andrea. „DRŽ RUČIČKA... DRŽ!!!“
Peknú držku si hodila pokročilá členka oranžového tímu Monika.
Najpochybnejšie lano dovliekol Peťo B. :-)
Nekonečnou zásobou makových a tvarohových závinov disponoval Maťo.
KYSLÉ ČERVÍKY A RYBIČKY, SLADKÝ POTKAN S LODNOU SĽUČKOU NA CHVOSTE.
Prajem všetkým kurzistom pekné, bezpečné výstupy, šťastné návraty a nejaké to poctivé pivo navrch, aby sa pri ňom každý váš zážitok z vertikál pretavil rozprávaním do príbehu aj pre ostatných.

Jašter



[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie článku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: acloko | Počet komentárov: 49 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS