Dnes je 06. 08. 2020   | PoÄŤasie v EurĂłpe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | RozšírenĂ© vyhÄľadávanie    
  ?lánky
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Naj?ítanejšie ?lánky
Ako písa? ?lánky

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia ?itate?ov
Ak máte záujem dostáva? nové ?lánky na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Po?ítadlo prístupov
Celkom1199183
August5265
Dnes806

Skialpová maturita
Zverejnené 18. 07. 2005 (4022 × prečítané)

Za?alo leto, ja sa však v spomienkach vraciam spä? o pár mesiacov, ke? ešte vládla pani Zima. Celé sa to za?alo niekedy koncom februára, ke? som si kúpil nové skialpinistické lyže. Smutne stáli opreté o stenu už pár týžd?ov a ja som za?al nervózne otravova? Edisona otázkou, ?i plánuje nejakú skialpovú akciu. Jedného d?a sa Edison kone?ne ozval: “Cez Ve?kú noc ideme lyžovat do Álp, do Stubai”. Motanie sa pri odchode a problémy s brzdami auta spôsobili, že vyrážame až v piatok tesne pred obedom smer Vysoké Tatry, Brn?alka.

Cesta ubieha za krásneho slne?ného po?asia, auto parkujeme v Tatranských Matliaroch. Trochu ujedáme z nášho predimenzovaného proviantu pôvodne ur?eného do drahej kapitalistickej cudziny, preba?ujeme batohy. Cuco si robí posmešky z ve?kosti môjho batoha. ?o mám robi?, ke? som si do toho Rakúska nakúpil to?ko dobrôt, že je mi to teraz ?úto necha? v aute. A že to bude práve Cuco, kto sa mi bude posmieva? za spacák zavesný zvonku na batoh, to som teda ne?akal. Vzh?adom na to aké batohy si v minulosti balil on sám mohol prejavi? viac solidarity. Bolo to od neho kruté.

Peši sa po asfaltke presúvame k Bielej vode a nastupujeme na turistický chodník k Zelenému plesu. Snehu je už pomenej, musíme si nies? lyže trochu hlbšie do lesa, až potom obúvame lyžiarky a šlapeme na pásoch. Nasadzujem rýchle tempo, ?oskoro ute?iem Cucovi aj Edisonovi. Napriek tomu prichádzam na Brn?alku až po súmraku za svitu mesiaca, ktorý nádherne osvet?uje celú dolinu. Nap??a ma ten zvláštny pocit, ktorý príde vždy, ke? som sám so svojimi myšlienkami, ?aleko od stôp ?udskej civilizácie, uprostred krásnej a divokej prírodnej scenérie.

Ako sme predpokladali, na chate stretávame mnoho známych tvárí, spomeniem aspo? tých, ktorí nám robili spolo?nos? aj ?alších pár dní – Medve?ovci, Pe?a a Rado, ich po?ský kamarát Jacek, Pe?o. Náš spolo?ný plán je jasný - prechod od Brn?alky cez Barabie sedlo, Malú studenú dolinu, Prie?ne sedlo, Ve?kú sudenú dolinu, Prielom, Litvorovú dolinu, Ka?aciu dolinu, Železnú bránu, Zlomiskovú dolinu až na Popradské pleso. Trasa, pred ktorou mám ako Skialpinista Zelená? tak trochu rešpekt.

V sobotu ráno vyzerá po?asie dos? optimisticky, krásne modrá obloha, sem tam belasý baránok. Predpove? však hovorí, že v priebehu d?a bude baránkov pribúda? až ich bude nepríjemne obrovské stádo na celej oblohe. Napriek tomu sa nám nedarí vyrazi? skoro ráno, sme akýsi malátni, motáme sa. Bodaj by nie, ke? nám aspo? do takej tretej hodiny ráno ‘spríjem?ovala‘ no?ný oddych partia ožratých ?echov. Niektorí si isto ani nebudú pamäta?, že boli na nejakej Brn?alovej chate.

Za?íname šlapa?. Blížime sa ku F?aši, terén sa dvíha a mne ?oraz viac preklzávajú lyže. Používam totiž staré pásy z necarvingových lyží a tie nové lyže sú riadne lopaty, takže okrem stredu lyže sú aj okraje sklznice nepokryté pásom. Je to dos? nepríjemne, hlavne ke? za?ínam svah traverzova? a stojím prevažne na hranách. Som z toho dos? nervózny, potvrdilo sa mi, že to preklzávanie na akcii na Schneebergu nebola náhoda. ?o už, lyže na batoh, obúvam ma?ky a takto vyliezam až do Baranieho sedla.

V Bara?om sedle už vidie? zmenu po?asia, pribudlo dos? mrakov. Trošku si oddýchnem a dám si glg ?aju, kým neprídu všetci oneskorenci. Dlho sa však nezdržíme, obúvam si lyže a pozerám dole. Mám zmiešané pocity, trochu obavy, ale aj istý druh skoro príjemného napätia a vzrušenia. Svah je zhora dos? prudký, terén mierne rozbitý, ?ím myslím hrudy zmrznutého snehu, ktoré treba obchádza?. OK, idem na to.

Nasleduje nieko?ko rozpa?itých oblú?ikov, zo dvakrát si mierne odsadnem na zadok. Nižšie sa to už rozširuje, sneh nie je tak rozjazdený ako hore. Môj lyžiarsky basic instinct sa prebudil. Mozog vysiela tie správne impulzy v pravú chví?u a ja si naplno vychutnávam zjazd. Paráááda.

Obchádzame Térryho chatu, Pfinnovú kopu a ešte pred Prie?nym sedlom si spravíme malý piknik. Rado nevyzerá ve?mi dobre, zjavne má horú?ku. M?a pre zmenu trápi otlak, ktorý som si v?era vyrobil. Správneho alpinistu však takéto malichernosti nemôžu odradi? a tak s entuziazmom šlapem do Prie?neho sedla. Pri šlapaní sa mi podaril perfektný preklz lyže, strácam stabilitu, šmýkam sa dozadu a zostavu dop??am dvoma kotu?mi vzad. Akýsi vtipálek za mnou kri?í: „Muž cez palubu.“

Z Prie?neho sedla idem ja, Pe?a a Rado priamo na Zbojní?ku, zbytok skupiny si dáva zjazd z?ava okolo Streleckých veží. Toto som už absolvoval pred dvoma rokmi a kvôli nepríjemnemu otlaku na nohe sa chcem vyhnú? dlhému šlapaniu na Zbojní?ku. Aj my traja sme však mali o zábavu postarané, kým sme zlyžovali ku Zbojníckym kopám. Behom pár minút sa spustila poriadne hustá hmla. Stratil som Pe?u a Rada z doh?adu, po?ujem ich ako na seba volajú, ale ich pozíciu vo?i mne netuším. Naš?astie okolie Zbojní?ky ako tak poznám, zapájam si GPS v hlave a ur?ujem azimut. Po cca 20 minútach si všimnem na skalke žltú zna?ku, ?oskoro sa vynorí obrys Zbojníckej chaty a po strane zbadám aj Pe?u s Radom. Koniec d?a trávime v príjemnom teple chaty, dopl?ujeme minuté kalórie a tekutiny, diskutujeme, o zábavu sa na nám tiež postará neobvykle nepríjemný a neochotný personál chaty. Žeby chceli dobehnú? v rebrí?ku neob?úbených tatranských chát Terynku?

V noci sa posúva ?as, spí sa o hodinu menej, vlastne aj o viac než hodinu, pretože nás zobúdzajú dos? skoro. Rýchlo sa najeme, prekvapujúco žiadne ve?ké ranné motanie sa a vyrážame. Ide aj Rado, v?erajšie potenie a paralen zrejme zabral, alebo sa nechal ukeca? krásnym modrým plechom. Po?as d?a sa však celkom zatiahlo, presne ako v?era. Plní síl sme hne? pod sedlom Prielom, ve?mi to neriešim a lyže dávam na batoh, ktorý sa výrazne zmenšil o zjedené zásoby. Nasleduje intenzívny a rýchly výš?ap do sedla. V sedle som sa pozrel dole smerom do Litvorovej doliny a vravím si ojojoj. Strmé, úzke a ve?mi tvrdé, zmrznuté. Medve?, Pe?o, Edison idú na lyžiach, my ostatní zostupujeme 20-30m pešo, niektorí aj s ma?kami. Ja skúšam bez ma?iek, v?aka mojej lenivosti zostavajú v batohu. Opatrne zostupujem dole a zis?ujem, že v tomto teréne by sa ma?ky aj uživili. Ale ?o už teraz, tak aspo? premýš?am o skialpinizme aký to je divný šport, ?lovek s potom v tvári šlape do kopca, vynesie si aj lyže, aby potom zase tie lyže napešo vlá?il dole kopcom. Naš?astie sa Prielom ?oskoro rozširuje, kon?ia moje úvahy a ja si nájdem pekné mieste?ko pri skale, kde si nasadím lyže. Tak a ešte okuliare, lebo nasleduje zjazd, kde vzduch len tak sviští. Jupííííí. Krásny tvrdý panenský firn, presne to, kvôli ?omu sa oplatí pot preliaty pri výstupe. Využívam svoje carvingové lopaty, v zatá?kach to ?o najviac klopím. Ob?as mi ute?ie vonkajšia noha, akoby chcela opísa? oblúk s vä?ším polomerom. Ja viem, stále som si ešte na tie carvingy nezvykol a mimovo?ne zabúdam tla?i? vonkajšie koleno dovnútra.

Nezlyžujeme celú Litvorovú dolinu, v istom momente za?ne Edison traverzova? do?ava do Ka?acej dolinky, ?ím si ušetríme trochu šlapania. Hang nad Ka?acím plesom je dos? za?adnený, obchádzame ho z?ava. Sú potrebné ma?ky, ktoré si už teraz nasadím, sneh sa však lepí na nohy a robia sa mi ?ažké snehové papu?e. Cepín si pre istotu nechávam na batohu, používam len pali?ky. Na niektorých úsekoch by sa mi veru aj zišiel, ale teraz ho vy?ahova? a balansova? nie je dobrý nápad. Tak len nadávam na vlastnú lenivos?.

Vystúpal som už povyše hangu, sledujem pred sebou stopy Cuca a Peti a zatá?am doprava na traverz ponad hang. ?ím ?alej postupujem, tým viac sa ma za?ína zmoc?ova? nepríjemný pocit, že svah, po ktorom idem, je tak trochu dos? lavinózny. Aspo? mne sa tak javí na základe mojich teoretických znalostí z múdrych kníh a ?asopisov. V prípade lavíny preletím ešte aj cez skalný prah. Opatrne naš?apujem, snažím sa nenarezáva? snehovú plochu a ?ím skôr odtia? zmiznú?. Neskôr si všimnem, že Medve? s Jankou si pred?žili výstup hore a obchádzajú ma z?ava a zhora po miernejšom svahu, ?ím sa vyhli adrenalínovému traverzu. Mal som by? pozornejší a ís? v ich stopách. Tak zis?ujem, že okrem cepínu zbyto?ne vlá?im so sebou aj vlastnú hlavu.

Výstup do Železnej brány už prebehne bez zvláštnych príhod. Hore riadne fúka, musím si rýchlo da? bundu, lebo ma klepe kosa. Dole idem pomaly, v Zlomiskovej doline je hustá hmla, dos? zle sa orientujem, pre istotu ?akám na Edisona a Pe?u. Ke? zídeme nižšie, hmla sa dvihla, ale za to za?ína jemne mrholi?. Aj ke? sú ešte len dve hodiny poobede, jednozna?ne sa zhodneme, že sa ide na Popradské pleso na poriadny obed. Dobre sa napapáme, posedíme si a prepadne nás lenivos?. Dnes sa už nikam nejde, ubytujeme sa, dáme si suši? veci, osprchujeme sa, aby sme ve?er mohli is? posedie? medzi ?udí do baru.

Na pondelok máme v pláne Kon?istú, ráno je však po?asie zna?ne rozpa?ité. Kým sa vychystáme, mrakov poriadne pribudne a ke? šlapeme hore Zlomiskovou dolinou, definitívne meníme plán. Ide sa na Dra?ie sedlo, miesta mne dôverne známe z ve?kono?nej lyžova?ky pred dvoma rokmi. V sedle vietor trochu rozfúka mraky a môžeme sa pokocha? výh?adom po okolí. Ja, Janka a Medve? zlyžujeme trasou ako sme výstupili. Pe?o, Cuco a Edison sa pustia zo sedla na opa?nú stranu na prieskum Dra?ej dolinky.

Stretávame sa na Popradskom plese, dáme si ešte obed a akcia sa rozpúš?a, všetci odchádzajú. Naša posádka auta, Edisom, Cuco a ja ešte ?akáme náhodne stretnutého Lendla, ktorého tiež berieme do Bratislavy. Ten však chce lyžova? do poslednej chvíle, tak si aj my traja dáme ako zákusok po obede Ostrvu. Pri šlapaní mi zase preklzávajú lyže, poobede je už dos? teplo a sneh je riadne premo?ený, šmýka to. Riadne mi to lezie na nervy, 3m vpred, 1m šmykom vzad. Akosi to už nevydržím a u?avujem si nadávkami ?ažkého kalibru. Ne?aleko stojaci Cuco len krúti hlavou, ako je možné na jedno nadýchnutie poveda? to?ko slov. Zase sa však potvrdilo, že náro?ný výstup je odmenený rozkošou pri zjazde. Svah je po celej svojej d?žke strmý tak akurát, ?o Edison potvrdzuje hodením parádneho tigra. Ja si však chutne pom?askávam, robím elegantné oblú?iky (aspo? mne sa také zdajú), široké a carvové striedam s úzkymi trošku skákanými. Skúšam si všetky možné lyžiarske fígle nau?ené z klasických zjazdoviek a aj tie, ktoré som sa nau?il za posledné tri dni. Skuto?ná lahôdka na záver.

Zostáva nám už len zjazd po ceste z Popradského plesa, vyhýbame sa turistom a miestam bez snehu. Na parkovisku sa prezle?ieme, všetko zbalíme do auta a lú?ime sa so zdevastovanými Tatrami. Fi?íme domov, preberáme zážitky z pred?ženého ve?kono?ného víkendu. Ke? sa prišlo na to, že som podobný prechod absolvoval prvý krát v živote, Cuco trefne poznamená, že to bola pre m?a taká skialpinistická maturita. Ja len dúfam, že som v tejto skúške prospel.

martin


Súvisiace články:
Blagodarjev - Skialp Rila a Pirin (29.10.2008)
Karbunkuuuulo (24.05.2007)
Vysoká škola skialpinizmu (27.07.2006)
Aj keby traktory padali... (30.04.2006)
Chata pod Chlebom - víkendovka 8.2. - 9.2.2003 (19.02.2003)

[Aktuálna známka: 1,10]
hodnotenie ÄŤlánku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: Martin Schlachta | Počet komentárov: 4 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok )

Web site powered by phpRS