Dnes je 19. 06. 2018   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom992659
Jn5266
Dnes52

Technické lezenie
Zverejnené 08. 06. 2004 (13070 × prečítané)

Úvod
Keď sa povie technické lezenie, väčšina si určite predstaví stúpanie po borhákoch, dojenie expresov, šplhanie sa po lane, či iné podobné spôsoby ako sa prebojovať cez obtiažny lezecký úsek, či už na skalke alebo v horách.. Musím vás sklamať, nie je to tak..
Ako to je, musí každý zistiť sám.
Na úvod snáď ešte citát od T. Roubala z Montany: ‘Sex je pro decka, chlapi pijou, bouráci hákujou..’

Čo na to treba?
Základom všetkého bude asi pohodlný sedák so širokým chrbtovým popruhom, nezaškodí ak bude aj odvetraný. Samozrejme liezť sa dá aj s úplne obyčajným, ono je to po pár hodinách v ňom strávených už aj tak úplne jedno.. Rovnako budete otlačený aj z Petzla(síce trochu menej) aj so Singing rocku..
Použitie prsáku závisí len od vás, niektorý ho používajú, niektorý nie.. Ale ak, tak potom lepšie ako klasický poslúži už nejaký lepší, ktorého súčasťou sú aj oká na materiál, ktoré sa pri množstve navešaného železa určite budú hodiť.
Prilba je samozrejmosťou, chráni jednak pri páde šutrov, pri páde lezca a užitočná je aj ako ochrana pred práve vytrhnutou skobou, frendom a pod.
Celkom sa zídu aj jumare – na ťahanie svine, pri čistení dĺžok, pri páde prvolezca, atď..

Toľko k tej základnej výbave, ktorú by väčšina lezcov už mala mať v osobnom vlastníctve. Okrem toho by sa hodilo ešte pár iných vecí:
Daisychain je dlhá odsedávačka s viacerými okami. Jeho dĺžka by mala byť taká, aby od oka sedáku (ku ktorému je pripevnený ako klasická odsadávačka) na vystretú ruku dosiahol až k prstom, ktorými ho budeme cvakať do istenia. Na hákovanie sú treba 2 a v obchode sa ich cena pohybuje okolo +600 sk/ks. Neuškodí, ak bude mať každý kvôli lepšiemu prehľadu inú farbu.

Správne zladený sedák s 2 daisychainami a fifihá
ikomSprávne zladený sedák s
2 daisychainami a fifiháčikom

Rebríky sú rebríky. Na začiatok sa uspokojíte s dvoma, neskôr pochopíte, že tak dva páry budú akurát.. Umožní vám to pohodlnejšie státie, lepší balanc a často sa stáva že jeden pár treba nechať pri voľnom odliezaní v poslednom istení.
Na výber sú popruhové alebo duralové, s okami alebo s priečkami, kúpené alebo vyrobené. Popruhové sú určite ľahšie, skladnejšie, ale ich nevýhoda spočíva v tom, že sú o niečo mäkšie, a tak sa rýchlejšie tvarovo deformujú, čo znamená asi toľko, že po nejakom čase používania, ich bude treba na nohu nasúvať pomocou rúk, na čo sa ale dá zvyknúť.. Ide skôr o stratený čas. To platí hlavne pre rebríky s okami.
Tento problém sa dá sčasti odstrániť, použitím rebríkov s priečkami - vyzerajú ako klasický drevený rebrík, s tým rozdielom, že sú z popruhu, ktorý sa nad poslednou priečkou spája tak, aby sa dal cvaknúť do karabíny. Na miesto poslednej priečky sa zvykne dávať duralová tyčka, aby rebrík držal lepší tvar. Oproti rebríku s okami má tú výhodu, že sa v ňom dá stáť bez problémov aj oboma nohami. Pri duralovom vyhotovení sú popruhové priečky vymenené za duralové trubky, ktoré sú navlečné na repšnúru.
Takýto rebrík sa dá veľmi ľahko vyrobiť aj doma.. Ak zrovna nemáte po ruke duralové trubky, stačí ráfik zo starého bicykla. Narežete ho približne na rovnake kúsky asi 20 cm široké, na každú stranu navŕtajte diery. Zožeňte si dajme tomu 2x 2 metre 8mm repky(závisí na tom, aký dlhý rebrík chcete mať) a na jeden koniec každej spravte uzol. Navlečte jednu urezanú priečku, cez dierky na obe repky a o nejakých 30 cm vyšie spravte zas uzol, navlečte ďalšiu priečku, atď.. na konci treba už iba obe repky zviazať tak, aby sa dali cvaknúť do karabíny. A rebrík je na svete. Síce bude vyzerať trochu komicky, pri strete so skalou bude vydávať divné zvuky, a pokiaľ ste zrovna nerozrezali niekoľko tisícový rafík, tak bude asi aj čosi vážiť.. ale na začiatok to bude stačiť. Pri použití duralových trubiek treba myslieť na to, že kov sa občas aj láme a trubkami nezabudnúť prevliecť pre istotu tenšiu repku, ktorá sa naviaže na bočné lanká.
Niečo podobné sa dá ušiť aj z popruhov, ale to si už vyžaduje trochu trpezlivosti, pevné nervy a šičského umenia. Popruhy stačia tie stredne tvrdé, čo sa používajú na Treksport batohoch, šírka 25mm(predávajú ich v Rempe alebo v Treklande). Niť môže byť buď ľanová(do stroja nevlezie, skôr na ručné šitie), mäsiarska(ťažšie sa zháňa, veľmi pevná), alebo čalunícka (v bežných obchodoch sa ťažšie zháňa, majú ju napríklad v Rempe, ale je drahá jak sviňa). Poslúžia aj dobré kombinačky..:)
Dobré rebríky za dobré ceny sa dajú zohnať aj v Čechách v Sunsporte.
A pokiaľ sa vám nepozdáva ani jedna z možností a máte trochu viac sily, u deda na záhrade sa určite nájde aj nejaká stará drevená ozruta..

vpravo 2 fifi háčiky, vľavo skyhooky (viď nižšie)Vpravo 2 fifi háčiky,
vľavo skyhooky (viď nižšie)

Fifi háčik - vyzerá ako sfetovaný morský koník. Predáva sa buď už s našitou slučkou (BD) alebo bez nej (Kong, Cassin..). Cena sa pohybuje okolo 200-300 Sk. Býva upevnený k sedáku už spomenutou slučkou. Vo vrchnej časti je malé očko, ktoré sa niekedy používalo na vyťahovanie rebríkov. Ja tam mám asi 10 cm dlhú repku, ktorá mi umožňuje jeho ľahšie vyťahovanie z daisychainu, ak mám obe ruky plné a v ústach práve nemám cigu..:))
Niekto používa radšej expresku alebo karabínu, po chvíli lezenia ale pochopíte, že fifi je oveľa lepší.
Rukavice Nákolenačky – Tak ako budete otlačení zo sedáku, tak budete mať aj dobité kolená z neustáleho sa opierania o skalu. Myslím, že k tomu netreba viac dodať.
Rukavice – najlepšie s urezanými prstami (na rukaviciach samozrejme). Lebo tak ako budete mať dobité kolená bez nákolenačiek, tak budete mať aj dobité hánky, dopálené dlane a rozflákané brušká bez rukavíc z neustálej manipulácie s matrošom. Stačia klasické robotnícke za cca 30 šušňov.
A ešte hlavne kopec trpezlivosti !!!!!

Ako na to
No dobre, všetko ste si už zohnali, vyhodili za to kopec prachov, tak čo stým teraz.. Na sedák si pripevnite oba daisychainy a fifiháčik. Na druhý koniec každého daisychainu cvaknite karabínu a do nej rebrík/rebríky, podľa toho koľko ich máte. Niekto do karabíny zvykne cvaknúť aj ďalší fifi háčik, čím sa umožňuje lepšia manipulácia, hlavne pri odliezaní - netreba sa vycvakávať, stačí iba "prezvoniť" daisychain a pokračovať v lezení.
Potom na seba treba navešať kopec haraburdia, expresov, skôb, čokov, atď.. a sme pripravení začať hákovať.

Moravská cesta A3- v Kostoleckej tiesHave v podaní autoraMoravská cesta A3- v Kostoleckej
tiesňave v podaní autora

Prvolezec
Spôsob, ktorý teraz popíšem, je spôsob, ktorý používam ja a vraj tak lezú aj Amíci. Okrem toho ešte existujú určite aj iné, lepšie aj horšie, ale s tými nemám skúsenosti. Princíp je ale v podstate rovnaký.

Stojíš na zemi. Zbadáš nejaké istenie, na začiatok dajme tomu nit. Cvakneš si doňho expres, doňho daisychain(do vrchnej karabíny, nie do tej kam sa cvaká lano), nohami si nastúpaš v rebríkoch, rukami sa pridŕžaš, tak aby si sa čo najlepšie dokázal postaviť a fifi háčikom sa "fifneš" do karabíny v nite. Ak sa ti hneď nepodarilo dostať sa až na túto úroveň, nič sa nestalo, oká v daisychaine sú tam na to. Tak sa teda fifneš do oka, kam ti dočiahne fifi (čím vyššie tým lepšie) a odsadneš si doňho. Dáš nohy vyššie, znovu sa postavíš a teraz už snáď dosiahne háčik až do istenia.
Sedíš v tom istení, už si doňho cvakol aj istiace lano a pozeráš nad seba. Zbadáš peknú špárku na dvojkového čoka, ale zdá sa ti trochu ďaleko a zo sedu ju nedočiahneš. A tu sa dostávame k podstate celého hákovania.. Pekne sa teda postavíš čo najvyšie v rebríkoch, skontroluješ fifi, či ti dobre drží (občas sa tá sviňa zvykne vyvliecť), nacapíš sa na skalu a pekne sa postavíš(Znie to tak ľahko..). Čok, ktorý si si predtým pripravil, držíš v jednej ruke, druhou sa niekde pridržiavaš. A takto sa dostaneš až k tej vysnenej špáre, kam ho založíš. Ak si sa ešte predtým nepoistil a necvakol ho aj s expreskou do daisychainu, sprav tak teraz. Lano tam zatiaľ necvakaj! Sadni si naspäť do toho nitu.
Ten čok treba najprv vyskúšať. Rukou teda pár krát potiahni za rebrík, a ak sa ti zdá že drží, postav sa jednou nohou do rebríku (najlepšie do spodnej priečky - aby sa zmenšila dĺžka pádu v prípade vytrhnutia testovaného istenia) v tom čoku (druhou ostaň v nite), najprv ho zaťaž staticky a potom v ňom pár krát poskáč. Testovaním nemá zmysel stráviť viac ako 30 sekúnd.. ak drží tak drží..
Ak teda vydržal, vyfifni si háčik so spodného daisychainu, a fifni ho do toho, čo je cvaknutý v čoku. Odsadni si, nastúpaj si vyššie a fifni sa zas do expresu. Spodný daisy si vycvakni, prehoď si ho cez rameno, alebo ho iba voľne spusti pod seba, ale hlavne si dávaj bacha, nech sa ti nepopletie medzi ostatné haraburdy!
Zas sa pozrieš nad seba, zbadáš ďalšiu špáru na frenda, a urobíš to isté, čo z nitu do čoku. A takto pokračuješ až kým sa z toho úple nezblázniš.
Treba si dávať pozor ešte na jednu vec: istiace lano do práve založeného istenia necvakať hneď! Ak by sa totiž náhodou vytrhlo, dráha letu by sa predĺžila o ten kus lana, čo ide od predposledného istenia k poslednému a späť tam, kde sedíš, čo niekedy kľudne môžu byť aj 3 metre. Ja osobne cvakám do istenia lano až vtedy, keď z neho odchádzam do nasledujúceho. Toto samozrejme neplatí pre nity a bombové skoby, o ktorých vieš, že ťa nesklamú.

`tand by mal bye v~dy 
o najpreh>adnejaí a bezpe
ný Štand by mal byť vždy
čo najprehľadnejší a bezpečný

Po nejakej chvíli teda prídeš na štand a nevieš, čo so sebou. Ako prvé sa hlavne cvakni, poriadne sa predýchaj z predchádzajúcich zážitkov, napi sa a začni rozmýšľať nad tým, ako pomôžeš druholezcovi upratať ten bordel, čo si pod sebou nechal.
Ako druhú vec by si mal dať lezecké lano na fix, najlepšie celým lodným uzlom a dobré bude ho poistiť aj osmičkovým(pre metodikov). Nezabudni si medzi uzlom a sebou nechať nejakú vôlu, ktorú budeš potrebovať pre lepší pohyb na štande a pri ťahaní svine.

Druholezec
Ak teda ten smrad nad tebou zakričal, že "móóóžeš zrušíííť, mááááám onééé, štááánd!! Lezeckô lanô na fíííx!!", môžeš sa pomaly pripravovať na svoju úlohu. Pekne si priprav jumare, cvakni ich do lezeckého lana a pusti sa do roboty. Vyjumaruj k prvému isteniu, zruš ho, choď k ďalšiemu, zruš ho(poprip. vyber ho).. a takto pokračuj ďalej. Ak sa náhodou práve objaví nejaký traverz, tak to je celkom prúser.. na postup sú ti tu jumare zbytočné, ale aj tak ich nevycvakávaj, ostaň v nich, a na postup môžeš využiť založené istenia (Proste budeš normálne hákovať, len na druhom konci). Keď sedíš v tom ďalšom, tak to predošlé môžeš zrušiť, atď, až kým zas nebude možné jumarovať smerom hore. Takto je to najjednoduchšie, aj keď sú aj iné spôsoby.. ale na tie po čase každý príde sám..
Tak dojumaruješ až k štandu, k prvolezcovi, kde si potrasiete rukami a po zistení, že technické lezenie nie je nič pre vás, zlaníte dolu. Alebo si zoberieš ostávajúci matroš a pekne sa vydáš do ďaľšej dĺžky.
Jumarovanie ale nie je jediná možnosť druholezca. Jasné, že môže liezť aj na druhom konci a precvakávať sa z istenia do istenia, ale verte, že je to o dosť pomalšie. Iným prípadom sú veľké previsy a strechy, kedy má jumarovanie nulový význam. Vtedy iná možnosť, ako hákovanie druholezca neexistuje..
Celkom dobrou vecou je nahradiť jeden jumar Gri-Grinou. Jej výhoda je v tom, že lano v nej je uzavreté a na rozdiel od jumaru(ak nie je poistený) sa z nej nemá ako dostať. A o tom, ako vám dokáže spríjemniť nekonečné chvíle strávené pri nekonečnom istení ani nemusím písať.
Na záver ešte snáď len pre istotu dodám to, že počas celého lezenia, jumarovania a istenia by sa nemal ani druholezec, ani prvolezec odväzovať z istiaceho lana, náhoda je blbec, pamäť ešte väčší, tak prečo skončiť na úplnej blbosti.

Ehnko ako druholezec 
istí d:~ku a o
ividne ho to bavíEhnko ako druholezec čistí dĺžku
a očividne ho to baví

Ťahanie svinky
Nepýtajte sa ma prečo, ale neodlučiteľnou súčasťou technického lezenia je aj ťahanie svine. Nie že by všetci technický lezci boli ortodoxní mäsožrúti, alebo si len chceli spríjemniť chvíle v stene.. Sviňa je tlstý vypasený batoh, ktorý najprv treba odniesť k stene a aby toho nebolo málo, treba ho aj ťahať so sebou hore, keďže obsahuje kopec zbytočností, ktoré samozrejme budeme neskôr potrebovať.
A keďže lezenie s batohom nie je nič príjemné ani pri voľnom lezení, treba ho dostať zo štandu na štand nejakým iným spôsom. Predstava ťahania batohu čistými rukami je viac ako šialená a pri väčšej váhe takmer nemožná.
Pokiaľ náhodou nie ste Farky a nevlastníte každú Petzl prkotinu, v tomto prípade mám na mysli autoblokovaciu kladku Mini traxion, úplne si vystačíte s jednoduchou kladkou a 2 jumarmi.
Cvakni si karabínu s kladkou niekam do štandu, do nej cvakni karabínu s jedným naopak obráteným jumarom. Prevleč cez obe tieto veci lano, na ktorom je cvaknutá sviňa a na druhý koniec lana, čo ide od kladky, cvakni druhý jumar už v normálnej polohe. Celé to teda vyzerá takto: sviňa, od nej natiahnuté lano až k naopak otočenému jumaru, prechádzajúce cez kladku a cvaknuté do druhého jumaru. Do tohto treba cvaknúť (do spodného otvoru) rebríky s daisychainom a pustiť sa do roboty. Zaťažovaním druhého jumaru nohou nastáva nejaký fyzický zázrak a sviňa sa dáva do pohybu, pričom prvý jumar blokuje nabraté lano. Vhodné je ho ešte niečim zaťažiť, stačí trochou matrošu cvaknutého do poistného oka, aby sa jumar pri ťahu lana nevyťahoval hore. A ak náhodou nie je po ruke kladka, lano sa dá previesť aj cez karabínu, ale v tom prípade treba počítať s väčším trením.

Technické špeciality
Pri technike sa stretnete s všelijakými srandami používanými na postup, ktoré pri normálnom lezení príliš bežné nie sú. Patria sem hlavne háčiky, rurpy, jedničky, alu-/copperheady.

Skyhook v akciiSkyhook v akcii

Háčiky (alebo skyhooky) asi už videl každý minimálne na obrázku a predstavuje si, aký to musí byť adrenalínový nášup sedieť v niečom takom. Omyl! Podľa mňa je dobre založený, či skôr položený háčik jeden z najlepších prostriedkov, ako sa rýchlo a efektívne dostať o kúsok vyššie. Treba dávať trošku viacej pozor na zbytočné pohyby hlavne do strán a trochu menej dýchať, ináč nasleduje rýchla a neefektívna cesta smerom nadol..
Existujú približne 3 veľkosti, najmenší na úplne malé odštepy, stredný asi najuniverzálnejší na bežné police a najväčší, ktorý sa hodí tam, kam sú tie ostatné malé. Špecialitou je trojcípy háčik od BD, Talon, ktorý okrem háčiku najmenšieho rozmeru obsahuje aj taký s úzkym zobákom, vhodný na vkladanie do navŕtaných dierok.
Schubert si vo svojej knihe asi pohneval množstvo Yosemitských lezcov, keď napísal, že háčiky prilepené na skalu páskou(tzv. badhooky), nie sú vhodné ako postupové istenie. Možno má chalan z fyzického hľadiska pravdu, ale ako psychická podpora to určite postačí. Ja som takúto podporu skúšal síce iba 2 krát a určite je to príjemnejšie ako nič. A ešte niečo – háčiky sa netestujú skákaním(je to zbytočné), stačí pár krát potiahnuť za rebrík a ak tam ostane, tak by to malo byť v poriadku.

Hore roztlčený copperhead, dole sčasti zatlčený RURPHore roztlčený copperhead,
dole sčasti zatlčený RURP

Ďalšou srandou je RURP. Skobka veľkosti zastrúhanej desať koruny, vhodná do vlasových špárok. Na prvý pohľad odstrašujúca predstava, odsadnúť si do niečoho tak malého, ale aj dobre zabitý RURP sa na krátku chvíľu môže stať celkom dobrým spoločníkom. Pri odliezaní do ďalšieho istenia by sa doňho nemalo cvakať istiace lano - v prípade pádu sa aj tak skôr vytrhne a takto si aspoň ušetríte prácu pri ďalšom pokuse. Keďže sú celkom malé, rýchlejšie sa opotrebovávajú a životnosť jedného je tak max 5 zatlčení a 4 vytlčenia.
Do trochu širších vlasových špárok sú vhodné jedničky, skoby v tvare jednotky. Pri zaťažovaní je sila rozložená medzi zatlčenú čepeľ a o skalu sa opierajúci spodok, takže sú tiež celkom spoľahlivým prostriedkom na zaistenie. Black Diamond vyrába trochu zmenšenú verziu – Bird beak.
Predstavte si čok, ktorý roztlčete v nejakej plytkej špárke, do ktorej nič iné nevlezie. Tak presne na toto slúžia Alu-/Copperheady. V obchodoch u nás sa kúpiť nedajú, vraj najbližšie v Maďarsku, preto si ich väčšina vyrába. Stačí si zohnať medenú alebo hliníkovú trubku s priemerom tak +-1 cm, narezať na x cm kúsky(závisí od veľkosti), stredom navŕtať dieru, prepachať ocelové lanko, kombinačkami po bokoch stlačiť a head je na svete. Roztĺka sa pomocou dlátka a ak náhodou žiadne nie je po ruke, stačí aj nejaká pevnejšia skoba.

Voľakedy neexistovali frendy,
tak ich nahradzovali drevené kliny

Klasifikácia
K tej už niečo napísal Chose vo svojom všeobecnom prehľade, tak sa k tomu už asi netreba nejako vracať. Existuje nejaké A1, ktoré je celkom leziteľné a existuje nejaké A5, na ktoré už treba okrem lezenia dokonale ovládať umenie meditácie a levitácie. K tomu asi toľko.

No a ako tak nad tým rozmýšľam, zdá sa mi, že už som vyčerpal skoro všetko, čo som mohol o hákovaní napísať. Prioritou by asi aj naďalej malo ostať voľné lezenie, jednak je príjemnejšie, jednoduchšie a rýchlejšie, ale niekedy sa proste ináč nedá. Tak si to teda užite, dávajte si pri tom bacha a dajte už konečne niekto v robote výpoveď, nech mám s kým cez týždeň liezť!
A keby mal niekto ešte nejaké otázky, nech sa mi kľudne ozve.

Niečo o technickom lezení sa dá nájsť aj tu:
http://www.planetfear.com/climbing/features/howto/bigwall/bigwall.html
http://www.fishproducts.com/howto/howto.html
a nejaké triky a vylepšenia tu:
http://www.climbing.com/techtips/aid
Všetko bohužiaľ (ako pre koho) iba v Angličtine.

remo



[Aktuálna známka: 1,54]
hodnotenie lnku (ako v kole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: remo | Počet komentárov: 17 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok | Zdroj: majo )

Web site powered by phpRS