Dnes je 27. 06. 2019   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom1130590
Jn2752
Dnes38

Krátka správa z behu Devín - Bratislava
Zverejnené 07. 04. 2003 (3309 × prečítané)

V nedeľu sa pár ľudí z klubu zúčastnilo športovo-masochistickej akcie nazvanej Beh Devín-Bratislava (12,3 km).

Aktívni registrovaní účastníci boli Miki, Rado, Hanka a Matiak (o ostatných neviem), čiastočne aktívni neregistrovaní Evička, Maro a Jirko. Zvyšok neaktívnych neregistrovaných ich obťažoval z cieľa telefonátmi...

Akcia prebiehala pokojne a dôstojne, žiadne problémy som nezaregistroval až na jedného opozdilca, ktorý sa rozbehával niekde pri devínskom brale a keď dorazil na miesto štartu bol zjavne zneistený tým, že tam už nikoho niet.

Ja som čakal na Evičku, ktorá prišla na bicykli vďaka silnému vetru trocha neskôr, takže sme začali stíhať Mikiho (na Hanku s Radom som si peši netrúfal...) asi 7-8 minút po štarte. Našou úlohou bola viac-menej podpora Mikiho. Ale keď som ho konečne dobehol (prevažne rýchlym striedaním nôh a čiastočne aj pomocou Jirkovej Felicie) zistil som že podporu má zabezpečenú. Vedľa neho išlo auto Maltézkeho Kríža, za ním policajný bavorák, za bavorákom autobus s pohodlnými sedadlami a za tým všetkým ešte kolóna áut, zjavne samí priaznivci cestného behu...

Miki si bežal ako keby sa nechumelilo (aj ked v cieli sa už chumelilo poriadne - doslova). Nerozhodila ho ani zjavná podpásovka neznámych indivíduí pri ceste, nech sa na to vykašle a ide s nimi na pivo. Mikiho ciele boli zjavne vyššie a to CIEĽ. Ten nakoniec dosiahol s časom niečo cez 1:33 a tým pravdepodobne prekvapil aj seba samého (a to by som bol ešte zvedavý na prekvapenie personálu popradskej nemocnice), keďže pôvodne by bol spokojný s každým časom pod 2 hodiny.

A ako skončili ostatní? Rado mal v cieli čas okolo 0:59, Hanka 1:03.

Fotky z pretekov, ktoré robila Evička a ja sa poflakujú niekde v okolí tohoto textu.

maro
PS: Nezainteresovaným odporúčam aj tento príspevok


Slovo má Miki:

Dobiehal som do ciela tohoto uz jedineho behu ktoreho sa zucastnujem po 20-ty raz. Moja spokojnost vzdy zavisela od dosiahnutych casov a cim som bol nespokojnejsi, tym som si daval vacsie zavazky do buducna. Tento rok som mal jediny ciel dojst do ciela a neprerusit si seriu ucasti. V najtajnesom kutku duse som snival, ze to bude pod dve hodiny. Klasicke horolezecke blaznive napady
Toho roku som bol v cieli urcite najstastnejsi clovek, za co dakujem vsetkym co ma podporovali pocas mojho neurciteho pohybu do ciela. Neviem ci je to dobre alebo spravne, ale na znak vdaky hore nemenovanym by som napisal nasledovnu myslienku:
Kamarati Ta neodhovaraju od Tvojich sialenych napadov, ale pomahaju
Ti ich realizovat tak, aby si to prezil v zdravi.

miki


Miki kúsok za Devínom

Tu mi Miki skoro ušiel zo záberu

Ukrajujeme meter za metrom

Most Lafranconi

Nábrežie

Blíži sa Nový Most

Hviezdoslavovo námestie

Hanka by Mikiho dotiahla do cieľa aj keby nechcel

Miki v cieli!

Posledné foto z preteku

Takto vyzerá pocit z dobre odvedenej práce



Súvisiace články:
5 + 1 alebo opäť o snoch. (19.11.2013)
Ako sme šli do Bavely (10.01.2010)
Ako som prestal byť v riti. (01.06.2004)
Mikiho príbeh (28.03.2003)

[Aktuálna známka: 0]
hodnotenie článku (ako v škole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: maro | Počet komentárov: 2 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok | Zdroj: maro, miki, evička )

Web site powered by phpRS