Dnes je 24. 06. 2018   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom994300
Jn6907
Dnes183

Hokejka
Zverejnené 18. 02. 2003 (2911 × prečítané)

Výstup ocenený ako najhodnotnejší výstup v našom klube za rok 2002.

Hokejka VI+: F. Plšek, V. Zachoval, 22.8.1950

4.10.2002 Michal Tarčík. Viktor Vaculčík
6 hod. 20 min. (11:57 – 18:17 SEČ)
10 dĺžok (originálne 9): 1.dl. III, 2.dl. V, 3.dl. IV, 4.dl. V+ (Kríž), 5.dl. V, 6.dl. VI+ (Hokejka), 7.dl. VI, 8.dl. V/V+, 9.dl. III, 10.dl. V, dolez I-II po snehu a skale free solo na stanicu lanovky (bivak na gauči).

Hokejka - cesta č. 9

Po oslave Viktorovej dvadsiatky (vždy som tvrdil, že je to starý dedo) sme sa vo štvrtok 3.10.2002 midnight train-om vypravili do Tatier. Mierne dolámaní o hodinu skôr ako bolo pôvodne očakávané sme o 4:30 vypadli z vlaku.

Prvá hypermoderná TEŽ nás doviezla do Smokovca, odkiaľ sme z temnôt po dráhe zubačky, neustále očakávajúc kedy nás zrazí, uvítali východ Oskara na magistrále. Ešte zopár ťažkých krokov obtiažnosti CH nás doviedlo na Skalnaté pleso. Tu nám však nikto nechcel prichýliť naše vzácne polovičky – batohy, nakoniec sa však nad nami zľutoval ujo lanovkár a na dôvažok nás aj vyviezol do Lomnického sedla. Odtiaľ spolu s ďalšími kolegami sme chvíľu spolu stúpali, kým sa naše cesty nerozdelili.

Troma zlaňákmi (najprv z reťaze, potom z borháku a nakoniec z kyvotavého nitu – všetko tu ide dolu vodou) sme zlanili do krásnej babej zimy, silne pripomínajúcej film Hmly z Avalonu... V tomto neodolateľnom počasí a teple (-1 až +2°C) načína o 11:57 Viktor prvú dĺžku. Tá síce bola len za III, avšak nebola zadarmo, vyžadujúc nádherné sokolíkovanie miestami vo vlhkej špáre. Súženie ukončil štand s dvoma borhákmi. Ďalšia dĺžka za IV patrí Mišovi. Urobí prešah, noha ide skoro až k ruke, potom chytí oblý bočák čo je tiež veľmi ťažké, urobí zopár ľahkých krokov kým po dlhom hľadaní necvakne ďalší borhákový štand (borháky trochu splývali so skalou).

Pokračuje Viktor, nažhavený z toľkého slastného lezenia chytí lano a vyplazí sa položenou platňou za IV za osem minút bez medziistenia na provizórny štand, keďže sa mu ten borhákový zanovito odmieta ukázať.

Pokračuje Mišo – najprv zlezie pár metrov dole, cvakne si objavený borhákový štand a nalezie do Kríža za V+, dlhého 30 metrov. Lezenie je skvostné, vyžadujúce precíznosť nôh i prešahov. Lano miznúce v hmle vyzeralo fantasticky, navodzujúce priam Karakorumské podmienky. Viktor ho nasleduje s 6 kilovým batohom, ktorý akiste zvýšil obtiažnosť aspoň na V+/VI-, nakoniec sa po dlhšom utrpení a mierne necitlivými prstami dostáva k Mišovi a okamžite pokračuje na ďalší štand čoraz mokrejšími platňami za V, odkázaný zväčša len na trenie lezečiek.

Ďalšia dĺžka je Mišova. Nádhernými atletickými prešahmi a úplnou ľahkosťou prelieza previs a pokračuje po menších peripetiách so zamrznutou platňou na štand, z ktorého mi druhým (fixným) lanom zoberie ošípané...

Jeho kolega zisťuje, že málo zhyboval a len rýchle striedavé používanie backe step-ov a prešahov mu umožňuje dostať sa na hranici pádu na hranu, odkiaľ nalieza do zaľadnenej stienky. Mišove rady ohľadne voľby chytov sú zbytočné – už nič necíti.Po menšom rozmrazení údov na štande nalieza Viktor menším variantom zľava (keďže pôvodny trojmetrový komínik je čierny, mokrý a slizký) do päťmetrovej platničky. Skvostným, aspoň päťmetrovým odlezom od starého hrdzavého kruhu zatlčeného ešte dohora, lezie nádhernými šestkovými krokmi náročnými na prácu nôh do zárezu a ním ďalších 10-15 metrov úžasnými krokmi na rozpor na trenie na štand. Túto siedmu dĺžku sme preliezli po necelých štyroch hodinách po nástupe do cesty. Čakala nás už len jedna dĺžka za V, toľko nákres avšak ako raz povedal jeden múdry muž: „len plány sú dokonalé...“.

Dráma začína. Viktor nalieza do ôsmej dĺžky, v úvodnom previse bez možnosti zaistenia chytá madlo na jeden prst a nepríjemným vyvážením sa dostáva neustálym šomraním vyššie.. Ďalšia prekážka, 6 metrov vysoký čierny mokrý zárez ho však ohromí – toto teda veru nečakal. Keďže sa nevenuje vodáctvu, rozhodol sa pre oblez sprava cez mokrú platničku za V/V+, kde robí opäť už skoro obligátny šesť metrový odlez k dobrému friendu a krutými krokmi dosahuje čok, ktorý tam zanechal akýsi predchodca a štanduje na malej poličke. Pocit je to skľučujúci, všade navôkol príkre steny, prakticky len s jedným možným únikom preč zo steny – nevábnym mokrým komínom rovno hore.

Akonáhle Mišo s batohom dolezia a začne ma istiť, traverzujem mokrú trojkovú platničku a nachádzam borhákový štand. Rýchlo preštandíme a naliezam. Dohodli sme sa, že ak tam nebude skoba, tak Mišo volá hore na vrchol. Nakoniec z toho nič nebolo (ako mi o dva mesiace neskôr Mišo povedal, nebolo by z toho nič aj keby som skobu nenašiel – nechytil signál), skobu som našiel, dokonca tri a ťažkým lezením za V sa dostávame na koniec päťmetrového komína kde mi všetko zamrzne, takže sa neviem pohnúť ani hore, ani dole. V mojom váhaní však nemôžem ostať večne a tak sa opatrnými krokmi dostávam do pokračovania v podobe komína, ktorého slizké steny mi poskytujú neustálu rozkoš a mokrotu. Po dlhšom súžení dosahujem posledný štand na borháku. Utrpenie zďaleka nekončí. 15 minút istím Miša miestami stojac na snehovom poli v o číslo menších lezačkách. O 18:17 Mišo dolieza. Až teraz si pomaly uvedomujeme, že sa nám splnil skoro až neskutočný sen – preliezli sme Hokejku!

Pod čoraz väčšmi tmavnúcou oblohou prichádzame bez svetiel na vrchol, kde sa nás ujme istý pán, vďaka čomu bivakujem v teple na gaučoch. Ďalšie ráno – biele peklo Čangdžinu, teplota –14°C, vietor ako v Kórei, zostup po zľadovatených reťaziach a skalách sa premenil v heroický výkon, prekonávajúc tak i krížnik Potemkin. Náš pôvodný plán vyliezť obrovský kút na Kežmarák zavrhujeme, poveternostné podmienky, ako i stav našich schátralých schránok nevzbudzujú pravdepodobnosť úspechu. Unavenými krokmi dokráčame k plesu po batohy, dáme si menší piknik obklopený kŕdľom hladných krvilačných ceprov (stretli sme jednu žienku vo vysokých opätkoch a kostýme, pri pohľade na ňu sme nevedeli či sa máme smiať a či plakať) a spúšťame sa lanovkou do tak milovanej civilizácie, ktorá nás však onedlho omrzí , poskytujúc tak dôvod na ďalšie dobrodružstvo v drsných a tak nádherných horách.

M.T., V.V.



[Aktuálna známka: 1,00]
hodnotenie lnku (ako v kole)   <--1 2 3 4 5 -->   

( Celý článok | Autor: viktor | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok | Zdroj: viktor )

Web site powered by phpRS