Adlitzgräben na sucho

Autor: Lukas Messner Gubani (mailto:@), Téma: Kde sme boli
Vydané dňa 16. 03. 2014 (1715 × prečítané)




Vo februári som spolu s Martinom a Monikou vyrazil obzrieť drytool-ový sektor do neďalekého Adlitzgräbenu. Väčšina ho pozná ako oblasť vhodnú na skalolezenie s vytrvalostnými cestami o dĺžkach pohybujúcich sa okolo 50 metrov a v stupnici od VI a viac. Mne sa však dostala informácia, že nedávno tam miestni vytvorili aj drytool-ový sektor MIXEDLAND. Podľa sprievodcu sa tam nachádza osem ciest od M6+ až do M9-. Pre mňa sú to ešte vysoké čísla, ale tu najľahšiu si trúfnem natiahnuť a možno skúsim aj druhu najľahšiu.

Po príjazde na parkovisko začína povestná groteska o hľadaní sektoru. Blúdime cez všetky sektory, študujeme popis v sprievodcovi, ale márne. Tak si Martin vyskúša zaliezť v lezkách. Na pohľad odhadujeme obtiažnosť na lezitelnú. Trosku posnežuje, ale teplota je prívetivá. Žiaľ bez predošlého rozliezania tuhnú prsty a Martin odsadá. Tiež si vyskúšam na hornom lane v Baturach, lebo lezky som nechal doma. Martin pridá ešte jednu cestu pri ceste. Tam sa stretáme s miestnymi borcami, ktorí nám poradia kde sa nachádza MIXEDLAND. Keď to nájdeme sa začneme smiať, lebo sme šli okolo neho autom a tiež sme ho obliehali aj peso z každej strany.



Pozerám sa do sprievodcu a snažím sa nájsť vybratú cestu, ale nech pozerám ako pozerám, museli tu pribudnúť ďalšie cesty a varianty. Z ôsmych ciest tam nachádzam takých 15 s charakterom prevažne previsnutým a vytrvalostným. S malou dušičkou vybaľujem zbrane, mačky, čačky a púšťam sa do najľahšej cesty. Nástup veľmi zaujímavý, zbraň do dierky na páku s príťahom až pod pás a potom náčah na ďalšiu dierku. Potom to už nasleduje po systéme políc. Na každej polici samy piesok, hlina a čo ja viem čo ešte. Napriek tomu lezenie je veľmi pekné. V hornej časti cesty sa strácam. Dlho som neliezol, takže nenachádzam rezervu a musím odsadať. V záverečnom previse opäť odsadávam a skúšam kade by to šlo. Keď nachádzam riešenie dostávam sa k poslednému nitu, kde mi dochádza, že som zrejme v inej ceste, lebo jeden zlaňák je moc vľavo a druhý moc vpravo a aj keď ešte nemám toľko skúsenosti s mixovou stupnicou nezdá sa mi, že by to bolo M6+. Náhle mi nohy vystrelia, visím na jednom cepíne, tak ho rýchlo chytím oboma rukami a urobím zhyb a odsadnem si. Sila by bola, ale nie to vytrvalosti. Takže nabudúce.



V marci opäť prichádzame už len s Monikou. Skúšam opäť záverečný previs, ale nie priamo, skúšam ho traverzom vľavo, ale aj to nie je zadarmo. Ale ten zaver k zlaňáku už ide. Potom si to skúšam ešte raz na hornom, ale nech dumám ako dumám stále neviem kade to prvovýstupca myslel. Napriek tomu to považujem za dobru skúsenosť a teším sa keď sem prídem o rok lepšie pripravený a snáď si trúfnem aj na nejaké M7.