Láďové skaly

Dve skaly z Troch Stodôlok (ktorých je mimochom v skutočnoti sedem) prezývame Ládove skaly. Na Hikingu ich môžete najsť aj pod označením Lacove skaly. Nie je to celkom správne označenie, Láďovi sme vraveli Láďa a nie Laco.

Prvý pohľad

Na jar roku 1975 robil HO TJ Lokomotíva Bratislava nočný pochod a denné lezenie z Bratislavy na Jastrabie skaly nad Sološnicou. Bivakovali sme v Starom panskom dome na vtedy ešte červenej značke pod Taricovými skalami .
Ráno som šiel preskumať terén na hlavnom hrebeni a pozrieť skaly . Skaly ma veru neočarili, ale veže za Vysokou ma presvedčili, že sa tam musím prísť ešte niekedy pozrieť.

To “ešte niekedy” nastalo až o desať rokov, keď ma Láďa pozval, že mi ukáže skaly nad chatou TJ Vinohrady BSP na Vývrati. Skaly boli zaujímavé a tak som rád prijal pozvanie stráviť Veľkú noc 1987 na oddielovej chate. Kým naše manželky robili turistiku po okolí, my sme robili prvovýstupy:

Popis: Nákres ciest vo vrcholovej knižke.

Spomienka

Keď sme boli na jar roku 1989 s Janom Ďuranom čakať na Bratislavskom letisku jedného známeho horolezca, stretli sme Láďu veľkou batožinou a s Janovíčkom.
“A kamže sa ty poberáš ?” spýtal som sa ho.
“Ideme na Kaukaz.”
“S akou výpravou?”
“My sme výprava, Janovíček je vedúci a ja som účastník.”
Popriali sme im štastnú cestu a vela zdaru. Odvtedy sme ich už nevideli. Láďa sa stratil v hmle pri solo výstupe, (alebo zostupe?) na Elbrus a Janovíčkovi, keď ho šiel na druhý deň hľadať, sa uvoľnila mačka a zabil sa. Telo Láďu nikdy nenašli. Zrejme tam odpočívava v pokoji na Elbruse.

Na jeho pamiatku sme dvom skalám, na ktoré urobil Láďa prvovýstupy začali vravieť Láďove skaly. Stalo sa tradíciou tam chodiť začiatkom novembra na pamiatku zosnulých a zapáliť sviečky ako spomienku na Ladislava Odstrčila a aj iních horolezcov, ktorí zahynuli na horách. K tejto tradícii sa pridali aj kamaráti z Alpin Clubu Lokomotíva Bratislava.