Hochkönig

Hochkönig sa nachádza asi 70km pod Salzburgom, cesta nám trvala asi štyri hodiny. Parkovisko nad Arthurhausom bolo poloprázdne. Parkujeme a ostávame sa vyhrievať na karimatkách. Po zotmení začalo popŕchať, tak budujeme prístrešok z Mišovho auta, Peťovej celty, mojich turistických paličiek a šnúrok od stanu. Leje veru poriadne,  náladu nám to však neberie. Na noc staviame s Branom stan, Peťo bivakuje a Mišo autuje. Ráno skoro vstávame, balíme, berieme veci na lezenie a stúpame pre mňa už známou cestou.
Na dnes sme vybrali neúspešný projekt minulého roka Das Leben ist schon. Nástup je krásna dvojhodinová túra po turistickej značke, ktorá mieri okolo Mitterfeldalm na Matrashaus a Hochkönig. Po čase sa zo značeného chodníka odbočí doprava a prehopsá cez lúčky a roklinky k Östliche Schoberplatte (2666m). Je nádherne fotogenická. Cestou sme narazili na snehový jazyk, kde Braňo neváha a chladí sa. Je pekelné teplo. Pod nástup prichádzame práve včas. V priebehu pár minút prichádzajú ďalší lezci. Český párik sa hotuje za nami. Rakúšania keď vidia toľko ľudí, tak to vzdávajú a idú pohľadať niečo iné.

Prvá dĺžka za 5+ napovedá akože to bude ďalej. Parádny drsný vápenec pripomínajúci Paklenicu, Steile platten, schuppen, plattenkamin a wasserrillen. Hodnotenie na úrovni, žiadne ulievanie, treba sa sústrediť a ide to. Plattenkamin sa ťažko predstavuje a o to horšie opisuje, ale naozaj tam je. V piatej dĺžke treba traverzovať cez snehové pole. Lezečky na to netreba, kto ma žirafu, používa ju namiesto cepínov. Veľmi zábavné a studené.
Nasleduje štyri a pol dĺžky na vrchol s kľúčovou za 6+. Prvé dve sú pekné, chytovaté platne. Tretia začína miernym traverzom doľava, potom zas naspať a po šupinách k ďalšiemu štandu. Pekne kroky, trochu naťahovacie. Braňo vyhopká ako nič (čítaj ako obyčajne), ja za ním. Ďalšia dĺžka sa mi bude navždy spájať s touto cestou. Nad policou pozriem nahor a vidím dvojkoľajku. Nič okrem dvoch “wasserillen“ a v diaľke nad nimi nit. V ďalšej diaľke ďalší. Púšťam sa do toho z rešpektom, skúšam čo zaberie a keď konečne nájdem správnu techniku, dvojkoľajka sa mení na jednokoľajku. Prvovýstupcom sa to zdalo asi monotónne a správne preradili na jednu koľaj. Ja ten pocit zdieľam až teraz, spolu so spomienkovým optimizmom. Leziem este pár metrov a kde nachádzam štand. Luxusná dĺžka. Braňo odlieza už iba kúsok a nachádza zlaňovací štand, kde stretáme Misa s Peťom.

Namiesto zlaňovania sa dohadujeme o prechádzke na vrchol. Ukázala sa však o dosť dlhšia ako sme boli ochotný isť, tak sa po krátkom oddychu na predvrchole vraciame, osedlávame a zlaňujeme až k snehovému poľu. Odtiaľ už musíme zostupovú cestu pokročilo vyhľadávať. Pod nástupom berieme odložené batohy a uháňame na pivko. Mišo sa ospravedlňuje, je naozaj hladný a aby prežil nasadzuje triatlonové tempo a strácame ho z dohľadu. Onedlho sme však všetci spokojne na Mitterfeld Alm, kde dopĺňame energetické straty.
Na parkovisku nás čaká prekvápko. Pri Arthurhause sa koná lokálna fiesta. Mraky ľudí, áut, svetla do očí. Skúšame si dať jedno čapované, či nás to neuspi. Neuspalo, preto volíme ústup do lesíka. Ráno sa vraciame na parkovisko, opäť balíme potrebné a vyrážame na Mitterfeln Alm.
Po Das Leben ist schon sme sa zhodli, že pôjdeme skúsiť Asterix und Obelix auf dem weg nach Rom. Nástup kúsok od starého známeho značkovaného chodníka, ktorým treba isť ďalej ako deň predtým. V okolí je viacero leziteľných línii, uvidíme na mieste, či nebude nátresk. Cesta ubieha rýchlo aj nástup nachádzame bez problémov.
Včera išli prvý Mišo s Peťom, teraz ideme my s Branom. Začíname ľahšími dĺžkami, v ktorých to Braňa odtiahne do Idefixa. Bez väčších problémov sa však vraciame k správnej línii. Druha polovica cesty je omnoho zaujímavejšia. Najprv previsík, ktorý však vyzerá strašnejšie ako nakoniec je, potom pritvrdzuje spárkošupina mieriaca doprava, z ktorej sa po čase vybieha doľava. Stojím v kvetináči na štande, doberám Braňa a pozerám na skvost ktorý ho čaká. Vidím jeden chyt, smer kadiaľ liezť a platňu. Hladkú. S malými hrbolkami, rínkami a oblinkami.

O pár minút na to vidím ozajstné “na trenie”. Rukami aj nohami. Braňa povzbudzujem, je to borec cupitá stále vyššie. Bojuje naozaj poriadne a to je “len” VII- . Mišo s Peťom sú už pri mne a tiež neveriacky hľadajú nejaké chyty. Braňo dolieza na štand, idem to skontrolovať s tým trením. Začiatok celkom ide, potom už len trem a trem. Každú chvíľu čakám či sa šmyknem dole, ale ono to drží. Neviem ako dlho by som zbieral morál na prvom konci, ale na druhom sa mi dari. Misovi nechávam expresky v nitoch, nech má skrátené Hochkönigské vzdialenosti medzi isteniami. Platničky mám rád a toto bolo úžasné (zas ten spomienkový optimizmus). Čakáme na chlapcov. Mišo sa trochu potrápil, jeho to viac baví keď ma chyty, hoci aj v previse. Peťovi ale žiaria oči. Platničkár sa pozná.

Zlaňujeme Idefixom. Braňo ohmatáva skalu, pozerá kadiaľ by to šlo, evidentne sa mu Idefix páči. Komu by sa aj nepáčil? To čo sme mali teraz v poslednej dĺžke, je vedľa rozťahané po celej stene 🙂 . Určite sa vrátime. Čaká nás dlhá cesta domov, takže neotáľame a ponáhľame sa na naše base parkovisko. Hochkönig je úžasná oblasť. Máme za sebou komplexné dobrodružstvo s dlhým nástupom a zostupom, dvoma krásnymi cestami a s bonusom pre každého. O rok sme späť. Viacej obrázkov nájdete tu.