Karbunkuuuulo

Sobotný príchod o tretej poobede nám už nedával veľký priestor na dlhšiu túru. Dostali sme tie najlepšie fleky v podkroví o ktoré sme sa delili s maďarskými horalmi, takže „tichá domácnosť v podkroví“. Narýchlo ešte naskakujeme na lyže – smer Kopské sedlo, kde sa nám odokrýva pekná stráň Hlúpeho, na vrchol to ale nešlo, postavili sa nám do cesty terénkozy, ktoré sme nechceli rušiť v požieraní zmrzlej trávy a točíme to na chatu.

Obr. Duško lapá po dychu; Duško s Michalom; Autor článku v Beliankach.

Pri večeri zisťujeme kto vlastne na chate je. Pri počte dvoch členov sa asi o klubovej akcii hovoriť nedá, ale aj tak ma veľmi prekvapí keď sa v jedálni objavila Betka. Pri pozeraní nového českého filmu „Ako skrotiť krokodýla“ Peťo vysloví záhadnú vetu: „Viete podľa čoho je nazvaný Karbunkulový hrebeň?“ Nielen že ten názov hrebeňa ani v najpodrobnejšej dostupnej mape nemôžeme nájsť, ale vysvetlenie pojmu od starého tatranského vlka sa nám zdá byť smiešne. Vraj „J#b*k“ a odvtedy veci v našich konverzáciách dostávajú prívlastky karbunkulové. Ďalší vývoj večera, keď sa k nám primiešajú dvaja Litovci ale nenasvedčuje, že ďalší deň podáme karbunkulový výkon. Na polnoc je naplánovaný výstup flaškou. Vrcholovému trojčlennému družstvu ale po dokončení výstupu odchádza aj jediná čelovka. Zjazd je bolestivý, ak si človek predstaví tmu, zmrznutý firn a zabudne na náhodne rozmiestnené karbunkuly v podobe menších stromčekov v okolí plesa. Ráno je zábavné sledovať stopy lyží vedúce priamo ku stromčeku, jeho polámané vetvičky a zárezy, o dva metre veľkú jamu v snehu a Michalové „stigmata“ po celom tele. Dušanovi sa podarilo stromček „prekročiť“ o svojej bolesti ale mlčí.

Obr. Michal potužený; Duško simuluje prechod stromčeka; Zákerný stromček č.2.

Plány o Kolovom štíte a malej zmrzlej doline končia zavretím Štoffanovej príručky a vyberáme sa na osvedčenú cestu do Baranieho sedla. Hory opäť prekvapujú a na oblohe ani jeden Karbunkulo. Slnko ale ešte nestihlo nalomiť tvrdý povrch žľabu, takže cesta na térynku je ako po rajbačke. Po hodinkovom opaľovaní sa pred chatou sa spytujeme samých seba, prečo sme to neotočili naspäť už v sedle a náš výstup pripomína vojakov vracajúcich sa z frontu. Jasné, že za to môže to silné slnko – karbunkulo. Zjazd naspäť k Brnčálke je vďaka nafúkanemu snehu perfektný.

Obr. Ranný set-up; Posledné metre do Baranieho sedla; Vrcholovka na Teryne.

Obr. V Baraňom sedle (v pozadí prostredný hrot); Nad Baraním, Víťazné družstvo (v pozadí Veľká zmrzlá dolina).

 

Večer dochádzajú ďalšie posily a chválabohu litovci sa niekde vytratili. Nočný výstup s Viktorom k flaške vďaka funkčným čelovkam už tentoraz nie je bolestný. Po návrate zisťujeme, že z nočnej oblievačky, na ktorú sa všetci tešili už nič nebude, kedže všetci sú už vytuhnutí. „Určite“ sú zničení z pokusov zdolať 20 DRU tyčiniek do minúty bez zapitia o čo sa snažili po večeri.
Pondelkové ráno budíček zabezpečí krik ženských. Robota musí byť urobená. Kuchynský drez nenecháva ženské suchými a veru ani Betku. Len nechápem, prečo odmietajú naše posledné kroky v ústrety, keď im dávame priestor aby sa vyzliekli do toho najnevyhnutnejšieho, vraj my to aj tak nespravíme….A tak sú všetky možné sušiaky ovešané mokrými vecami. Keď sme už prečesali všetky možné izby a rozmýšlali sme nad druhým kolom pre už schnúce dievčiny prišla nás pozrieť Sisa. Nechápala od bokomstojacého Miša privítanie – „Prišla si nevhod“ a už sa viezla. Ako zdvorilí mládenci sme jej museli poskytnúť náhradné oblečko. Ešte stále to ale nebolo ono a spokojní sme boli až keď Sisa v naších veciach pristála na hladine „tatralandie“. To bolo Karbonkuulo. Zasa sme sa museli zložiť na oblečnie. Ženská v Peťových veľkých rybyčkových boxerach vyzerá jednoducho super.

Obr. Aj Betka bude zdrava a krasna po cely nasledujuci rok; Popravisko; Sisa.

 

Aký by to bol Karbonkulový víkend bez zjazdu Karbonkulového hrebeňa a hor sa cez Červenú dolinu ku Belasej vežičke. Lyžba bola vynikajúca, karbonkulo na nás opäť vypekal. Nechápal som prečo ale vynikajúci lyžiar Mirec robil zastávky štýlom rozhodenia lyží, vraj vošiel do hlbokého snehu (v žlabe to isto).

Obr. Marus sa dostal do slepej uličky; Mirec so Sisou (v pozadí Jahňací), Výstup a zjazd z pod Belasej vežičky.

Neviem, či to bolo tým slnkom, alebo poslednou flachou becherovky, ktorú nám bolo ľúto brať naspäť, ale chalani sa rozhodli, že pre mňa bude najlepšie osvieženie vo vodách tatralandie. Vedel som že nemám šancu, a preto sa vyzliekam do nevyhnutného. Počas letu ešte stíham ako potápajúci sa titanic stiahnuť so sebou vyobliekaného Michala. Fleeceove bundy schnú dlho 🙂 . Karbonkulovia ale videli že vody tatralandie sú dobré a z kamarátstva skočili za mnou.

Obr. Tatralandia.

Takto sme si darovali ozdravovaciu a omladzovaciu kúru na následujúci rok. Ďakujem Brnča, bola si opät squelá, teším sa aj o rok.

Pozn.
Neoplatí sa snažiť piť zarovno chlapov z Litvy (majú predsa ruskú výchovu) tam, kde Slováci končia, oni ožívajú.
Po príchode domov som skutočne karbunkulový hrebeň našiel a Peťovi vzdávam veľký obdiv nad jeho znalosťami miestopisu Tatier (po vyše 140 vylezených cestách má na to aj nárok)

Obr. Game-over.

Carbuncle
A Staphylococcal skin infection which involves a hair follicle, often referred to as a boil or a furuncle. A group of boils is known as a carbuncle.
Symptoms and findings include a tender pea-sized (or larger), red nodule, may ooze pus or weep.
Treatment includes warm, wet compresses several times a day. Oral or topical antibiotics may be indicated in some cases. /zdroj: Internet/