Ako sme nevyliezli Mellodramu

Po krátkej porade, sa nakoniec rozhodujeme, že aj napriek našej skazenej nálade
ho ešte necháme chvíľu žiť, že už to asi aj tak všade stihol rozkecať a kto
by potom naše kladivá čistil od krvi.. A čo sa týka steny: Zodiac je už tiež
prelezený voľne a aj tak sa stále hákuje.

…koniec…
Pozerám na Mary ako postupne mizne Andrejovým pričinením za rohom, cvakám na
lano jumar a grigri, a púšťam sa na cestu hore. V tom sa na štand dovalí Silvio,
ktorý prvé dĺžky vybehol po fixoch a tie ostatné už pravdepodobne poznal, cvakne
sa a hodí úsmev od ucha k uchu.
„Počuj Silvo, aké ma byť počko?“, vyvalím hneď naňho. Kuká na mňa tými čiernymi
talošskými očami a polo-ústami/polo-rukami hovorí: „No, má pršať, veľa, veľa
pršat! Dnes večer má začať a má pršať, stále! Veľa!“ , „Aj zajtra?“ , „Hej,
aj zajtra, veľa pršať, veľa, veľa!“

„A dá sa stadeto zdrhnúť?“, „No nedá, šak nevidíš (ty debil), že ste odliezli
skoro 20 metrov doprava!? Môžte skúsiť hodiť pendel ďasích 20 metrov doprava
do Paradisa alebo skúsiť zlaniť do Vertical Holidays, ale to neviem či výjdu
laná. Ale ak chcete, mám z tohto štandu natiahnuté (úplne nové) fixy až na zem,
chcem si to tu skúšať so soloistom..“
Cez vysielačku volám Andreja: „Tady worel, tady worel.. “ a už ho oboznamujem
s novými skutočnosťami. Chvíľu váha, asi sa práve obzrel za seba na oblohu,
ktorá už celý deň neveští nič dobré a potom sa ozve „Poď vyčistiť dĺžku, nechaj
lano uviazané na štande, ideme dole!“

..a to ostatné medzi tým.
„Čo
som ja nejaký Viktor Beránek!?“ Sadám (Husajn) si do trávy, už asi stý krát
za posledných 10 minút a je to smutné, ale musím si priznať, že už fakt nevládzem.
Mary, naša +50 kilová sviňa, ma za nejaké tie 4 hodinky do kopca neskutočným
spôsobom zničila.
V tom sa spoza hrany objaví Andrej, už bez druhého 50 kilového telesa a na posledných
pár desiatok metrov ma odbremeňuje. Vraví, že dole to už bude ľahšie, že zjeme
potraviny, vypijeme pivá a tak.. Nech ale používam hocijaký vzorec alebo výpočet
vždy mi vyšlo, že sa zbavíme maximálne tak 8 kíl.. teda žiadna výhra.

Po
chvíľke oddychu v bivaku „hotel Qualido“, niečo tesne po pol tretej sa narýchlo
a naľahko zbalíme a vyrážame zafixovať prvé dĺžky. Tie tvorí krásna kútová špára,
ako vystrihnutá z Yosemitov, voľne za 7 alebo technicky za A1. Andrej sa rozhoduje
pre prvý variant, ale po chvíli svoje rozhodnutie v mokrých chytoch mení a tak
na štand dolieza štýlom ‘jeden frend pod sebou, v jednom sedím, jeden nad seba,
potom ten z pod seba von a nad seba, atď..’ Jednoducho povedané, celá špára
bola o #4 a #5 frende, ktoré sme mali z každého 2.. Iný osud nečaká na nasledujúcich
30 metroch ani mňa, s tým rozdielom, že som občas mohol zneužiť ešte aj naše
dve trojky.. Rýchlo popletiem na štande nejakého pavúka a frčíme dole.

„No táák, Majóó, vstávaj!“ Ja by som aj chcel, ale akosi sa mi to nedarí. Ta
včerajšia vynáška ma akosi zmastila. Je ale krásne ráno, ani oblak na oblohe
a tak už okolo jedenástej sedím na druhom štande a kukám Andrejovi na prdel,
ako zas levituje v tých nešťastných frendoch. Podomnou sa na mňa usmieva Mary,
vie prečo, sviňa jedna! Pomaly zaspávam za zvuku hučiaceho potoka, spievajúcich
vtákov, pofukujúceho vetra a… „Zrúúúúúúš! Póóóóóď!“

Predomnou, teda skôr vedľa mňa je prvá kľúčová dĺžka za A3. Vedľa mňa preto,
lebo sa začína 3 metrovým kyvadlom do erárneho RURPu. (Poznámka pre chronických
uťahovačov z mojej výšky: NIE! Nedočiahol som to zo štandu! ) Potom už iba 2
erárne skobky, dierka na háčik, háčik, nit a tam kde mali byť iba rivetky sú
už nity, ktoré tam pravdepodobne našróboval Silvio, pri svojom pokuse o voľný
prelez. Raz sa tam niekde v polovici so mnou skoro vytrhla skobka, tak som tam
použil pár mikrofrendov, potom som raz prehliadol dierku na háčik, tak som urobil
taký strašne dlhý prečah, že do teraz nechápem, ako som to vôbec mohol dočiahnuť.
Cakompak mi tých 50 metrov trvalo niečo cez 2 hodinky. Obtiažnosť maximálne
tak A2.

Andrej si v ďalšej dĺžke trochu mení klasifikáciu, a to čo malo byť za 7- prelieza
po háčikoch a čo malo byť za A2 prelieza voľne, pričom celkom funí a dole zhadzuje
veľké trsy trávy.
Čas nám celkom pokročil, a tak sa rozhodujeme rozložiť svoj 1. výškový tábor..;)
Tréning 2 dni pred odjazdom sa vyplatil, Hočimin sa tiež dal zjesť, tá plošina
je aj celkom pohodlná, „Smrdia mi nohy?“, „Strašne!“, obloha je plná hviezd,
pomaly zaspávam, keď v tom.. „Sakra Majo, ja som dolu hlavou“ ; a keďže sa mi
zo spacáku fakt už nechce, iba zavrčím: „Ser na to, aj ja..“, „OK.“
Po chvíli: „Ale ja som fakt dole hlavou!!“ No, asi to nebude nič príjemné, prinútil
som sa teda vysúkať z larvy, chvíľu sme posurfovali po posteli a už je lepšie.
„Díky.“

Najlepším
zážitkom z celého spania v stene je asi ranné kakanie (slovenský preklad: sranie).
Pozerať sa na stolicu (hovno), ako padá dole stenou a ako sa rozbíja a stále
rozpadá na menšie kúsky o každú policu, surfujúc na plošine, držiac sa iba nejakého
špagátiku, no to je na dlho.:)
Pekne po potrebe (vysratý), sa púšťam do 6 dĺžky vraj za 6+A2. Šestka vyzerá
celkom neleziteľne, preto sa rozhodujem radšej pre háčiky, potom malé kyvadlo
do frenda a asi 20 metrov po špárke prerušenej trávnatou policou až na ďaľší
štand. Tu Silviovi odpíjam z jeho odložených zásob vody, ten polliter sa stratí.
„Daj aj mne, však to si nevšimne..“

„Do riti, Majo, ja chcem ísť dole! Poďme!..“ Pozerám na Andreja, teda skôr
zas iba na jeho zadnicu a nechápem. „Andrej to sú moje slová, to ty nesmieš
hovoriť, to iba ja..!“ „Kašlem na to!! Sedím tu v posranom háčiku, 5 metrov
medzi mnou a tebou žiadne istenie, nadomnou žiadna perspektíva a čo je najhoršie
podomnou polica o ktorú si akurát tak zlámem členky! Ja tu nechcem byť!!“ Andrej
je ale bojovník, nakoniec si členky nedolámal a zbytok 50 metrovej dĺžky si
už iba vychutnával v háčikoch, frendoch a nitoch. No a aby som nezabudol, cestu
si po celý čas vychutnávala určite aj Mary; akoby aj nie, nič nerobila iba sa
stále o všetko obtierala, nechala sa ťahať a tvárila sa, že bez nej to proste
nejde.

Ďalšia
super dĺžka je tá ôsma. Položený 50 metrový špárokút za 5+ púšťa celkom pekne
až na 4 mokré metre, ktoré bolo treba háknuť. Asi najkrajšia dĺžka celej cesty.
Znie to síce hrozne, že o 5+ píšem, že ‘púšta celkom pekne‘, ale ono je to občas
celkom problém preladiť sa z hákovania na voľné neodistené lezenie. Frendy sme
sa ale počas tých 2 dní naučili zakladať s úplnou istotou, a tak napätie po
pár metroch opadá.

Rovnako sa asi cítil aj Andrej, keď 9. dĺžku, pôvodne za 5+A3 prelieza štýlom
‘založím, voľne odleziem, založím, sadnem.. atď’ a klasifikaćiu znížil tak na
A2 +nejaké voľné lezenie. Tým sme ušetrili kopec času, ale aj tak je už neskoro
a pomaly sa to schyluje k založeniu 2. tábora. Na tom sme sa dohodli ešte ráno,
preto odopínam svinku a pomaly ju púšťam Andrejovi do lana. V tom sa na štand
dovalí Silvio, no a ten zbytok už poznáte.

Jediný
háčik bol v tom, že chalanisko mal síce naťahané fixy až po zem, ale každých
20 metrov ich mal cvaknuté v exprese, keďže cesta sem-tam išla cik-cak a on
tam nechcel mať veľké pendle pri svojich sólopokusoch. To pre nás znamenalo
precvakávanie sa v každom istení, čo by na ľahko určite nebol až taký problém,
ale my sme sa okrem seba každý starali ešte o niečo.. Andrej o Mary a ja o posteľ,
naše laná a skoro všetok matroš.. Štvorhodinová odysea, počas ktorej som sa
každú minútu aspoň 100 krát zaprísahal, že končím s lezením, že budem robiť
hocičo, len nie liezť, nemala konca.. Sľuby sa slubujú, blázni sa radujú.:)

Na druhý deň samozrejme úplne polojasná obloha, mraky rozfúkal vietor, ktorý
sa celú noc nenudil a ja mám stochutí použiť to kladivo a skúsiť odolnosť Silviovej
telesnej schránky. Ešteže ostalo na nástupe s ostatným matrošom.
Napriek tomu že sa cítime ako špinavé handry a z prstov máme mrkvy a petržleny,
sa rozhodujeme ešte pre krátku 4 dĺžkovú cestu Qualifalise 7a+, ktorú vybojujeme
štýlom JTD (Jak to de), asi tak za 6c+ A0. A potom už iba cesta dole, pri ktorej
som si okrem Horkýžov slýžov, stále dookola, hlavne pri strate rovnováhy, opakoval
pozmenený výstrižok z pesničky od neviem koho: „Moja sviňa, si so mnou robí,
čo chce..atď “

Resumé:
1000 výškových metrov pod stenu – po ktorých Andrej povedal,
že radšej 2 krát Trnavskú stovku, ako toto ešte raz..
Mellodrama 6b A3 – 9 dĺžok z 13. (13.6 fix, 14.-15.6.2004)
Qualifalaise 7a+ – lezené ako 6c+A0 AF (16.6.2004)
1000 výškových metrov k autu – po ktorých Andrej povedal, že
radšej ešte raz hore ako ešte raz dole ..:)

remo