Dnes je 18. 01. 2018   | Počasie v Európe | Sprievodcovia | Weblinks | Download | Rozšírené vyhľadávanie    
  Články
Úvodná stránka
Kde sme boli
Metodika
Fotogalérie
Rady a tipy
Klubový život
EL LOCO
Pajštún
Najčítanejšie články
Ako písať články

  LokoFoto

  Fórum + odkazy
Fórum
Rýchle odkazy

  O nás
História klubu
Stanovy
Spomíname
Kontakt na nás

  Registrácia čitateľov
Ak máte záujem dostávať nové články na Váš email, zaregistrujte sa na odber noviniek.
Registrácia

  Počítadlo prístupov
Celkom945889
Janur5374
Dnes135

    Boli zobrazené 15 (z 122 nájdených) článkov.    

|0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|105-120|120-135|

Trnavská stovka 2013 – koniec ladných pohybov
(Mato Kino, Kde sme boli, 10.05.2014)
Nasledujú zozbierané spomienky účastníkov minuloročného pochodu, ktorý založili trnavskí horolezci a ktorý sa medzičasom prekvasil v legendu.

Monika & Juro Gelenekyovci

Po zime zvykneme s Monikou rozhýbať telo nejakou jarnou klasikou – jednodňovým zrýchleným presunom naľahko cez niektoré pohorie. Kombinujeme pri tom náznaky techník typu speed hiking, nordic walking alebo trail running s vlastnými „schopnosťami“, jednoducho povedané občas dole kopcom pobehneme.
Adlitzgräben na sucho
(Lukas Messner Gubani, Kde sme boli, 16.03.2014)
Vo februári som spolu s Martinom a Monikou vyrazil obzrieť drytool-ový sektor do neďalekého Adlitzgräbenu. Väčšina ho pozná ako oblasť vhodnú na skalolezenie s vytrvalostnými cestami o dĺžkach pohybujúcich sa okolo 50 metrov a v stupnici od VI a viac. Mne sa však dostala informácia, že nedávno tam miestni vytvorili aj drytool-ový sektor MIXEDLAND. Podľa sprievodcu sa tam nachádza osem ciest od M6+ až do M9-. Pre mňa sú to ešte vysoké čísla, ale tu najľahšiu si trúfnem natiahnuť a možno skúsim aj druhu najľahšiu.
5 + 1 alebo opäť o snoch.
(miki, Kde sme boli, 19.11.2013)
     Tí čo ma dobre poznajú, ja som MM, alebo aspoň vedia o mne to pravé orechové alebo skôr slivkové, si možno spomenú na moje MMM. Môj porevolučný sen nesúvisiaci s politikou, ale otvorenou hranicou a objavovanou vertikálnou slobodou – Mont Blanc, Matterhorn a Marmolada.
Trochu dlhší deň ako inokedy – Der längste Tag
(Hanka Gelenekyová, Kde sme boli, 05.08.2013)
Náš veľký výlet sa začal na jednom malom obyčajnom parkovisku. Možno až príliš malom a príliš obyčajnom na to, aby bolo hodné stáť na počiatku, ale tak to už raz býva. Plne naložení v zoskupení duo Peťovie (Korman a Šimonovič) a my s Tomášom, vyrazili sme prežiť náš najdlhší deň v živote, ktorý trval 30 hodín.
Peilstein – na prieskume
(Mato Kino, Kde sme boli, 15.07.2013)
Grussgott Kletterkammeraden! Tento článok v skratke popisuje vápencovú lezeckú oblasť Peilstein neďaleko Viedne – tučne a kvalitne oborhákovanú, s tisíckou ciest, vhodnou pre začiatočníckych skalkáristov, ale aj nadupancov a dokonca hromozvodistov.
Marcové rozliezanie v bulharskom Lakatniku
(Viola, Kde sme boli, 25.04.2013)
Hoci nám vrtošivý marec nedával veľké šance na lezecké úspechy, píšem vám krátku správu o pre nás až donedávna neznámej lezeckej oblasti v Bulharsku.
Dolomity 2012
(Peter Šimonovič, Kde sme boli, 16.02.2013)
Dolomity som prvýkrát navštívil v lete 2010. Po menej úspešnom účinkovaní v Kamnických alpách som sa pridal na zopár dní k Janke a jej partii, vybehol jednu feratu a videl prvýkrát Tre Cime. O rok neskôr sme s Mišom, Peťom a Viktorom strávili úžasné dva týždne v Misurine. Pre mňa to boli začiatky horského lezenia, od Viktora som sa snažil odpozorovať, kam všade sa dajú napchať cokofriendy. Za tie dva týždne sme si výborne zaliezli, Viktorovi sa plnili sny, pretože sme boli ochotný ísť všetko čo navrhol.
Jarné Chorvátsko
(Peter Šimonovič, Kde sme boli, 27.01.2013)
Klasické rozliezanie na Pajštúne malo ešte nádych poslednej lyžovačky. Človek sa nevie rozhodnúť či už je naozaj čas vybrať baterky z piepsu alebo nie. Plánovanie bolo mierne chaotické, ale nakoniec sme to zvládli na výbornú a v piatok dva strieborne šípy viezli k moru výbornú partiu v zložení Maťo, Heďa, Janka a Viol a Mišo, PeťoK, Braňo a ja.
Šnébergisti
(Mato Kino, Kde sme boli, 06.01.2013)
Čas je potrebné hodne rozdeľovať a nie je neobvyklé, keď nám ho čoraz menej zostáva na vertikálne radovánky. Preto neraz hľadáme ciele, za ktorými nie je nutné ďaleko cestovať, ale aj tak majú svoju pridanú hodnotu. Niečo podobné sa vo veľmi dobrej miere darí napĺňať peknej východorakúskej hore Schneeberg, hoci má len 2075 metrov.
Hochkönig
(Peter Šimonovič, Kde sme boli, 06.01.2013)
Vyrážame v piatok v chorvátskom zložení Mišo, Peťo, Braňo a ja. Mierime na Hochkönig. Minulý rok som sa tam vydal iba s Tomášom, ale po krásnom ráne, dvojhodinovom nástupe a odlezených prvých 10 metrov začalo pršať. Tak sme to zabalili a vydali sa domov. Predpoveď je priaznivejšia tak sa tešíme na nove dobrodružstvo.
Najdi stred!
(Lukas Messner Gubani, Kde sme boli, 04.01.2013)
"Mňa to už nebaví! Keď som začal vydržal som viac ako teraz", pomyslel som si počas tréningu na boulderovke. Ruky samý mozoľ, sila žiadna a motivácia sa vytratila. Lezenie len na preglejke ma ubíja. Zimu liezť nemôžem kvôli podmienkam a tak čakám. Čakanie - to z duše neznášam, keď musím bezducho čakať. Zvládam to, len keď robím niečo čo ma napĺňa a preglejka to nie je.
Psotkov memoriál 2012 - parádny pretek, parádny deň!
(Mato Kino, Kde sme boli, 07.11.2012)
Psotkov memoriál 2012 - parádny pretek, parádny deň!

Tak toto napísala Viol v rýchlych odkazoch a taká bola aj skutočnosť – parádny pretek, parádny deň. Na Psotkov memoriál som sa vydal už po tretíkrát. Opäť raz ma zlákala neodolateľná vidina zabehať si popod štíty. Navyše tentokrát bol Psotkov memoriál zaradený netradične do Malokarpatského pohára v horskom behu a tak som šiel zhrabnúť aj nejaké tie body do tejto súťaže, ale najmä poraziť toho najväčšieho protivníka – teda seba.
Zlaňák - 20. október 2012
(acloko, Kde sme boli, 03.10.2012)
Alpin Club Lokomotíva Bratislava a HK Filozof Bratislava srdečne pozývajú svojich členov a priaznivcov na spoločné stretnutie pri tradičnej príležitosti rozlúčky so sezónou 2012.
Do zlanenia v sobotu, 20. októbra 2012, pod hradným bralom Pajštúna!
Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2012
(Viola, Kde sme boli, 03.08.2012)
Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. A nevolila zle. (...) Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.
(František Švantner: Nevesta Hôľ)

Len tak si bežat krajinou, kde má clovek pocit že široko-daleko nieto civilizácie. Tak som si predstavovala beh hrebenom Nízkych Tatier.
Behy do vrchu sa mi zalúbili pred pár rokmi a pocas tohtorocnej bratislavskej zimy som sa znovu tešila na vítanie horskej jari už tretím rocníkom Behu do Choca. Motivácia teda nechýbala a aj pri najtuhších mrazoch (tá Bratislava sa nezdá, ale aj -15 sa párkrát ukázalo na teplomeri) som sa dokázala dokopat aspon do Horského Parku. Snehu totiž nebolo a bežkárom v Malých Karpatoch to škrípalo.. Aspon že to behanie sa dá robit skoro vždy a všade.
Odviate vetrom (spomienka na leto)
(miki, Kde sme boli, 11.04.2012)
Bez dovolenia si požičiam názov známeho knižného slaďáku, aj keď ja sa pokúsim písať realisticky, a nie tak dlho. Filmovú verziu budem ignorovať, aj keď pár obrázkov pridám. Teda Čo, Kde, Komu, Ako, Prečo, ..., Kam, ...

|0-15|15-30|30-45|45-60|60-75|75-90|90-105|105-120|120-135|

Web site powered by phpRS